VATIKÁN - Pápež Lev XIV. v piatok v telefonáte s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom opätovne vyzval na prímerie a ukončenie vojny v Pásme Gazy. V súvislosti so štvrtkovým útokom Izraela na Kostol Svätej rodiny v meste Gaza, pri ktorom zahynuli tri osoby, hlava katolíckej cirkvi zdôraznila aj dôležitosť ochrany náboženských miest v celej palestínskej enkláve, informuje AFP.
Telefonát podľa Vatikánu inicioval v piatok ráno Netanjahu. „Počas rozhovoru Svätý Otec zopakoval svoju výzvu na obnovenie rokovaní a dosiahnutie prímeria a ukončenie vojny,“ uviedol Vatikán.
„(Pápež) opäť vyjadril svoje znepokojenie nad dramatickou humanitárnou situáciou týkajúcou sa obyvateľov Pásma Gazy, ktorej srdcervúcu daň znášajú najmä deti, starší ľudia a chorí,“ píše sa vo vyjadrení.
„Na záver Svätý Otec zopakoval naliehavosť ochrany pobožných miest a predovšetkým veriacich a všetkých ľudí v Palestíne a Izraeli,“ doplnil Vatikán. Netanjahuov hovorca pre agentúru AFP dodal, že išlo o priateľský rozhovor. Obaja lídri sa podľa neho tiež dohodli, že sa čoskoro stretnú.
Pápež Lev XIV. vyjadril hlboký zármutok nad izraelským útokom ešte vo štvrtok. Kostol Svätej rodiny je jediným katolíckym kostolom v Gaze a okrem troch obetí utrpelo pri tomto incidente zranenia niekoľko ďalších osôb vrátane kňaza Gabriela Romanelliho.
Netanjhuova kancelária vyjadrila ľútosť nad incidentom a civilnými obeťami, ktoré údajne spôsobila „zablúdená munícia“, vo štvrtok neskôr večer. Incident sa podľa nej vyšetruje a Izrael je naďalej odhodlaný chrániť civilistov a sväté miesta, napísala kancelária.
Izrael zrovnáva so zemou tisíce budov v Pásme Gazy
Izrael zdemoloval v Pásme Gazy tisíce budov po tom, čo v marci po takmer dvoch mesiacoch prímeria obnovil boje na tomto palestínskom území. V uplynulých týždňoch tiež zrovnal so zemou celé mestá a predmestia, ktoré kedysi obývali desaťtisíce ľudí. Informuje o tom stanica BBC.
Satelitné snímky zachytávajú obrovské škody vo viacerých gazských oblastiach, o ktorých izraelská armáda tvrdí, že sú pod jej „operačnou kontrolou“. Veľké časti tejto deštrukcie spôsobili plánované demolácie poškodených budov, ale aj tých, ktoré sa zdali do značnej miery nepoškodené. Na záberoch tiež vidno, ako Izrael demoluje výškové budovy, školy a ďalšiu infraštruktúru.
BBC uviedla, že podľa viacerých právnych expertov sa Izrael zrejme dopustil vojnových zločinov na základe Ženevského dohovoru, ktorý zakazuje deštrukciu infraštruktúry okupačnými silami. Hovorca izraelskej armády však tvrdí, že jednotky operujú v palestínskej enkláve v súlade s medzinárodným právom. Podľa hovorcu palestínske militantné hnutie Hamas ukrýva vojenské prostriedky v civilných oblastiach a „ničenie nehnuteľnosti sa vykonáva len vtedy, ak si to vyžaduje nevyhnutná potreba“.
Izraelský minister obrany Jisrael Kac v júli predstavil plán ubytovania všetkých Palestínčanov v Gaze v tábore v ruinách Rafahu, ktorý označil za „humanitárne mesto“. Denník The Guardian informoval, že právni odborníci označili tento plán za návod na zločiny proti ľudskosti. Bývalý izraelský premiér Ehud Olmert povedal, že návrh bude „vnímaný ako niečo podobné koncentračnému táboru“.
Tal as-Sultán bola podľa BBC jednou z najživších štvrtí Rafahu, kde sa nachádzala aj jediná špecializovaná pôrodnica v tomto meste. Podľa satelitných snímok oblasť výrazné poškodilo izraelské bombardovanie a ostreľovanie, avšak desiatky budov nápor vydržali. Deštrukcia do 13. júla ešte viac eskalovala a so zemou boli zrovnané poškodené budovy a zničené boli celé bloky. Spomínaná nemocnica patrí k hŕstke budov, ktoré ešte stoja. Demolácia prebieha aj v susednej štvrti.
Izraelské demolácie sú viditeľné aj v ďalších častiach Pásma Gazy, ktoré sa zrejme vyhli vážnym poškodeniam počas útokov. V meste Chúzá viac ako kilometer od izraelskej hranice žilo pred prebiehajúcou vojnou 11-tisíc obyvateľov. Izraelská armáda tvrdí, že tam zničila 1200 budov, ktoré boli podľa nej súčasťou „teroristickej infraštruktúry“ Hamasu.
Podobný osud postihol aj neďaleké mesto Abbasán al-Kabíra, ktorého predvojnová populácia bola približne 27-tisíc. Fotografie z 31. mája a následne z 8. júla naznačujú, že rozsiahla oblasť bola zničená len za 38 dní.
Izrael vytvoril v Pásme Gazy tzv. bezpečnostné zóny a koridory, ktoré rozdeľujú časti palestínskeho územia, a popri týchto cestách zničil množstvo budov. Najnovší koridor Magen Oz rozdeľuje mesto Chán Júnis. Analytici od začiatku vojny naznačovali, že Izrael sa snaží vytvoriť hlboké „nárazníkové zóny“ ničením budov v blízkosti hranice, no niektoré z oblastí nedávno zrovnaných so zemou sa nachádzajú hlboko vnútri Pásma Gazy.
Merz dúfa v rýchle prímerie medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy
Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok telefonoval s premiérom Izraela Benjaminom Netanjahuom. Odkázal mu, že dúfa v rýchle dosiahnutie prímeria v Pásme Gazy a zdôraznil potrebu doručenia dodávok humanitárnej pomoci Palestínčanom „bezpečným a ľudským spôsobom“. Informuje AFP.
„Kancelár vyjadril nádej na rýchle prímerie v Pásme Gazy. Všetci zostávajúci rukojemníci Hamasu vrátane tých, ktorí majú nemecké občianstvo, musia byť okamžite prepustení,“ uviedla vo vyhlásení Merzova kancelária. Šéf nemeckej vlády tiež Netanjahuovi oznámil, že „presadzuje dosiahnutie udržateľného povojnového usporiadania Gazy, ktoré by zohľadňovalo izraelské bezpečnostné potreby a právo Palestínčanov na sebaurčenie“.
Na tlačovej konferencii pred rozhovorom zároveň Merz vyhlásil, že súčasnú situáciu v Pásme Gazy „už naďalej nie je možné akceptovať“. Netanjahua v rozhovore varoval pred krokmi, ktoré by poviedli k anexii Západného brehu Jordánu.
Rokovania o prímerí vo vojnou zmietanej palestínskej enkláve medzičasom pokračujú v katarskej Dauhe už druhý týždeň. Dosiaľ nepriniesli žiadne výsledky a kľúčovou otázkou zostáva budúca prítomnosť izraelských jednotiek v Pásme Gazy. Hamas požaduje ich úplné stiahnutie a minulý týždeň odmietol izraelský návrh, podľa ktorého by izraelské sily zostali na viac ako 40 percentách územia.
Hamas tvrdí, že Izrael blokuje rokovania o prímerí a prepustení rukojemníkov
Ozbrojené krídlo palestínskeho militantného hnutia Hamas v piatok vyhlásilo, že v rámci snáh o ukončenie vojny s Izraelom je ochotné prepustiť všetkých rukojemníkov. Zároveň uviedlo, že súčasné rokovania o prímerí blokuje Izrael a pokiaľ bude pokračovať, hnutie v budúcnosti nemusí pristúpiť na ďalšie návrhy o dočasnom prímerí. Informuje Reuters a AFP.
Hovorca Brigád Izaddína Kasáma abú Ubajda v televíznom vystúpení vyhlásil, že Hamas „vždy navrhoval komplexnú dohodu, ktorou by bol umožnený návrat všetkých rukojemníkov naraz“ výmenou za uzavretie dohody o prímerí v Pásme Gazy. Izrael však podľa jeho slov takýto návrh odmietol a vyzval na jeho prehodnotenie. „Pokiaľ nepriateľ zostane v tomto kole rokovaní neústupný, nemôžeme zaručiť náš návrat k návrhom čiastkovej dohody vrátane návrhu na výmenu desiatich rukojemníkov,“ uviedol.
"Pozorne sledujeme prebiehajúce rokovania a dúfame, že ich výsledkom bude dohoda, ktorá zaručí ukončenie vojny proti nášmu ľudu, stiahnutie okupačných síl a úľavu pre náš ľud,“ dodal. Sprostredkovatelia rokovaní Katar a Egypt vedú s Hamasom a Izraelom už viac ako desať dní rokovania o americkom návrhu na 60-dňové prímerie. Súčasťou potenciálnej dohody je aj vrátenie desiatich izraelských rukojemníkov zadržiavaných v Gaze spolu s telami ďalších 18 osôb. Výmenou za to by Tel Aviv prepustil niekoľko zadržiavaných Palestínčanov.
Podľa palestínskych zdrojov agentúry Reuters spory pretrvávajú v súvislosti so stiahnutím izraelskej armády z prímorskej enklávy, dodávkami humanitárnej pomoci do Gazy a zárukami, že prípadné prímerie povedie ku koncu vojny. Hamas tvrdí, že akákoľvek dohoda o prímerí musí viesť k trvalému ukončeniu vojny. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však tvrdí, že vojna sa skončí až po úplnom odzbrojení Hamasu a vyhnaní jeho lídrov z Gazy.
