BRNO - Streľbu na filozofickej fakulte v Prahe nebolo možné za danej dôkaznej situácie kvalifikovať ako teroristický útok, potvrdil Ústavný súd (ÚS). Odmietol sťažnosť otca jednej z obetí, ktorý nesúhlasil s tým, že polícia čin kvalifikovala ako vraždu, a nie ako terorizmus. Uznesenie je dostupné v databáze súdu.
Pri streľbe v decembri 2023 prišlo o život 14 študentov a pedagógov. Páchateľ, ktorý podľa polície o niekoľko dní skôr zavraždil muža a dvojmesačné dieťa v Klánovickom lese na okraji Prahy a v deň streľby tiež svojho otca v stredočeskej Hostouni, spáchal samovraždu. Polícia preto prípad odložila.
Streľba mala byť podľa otca kvalifikovaná ako teroristický útok zo symbolických i preventívnych dôvodov. Správna kvalifikácia by vraj donútila štátne orgány vyvinúť v budúcnosti maximálne úsilie, aby podobným skutkom predišli. Podľa otca je zjavné, že oproti vražde reaguje štát na teroristický útok odlišne, viac potom dbá aj na pamiatku usmrtených ľudí. V praxi sa odlišná kvalifikácia prejaví prísnejším postihom schvaľovania činu.
Postup polície už skôr potvrdilo aj prokuratúra, podľa ktorej bola pravdepodobnou motiváciou páchateľa snaha získať mediálnu pozornosť a "slávu". Pri kvalifikácii činu je nutné vychádzať z textu zákona, a nie z laickej predstavy o význame slova ". Terorizmus", argumentovalo prokuratúra, podľa ktorého je teroristickým útokom plánované, premyslené a politicky alebo ideologicky motivované násilie, zatiaľ čo osamelý strelec na fakulte sa podľa znalcov zrejme chcel pomstiť za domnelé krivdy. Presný motív zostal nejasný.
Základnou črtou teroristického útoku je snaha závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo
Trestný zákonník hovorí, že základnou črtou teroristického útoku je snaha "závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo", a to s úmyslom poškodiť ústavné zriadenie, obranyschopnosť krajiny a základnú politickú, hospodársku či sociálnu štruktúru, prípadne k niečomu prinútiť vládu.
"Konkrétny a špecifický úmysel spôsobiť tento dôsledok je to, čo z teroristického útoku robí špeciálnu skutkovú podstatu vo vzťahu k vražde. Takýto úmysel nemožno toľko predpokladať, ale musí mu nasvedčovať zabezpečené dôkazy. Zároveň nie je preukázaný iba tým, že motiváciou (nota bene iba vnútornej) páchateľa bola snaha o akúsi zvrátenú slávu," píše sa v uznesení senátu so spravodajcom Jánom Svatoňom. Otcovu sťažnosť senát považoval za neopodstatnenú.
ÚS už na jar v inom konaní potvrdil, že parlamentná vyšetrovacia komisia neporušila práva pozostalých, keď prejednávala okolnosti streľby na filozofickej fakulte a následného zásahu bez účasti verejnosti. Vtedy odmietol sťažnosť matky jednej z obetí, ktorá sa usilovala o možnosť zúčastniť sa na rokovaní komisie. V uznesení poukázal na špecifické postavenie komisie, ktorá nie je súdnym orgánom.
Komisia v záverečnej správe oznámila, že nezistila v postupe zložiek integrovaného záchranného systému pri streľbe pochybenie, ktoré by ovplyvnilo skutkový dej udalosti. Zistila však nedostatky v operačnom a taktickom riadení pred streľbou. Zároveň odporučila zmeny vo vybavení policajtov či zbraňovej legislatíve.
