BIŠKEK - Kirgizský prezident Sadyr Žaparov a jeho tadžický náprotivok Emomali Rachmon podpísali vo štvrtok v kirgizskej metropole Biškek kľúčovú dohodu o vytýčení hraníc a výmene území, o ktoré obe krajiny viedli spory od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Informuje o tom agentúra AFP.
"Odteraz a navždy bude hranica medzi Kirgizskom a Tadžikistanom hranicou večného priateľstva," povedal Žaparov. Dohoda podľa neho prispeje k "posilneniu bezpečnosti, stability a trvalo udržateľného rozvoja v Kirgizsku a Tadžikistane a v celej Strednej Ázii".
Obnova leteckého spojenia
Prezidenti tiež oznámili, že medzi oboma krajinami sa obnoví priame letecké spojenie a hranice uzavreté v máji 2021 sa znovu otvoria.
Obe krajiny vlani v decembri dosiahli dohodu o demarkácii 970 kilometrov dlhých hraníc. Na základe dohody získa Kirgizsko od Tadžikistanu približne 25 štvorcových kilometrov územia a lepší prístup k spoločným vodným zdrojom.
Sporné cesty budú vyhlásené za neutrálne
Niekoľko sporných ciest bude vyhlásených za neutrálne a budú ich využívať obe strany. Uľahčí sa aj prístup k ropným vrtom. Plánuje sa aj presídlenie obyvateľov dedín vymenených na základe dohody, z ktorých niektoré budú zbúrané a postavené na inom mieste.
Hraničný spor má korene v období po zániku Sovietskeho zväzu, keď sa medzi oboma krajinami vytýčila jednoduchá administratívna hranica. Na jeseň 2022 došlo k najprudším pohraničným zrážkam, ktoré si vyžiadali desiatky mŕtvych a z pohraničných dedín utiekli tisíce ľudí.
Náznak, že dohoda je blízko, prinieslo stretnutie Žaparova s Rachmonom na summite OSN v roku 2023. Kirgizsko aj Tadžikistan sú členmi Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB). V roku 2022 Kirgizsko požiadalo ruského prezidenta Vladimira Putina o sprostredkovanie dohody.
