KYJEV - Situácia na Ukrajine sa tento týždeň poriadne vyostrila, keď sa v utorok začala ruská invázia. Domáci obyvatelia netušia, do akého rána sa každý deň prebudia. Alisa, úradníčka z Kyjeva, mala vždy rada športovú streľbu a pred viac ako rokom sa pripojila k miestnej jednotke územnej obrany, aby získala bojové zručnosti.
Tridsaťosemročná Ukrajinka sa teraz obáva, že tieto schopnosti bude možno musieť použiť v skutočnej vojne s Ruskom. "Ľudia zomierajú, to je hrozné. Ešte horšie je, keď nemyslíte len na seba, ale aj na život sedemročného dieťaťa," povedala v rozhovore pre agentúru Reuters. "Som si vedomá toho, že môj syn Timur sa môže zraniť. A to všetko len pre hlúposti susednej krajiny, ktorú už nepovažujem za dobrého suseda," doplnila.
Alisa vstúpila do jednotiek územnej obrany pred rokom a pol, oveľa skôr ako iní civilisti. V januári, keď sa pri hraniciach hromadili ruskí vojaci, vláda uviedla, že chce vybudovať záložné prápory s počtom až 130 000 ľudí. Kyjevčanka povedala, že každú sobotu videla desiatky nových ľudí, ktorí sa pripájajú k práporu.
Každý víkend absolvuje tú istú rutinu. Oblečie sa do maskovanej uniformy, zoberie si jednu zo svojich dvoch zbraní a zamieri na cvičisko do borovicového lesa s piesočnými dunami. V oblasti starej železnice je tam niekoľko opustených budov. Spolu s desiatkami ďalších dobrovoľníkov, väčšinou mužov vo veku 30 až 40 rokov, potom sedem hodín stojí na stráži. Úlohou je ochrániť betónovú budovu pred nepriateľskými sabotérmi.
To, že má aspoň základný výcvik, považuje v súčasnosti za nevyhnutnosť. "Ak sa, nedajbože, začne vojna, viem, ako sa presunúť z nebezpečného bodu A do bezpečného bodu B. Rozumiem, ako mám postupovať, ak som pod paľbou. Viem, ako pomôcť Timurovi, priateľom, susedom, ak ich napríklad zachváti požiar," vysvetlila Alisa.
So svojím manželom navštívila viac ako päťdesiat krajín, je špecialistkou na vzťahy s médiami v organizácii, ktorá pôsobí v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Snaží sa nevynechať ani jeden tréning, aj keď na konci pracovného týždňa potrebuje oddych ako každý z nás."Keby nebola tak vypätá situácia a premáhala by ma únava, tréning by som určite vynechala. Lenže teraz sa vždy prinútim vstať. Je to potrebné viac ako kedykoľvek predtým."
Ako doplnila, rada získava nové zručnosti, ktoré jej vybudovali sebavedomie a odvahu, no dúfa, že ich nikdy nebude musieť použiť."Cítim hnev, nenávisť a všetky moje plány do života sú už minulosťou. Všetko je to pre mňa neskutočné a nechápem, ako sa také hlúposti môžu diať v civilizovanom svete 21. storočia," dodala na záver.
