PARÍŽ/LONDÝN/WASHINGTON/MOSKVA - Francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho americký náprotivok Joe Biden sa počas utorkového telefonátu zhodli na tom, že je potrebné overiť tvrdenie Ruska o tom, že začalo z blízkosti ukrajinských hraníc sťahovať časť svojich vojakov. Oznámila to kancelária francúzskeho prezidenta v tlačovej správe, informuje agentúra AFP.
Telefonický rozhovor prezidentov trval približne hodinu, pričom obaja lídri zdôraznili, že musia zostať "perfekte skoordinovaní" pri prijímaní krokov proti Rusku. "Týždeň po ceste prezidenta Macrona (do Moskvy a Kyjeva) vidíme, že existuje dôvod pre nádej," uvádza sa vo vyhlásení v súvislosti s oznámením Ruska, že časť jeho vojakov sa začína sťahovať z okolia ukrajinských hraníc.
Podľa francúzskej strany začiatok "pohybu smerom k deeskalácii" je v súlade s tým, čo ruský prezident Vladimir Putin povedal počas minulotýždňového stretnutia Macronovi. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že situácia je "krehká" a stále môže vyústiť do čohokoľvek vzhľadom "na rozsah ruského vojenského nasadenia", ktoré je stále "veľmi impozantné".
Kancelária francúzskeho prezidenta okrem toho informuje, že Macron bude v blízkej budúcnosti hovoriť tiež s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, ktorý sa v utorok v Moskve stretol s ruským prezidentom.
Hovorca ruského ministerstva obrany v utorok oznámil, že časť ruských vojenských síl rozmiestnených v blízkosti ukrajinských hraníc sa vracia na svoje domovské základne. Kremeľ následne uviedol, že začiatok sťahovania časti ruských vojakov rozmiestnených v blízkosti ukrajinských hraníc bol vopred plánovaný.
Slová sú dobré, činy ešte lepšie
Francúzsko v utorok privítalo oznámenie Ruska, že sťahuje určitú časť vojakov z blízkosti ukrajinskej hranice, ale vyzvalo Moskvu, aby premenilo tento sľub na činy. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. "Slová sú dobré. My čakáme na činy. Ak prídu, bude to potom ešte lepšie," povedal francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v parlamente. Dodal, že si najnovšie všimol zmenu vo vyjadrovaní ruských predstaviteľov, určité "ohýbanie slov", čo naznačuje otvorenosť Ruska voči dialógu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron mal v utorok ďalší telefonát s americkým partnerom Joeom Bidenom o kríze na rusko-ukrajinskej hranici, oznámil Elyzejský palác. Dodal, že diplomatická činnosť sa zintenzívňuje v deň, keď sa nemecký kancelár Olaf Scholz stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Západ mal v posledných týždňoch obavy, že Rusko podnikne inváziu na Ukrajinu, pretože pri jej hraniciach zhromaždilo vyše 100.000 vojakov a začalo masové vojenské cvičenia, ktoré sa konali aj na území Bieloruska. Moskva poprela, že má v pláne zaútočiť na Ukrajinu, pričom Washington dokonca informoval o konkrétnom dátume útoku – v stredu 16. februára. Napätie medzi Ruskom a Západom sa maximálne vystupňovalo.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v reakcii na informácie o sťahovaní časti ruských vojakov upozornil, že napätie pozdĺž ukrajinských hraníc zostáva vysoké a že Rusko by malo stiahnuť aj zvyšné jednotky.
Na situáciu reaguje aj prezidentka Zuzana Čaputová
Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, na svojom zasadnutí prijala uznesenie o okamžitom zaslaní výzvy prezidentovi Ruskej federácie o potrebe uznania samozvaných entít Donecká ľudová republika (DĽR) a Luhanská ľudová republika (LĽR) za nezávislé štáty. Na túto situáciu reagovala prostredníctvom príspevku na Twitteri aj prezidentka Zuzana Čaputová.
"Ruský parlament nemôže diktovať územnú celistvosť Ukrajiny vrátane Donbasu. Je len na Ukrajincoch, aby rozhodli a na nás, aby sme to podporili. Nedá sa hovoriť o mieri, a zároveň robiť kroky, ktoré ho podkopávajú," uviedla prezidentka.
Spravodajské informácie o kríze na hraniciach podľa Johnsona stále nie sú povzbudivé
Sú určité "náznaky otvorenosti Ruska diplomaticky vyriešiť" krízu na ukrajinskej hranici, ale spravodajské informácie o možnej invázii na Ukrajinu "stále nie sú povzbudzujúce", vyhlásil v utorok britský premiér Boris Johnson pre stanicu Sky News. Citovala ho aj tlačová agentúra AFP.
Johnson dodal, že Rusko momentálne vysiela "zmiešané signály", pričom to stále pôsobí tak, že sa pripravuje na vpád na Ukrajinu, pri ktorej hraniciach má zhromaždených vyše 100.000 vojakov. Moskva však vyhlásila, že títo vojaci sú na cvičení a časť vojenských jednotiek sa už vracia na svoje základne, pričom Západ, ktorý varoval pred inváziou, je podľa nej týmto ponížený.
"Vidíme otvorenosť Ruska voči rozhovorom. Na druhej strane, spravodajské informácie, ktoré dnes dostávame, stále nie sú povzbudzujúce," povedal Johnson pre Sky News. Britský premiér ďalej uviedol, že Rusko buduje pri hraniciach Ukrajiny poľné nemocnice a bližšie k jej hraniciam sa presúvajú ďalšie taktické vojenské skupiny, "čo si možno vysvetľovať ako prípravu na inváziu".
Podľa Johnsona vysielanie zmiešaných signálov zo strany Ruska znamená, že "musíme byť o to viac pevní a jednotní, predovšetkým pri ekonomických sankciách". Je potrebné vidieť "program deeskalácie" v praxi, teda stiahnutie vojakov, zastavenie budovania nemocníc a "získanie určitého pocitu, že veci sa zmierňujú, že hrozba pominula a začínajú sa rozhovory a vyjednávanie", vyhlásil Johnson po mimoriadnom zasadnutí vládneho bezpečnostného tímu Cobra.
Premiér dodal: "Myslíme si, že sa vytvorila cesta pre diplomaciu, a videli sme pozitívne náznaky plynúce z rozhovorov medzi pánom Ušakovom (poradcom ruského prezidenta Vladimira Putina pre zahraničnú politiku) a jeho americkým partnerom, medzi (ruským ministrom zahraničných vecí) Sergejom Lavrovom a ďalšími. Ak je to pravda, stavajme na tom," vyhlásil Johnson.
Rezort ruskej obrany predtým v utorok oznámil, že ozbrojené sily mali plánované vojenské cvičenia, ktoré sa konali aj v Bielorusku, ale niektoré sa už skončili, preto sa určitý počet vojakov pri ukrajinskej hranici začal v tento deň vracať na svoje základne.
Avšak rezort dodal, že väčšina vojakov má ešte stále cvičenia na súši aj na mori, pričom viac než 20 ruských lodí začalo v utorok manévre v Barentsovom mori. Podľa slov generálmajora Igora Konašenkova, hlavného hovorcu rezortu obrany, sa vojaci po skončení "bojových cvičných opatrení vrátia, ako vždy, na miesta svojho trvalého nasadenia".
Oznam o odchode ruských vojsk musia sprevádzať aj činy, tvrdí šéfka nemeckej diplomacie
Po vyhlásení Ruska o tom, že niektorí vojaci rozmiestnení v blízkosti ukrajinských hraníc sa vracajú na svoje základe, "musia nasledovať činy". Vyhlásila to v utorok nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. Informovala o tom agentúra AFP.
"Každý skutočný krok smerujúci k deeskalácii je dôvodom na nádej. V súčasnosti sme mohli počuť iba oznámenia a po tých musia nasledovať činy," uviedla Baerbocková na tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila po jej rokovaniach so španielskym rezortným kolegom Josém Manuelom Albaresom.
Ministri obrany NATO budú riešiť najvážnejšiu krízu v Európe, tvrdí Stoltenberg
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyjadril v utorok "opatrný optimizmus" v súvislosti so zmiernením napätia na ukrajinskej hranici. Upozornil však, že nič nenasvedčuje tomu, že by Moskva stiahla svoje jednotky z pohraničia a prispela k deeskalácii napätia.
Stoltenberg na tlačovej besede s novinármi venovanej dvojdňovému stretnutiu ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli (16. – 17. 2.) upozornil, že Rusko zhromaždilo na Ukrajine a v jej okolí bojovú silu, "ktorá nemá obdobu od studenej vojny". "Všetko je pripravené na nový útok, ale Rusko má stále čas ustúpiť od priepasti," povedal Stoltenberg, ktorý vyzval Rusko, aby prestalo s prípravami na vojnu a začalo pracovať na mierovom riešení krízy.
Podľa jeho slov sa ministri 30-člennej Aliancie zídu v Bruseli v snahe riešiť najvážnejšiu bezpečnostnú krízu, ktorej Európa čelí za posledné desaťročia. Spresnil, že spojenci v NATO dali jasne najavo, že každá ďalšia ruská agresia proti Ukrajine by bola "veľmi drahá". "Systematicky sme odhaľovali ruské akcie, plány a dezinformácie. Aby sme odhalili svetu, čo Rusko robí, a sťažili Rusku agresívne akcie," vysvetlil.
Šéf Aliancie zároveň pripomenul, že spojenci sú pripravení na spoluprácu s Ruskom. Spresnil, že 26. januára pozval predstaviteľov Ruska na sériu stretnutí vo formáte Rady NATO-Rusko, pričom Aliancia ruskej strane zaslala konkrétne návrhy pracovnej agendy. To všetko v snahe vypočuť si ruské obavy, informovať Moskvu o obavách spojencov a hľadať spoločnú reč.
"Sme pripravení diskutovať o vzťahoch medzi NATO a Ruskom, o európskej bezpečnosti vrátane situácie na Ukrajine a v jej okolí a o znižovaní rizík, tiež o transparentnosti a kontrole zbrojenia. Ale nebudeme robiť kompromisy týkajúce sa našich základných princípov. Každá krajina má právo zvoliť si vlastnú cestu," zdôraznil Stoltenberg. A dodal, že nikdy nebudú prvotriedni a druhotriedni členovia NATO, lebo všetci v Aliancii majú rovnocenné postavenie spojencov.
S odkazom na taktiku odraďovania a zastrašovania Stoltenberg pripomenul, že Aliancia tým, že nasadila viac vojakov, lietadiel a lodí do svojho východného krídla, zvýšila pripravenosť síl rýchlej reakcie a posilnila predtým rozmiestnené bojové skupiny v Pobaltí.
Ministri obrany NATO sa budú v Bruseli zaoberať potrebou ďalšieho zvyšovania obranného potenciálu Aliancie, zhodnotia zhoršujúcu sa bezpečnostnej situácii v čiernomorskom regióne, preberú zvýšené výdavky spojencov na obranu, opätovne potvrdia podporu suverenite a územnej celistvosti Gruzínsku a Ukrajine a stretnú sa aj so svojimi rezortnými kolegami z Fínska a Švédska, ktoré nie sú členmi Aliancie, ale v posledných rokoch s ňou čoraz užšie spolupracujú.
Stoltenberg uviedol, že zasadnutie ministrov bude zároveň pokračovaním konzultácií s EÚ v bezpečnostnej oblasti a potvrdí posilňovanie spolupráce medzi oboma zoskupeniami. V neposlednom rade budú ministri obrany diskutovať o strategickej koncepcii NATO, ktorá by mala byť prijatá v júni tohto roka na summite v Madride.
Rusko podľa Putina nechce vojnu, je pripravené rokovať s USA a NATO
Rusko je pripravené rokovať so Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou (NATO) o opatreniach zameraných na budovanie vzájomnej dôvery. Vyhlásil to v utorok ruský prezident Vladimir Putin po rokovaniach s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Podľa Putina Rusko nechce vojnu, a preto predložilo bezpečnostné návrhy týkajúce sa situácie v Európe. Informovali o tom agentúry AP a RIA Novosti.
"Opakujem, odpovede, ktoré sme dostali od Spojených štátov a iných členov NATO na návrhy bezpečnostných záruk, podľa nás nezhŕňajú tri kľúčové ruské požiadavky... avšak nachádza sa v nich niekoľko úvah, o ktorých sme pripravení nielen rokovať, ale v skutočnosti sme ich v predošlých rokoch našim partnerom už ponúkali," uviedol Putin. Zároveň upresnil, že ide o otázky spojené s európskou bezpečnosťou a niektorých zbraňových systémov. "Máme na mysli rakety stredného a kratšieho doletu a vojenskú transparentnosť," uviedol ruský prezident.
Nemecký kancelár povedal, že súhlasí s tým, že "diplomatické možnosti nie sú ani zďaleka vyčerpané", pričom privítal utorkové vyhlásenie Ruska o tom, že niektoré jeho jednotky sa sťahujú z oblastí, ktoré sa nachádzajú v blízkosti ukrajinských hraníc. "Je to v každom prípade dobrý znak. Dúfame, že ich bude nasledovať viac," uviedol Scholz s tým, že Rusko je dôležitým článkom pri udržiavaní bezpečnosti v Európe.
"Pre Európanov je jasné, že trvácna bezpečnosť... môže byť dosiahnutá iba s Ruskom," vyhlásil Scholz. Podľa Scholza sa tiež NATO v súčasnosti neplánuje rozširovať, a preto by sa touto témou teraz súčasné vlády nemali zaoberať. "Rozširovanie sa neplánuje, nerokuje sa o ňom, nie je na programe. Touto témou sa nemusíme zoberať, pokiaľ budeme na našich postoch," uviedol Scholz na spoločnej tlačovej konferencii s Putinom.
Lavrov vyzval v telefonáte s Blinkenom na pragmatický dialóg
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken mal v utorok ďalší telefonický rozhovor so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom o ukrajinskej kríze, informovalo americké ministerstvo zahraničných vecí. Po ich poslednom telefonáte v sobotu 12. februára sa obaja politici "dohodli, že zostanú v kontakte", uviedol vtedy predstaviteľ amerického ministerstva, ale podrobnosti o telefonickom rozhovore neposkytol.
Lavrov v najnovšom telefonáte Blinkenovi povedal, že Moskva vyzýva druhú stranu na "pragmatický dialóg". Západ pritom práve v utorok zaznamenal náznaky, že Rusko zmierňuje napätie v ukrajinsko-ruskej kríze, pripomína AFP. "Lavrov zdôraznil neprijateľnosť agresívnej rétoriky šírenej Washingtonom a jeho najbližšími spojencami a vyzval na pragmatický dialóg o celej škále záležitostí, ktoré Rusko predložilo," uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí v Moskve. Ruský minister tiež zdôraznil, že je nutné pokračovať v "spoločnej práci".
Západní lídri v utorok už skôr vyhlásili, že vidia pozitívne náznaky, že Rusko sa snaží zmierniť napätie okolo Ukrajiny. Moskva totiž oznámila, že sťahuje časť svojich vojakov rozmiestnených blízko hraníc susednej Ukrajiny. Ruský prezident Vladimir Putin po utorkovom stretnutí s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom vyhlásil, že Rusko "samozrejme" nechce vojnu a želá si hľadať riešenia spolu so Západom.
