PARÍŽ - Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa bez predchádzajúceho upozornenia zúčastnil v stredu na pohrebe 85-ročnej Mireille Knollovej, imobilnej ženy židovského pôvodu, ktorá sa v uplynulom týždni stala obeťou vraždy s antisemitským motívom.
Pre tlačovú agentúru DPA to potvrdili zdroje z Elyzejského paláca, podľa ktorých ide o gesto voči príbuzným obete súvisiace s prezidentovým bojom proti antisemitizmu. Najvyšší francúzsky predstaviteľ spomenul tento zločin aj predtým, vo svojom stredajšom príhovore na štátnom smútočnom akte venovanom plukovníkovi Arnaudovi Beltramovi, ktorý sa stal v uplynulý piatok jednou zo štyroch obetí islamistického útoku na juhu Francúzska. Macron uviedol, že Knollová bola zavraždená pre to, že bola židovka a stala sa obeťou "rovnakého tmárstva" ako Arnaud Beltrame.
Knollovej telo s 11 bodnými ranami a čiastočne obhorené sa našlo minulý piatok v jej byte v 11. parížskom obvode. Hasičov zalarmovali susedia krátko po vypuknutí požiaru v ženinom byte.
Vo vyšetrovacej väzbe sú dvaja obvinení z činu. Francúzsky minister vnútra Gérard Collomb v stredu vyhlásil, že hlavný podozrivý z vraždy "vôbec" nebol zradikalizovaný.
Yacine M. narodený v roku 1989 býval v rovnakom dome ako obeť a tá ho poznala od jeho detstva. Francúzske médiá informovali, že ich vzťahy boli až donedávna dobré. Zmenili sa, keď Yacine M. napadol dcéru opatrovateľky, ktorá prichádzala ku Knollovej, a samotnej Knollovej sa vyhrážal zabitím.
Collomb dodal, že predpokladaný komplic vraždy, bezdomovec narodený v roku 1996, pred vyšetrovateľmi vypovedal, že počul Yacina M., ako pri čine kričí "Alláhu akbar!" Do bytu starej ženy sa podľa ministra vybrali pre to, že išlo o imobilnú osobu, ktorú mohli ľahko okradnúť. Vo vysielaní France Inter Collomb dodal, že páchatelia boli presvedčení, že žena "musí mať veľa peňazí, lebo je židovka".
Knollovej smrť má veľkú odozvu nielen v židovskej komunite, ale aj na politickej scéne. V stredu večer sa z parížskeho námestia Place de la Nation vydá pochod na pamiatku zavraždenej ženy, ktorá počas druhej svetovej vojny unikla deportácii do koncentračného tábora vďaka brazílskemu pasu svojej matky.
