OSLO - Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos vyjadril "ohromenie" a "veľkú vďačnosť" po tom, čo dnes získal Nobelovu cenu za mier za rok 2016. Meno laureáta oznámil v Osle nórsky Nobelov výbor.
Santos bol "prekvapený", uviedol tajomník Nobelovho výboru Olav Njölstad, ktorý sa s prezidentom Kolumbie spojil telefonicky. "Povedal, že to (ocenenie) je 'neuveriteľne dôležité' pre budúcnosť mierového procesu v Kolumbii," dodal Njölstad, ktorého citovala agentúra DPA.
Juan Manuel Santos (65) sa podľa Nobelovho výboru zaslúžil o ukončenie vyše 50 rokov trvajúcej občianskej vojny v Kolumbii, ktorá si vyžiadala najmenej 220.000 ľudských životov a vyhnala zo svojich domovov takmer šesť miliónov ľudí, uviedla predsedníčka Nobelovho výboru Kaci Kullmannová-Fiveová.
Betancourtová upriamila pozornosť na povstalcov
Tohtoročnú Nobelovu cenu mieru, ktorá má byť ocenením snáh o ukončenie dlhoročného konfliktu medzi kolumbijskou vládou a ultraľavicovými povstalcami, by si zaslúžili obe strany, a nie iba prezident Juan Manuel Santos. Po oznámení najnovšieho laureáta tejto ceny to vyhlásila dnes kolumbijsko-francúzska politička Íngrid Betancourtová, ktorú Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) zadržiavali šesť rokov ako rukojemníčku.
V rozhovore, ktorý poskytla v Paríži agentúre AP, sa vyjadrila, že "je pre ňu ťažké povedať to, ale musí byť spravodlivá, aj keď boli jej únoscami". "Myslím si, že je pravda, že sa zmenili," povedala Betancourtová. Političku s dvojakým francúzsko-kolumbijským občianstvom povstalci z FARC uniesli v roku 2002, keď viedla v Kolumbii kampaň ako kandidátka na prezidentku. V roku 2008 ju spolu s ďalšími 14 zajatcami oslobodila kolumbijská armáda.
Samotný Santos na získanie Nobelovej ceny reagoval slovami, že by táto pocta mala podnietiť všetkých Kolumbijčanov k tomu, aby sa postavili za mierovú dohodu s FARC, ktorú len pred necelým týždňom tesne odmietli v referende. Prezident zároveň prezradil, že o dnešnom rozhodnutí Nobelovho výboru sa dozvedel najskôr od svojho syna Martina, ktorý ho zobudil ešte pred svitaním miestneho času.
Santos vyhlásil, že získanú cenu chce venovať spoluobčanom, a to najmä obetiam konfliktu s FARC. Kritikov mierovej dohody, ktorí dosiahli jej odmietnutie v nedeľňajšom referende, pri tejto príležitosti vyzval na spoluprácu v záujme úspešného zavŕšenia mierového procesu. "Vyzývam každého, aby sa pridal k našej sile, mysliam a srdciam v tomto ohromnom národnom úsilí, aby sme mohli vyhrať tú najdôležitejšiu cenu zo všetkých - mier v Kolumbii," vyjadril sa po boku svojej manželky počas prvého verejného vystúpenia po získaní Nobelovej ceny.
Santosovi medzitým blahoželalo k získaniu prestížneho ocenenia mnoho svetových osobností, ale i vodca FARC Rodrigo Londoňo, vystupujúci aj pod menom Timoleón Jiménez, a ďalší účastníci kolumbijských mierových rokovaní. Medzi gratulantmi nechýbal ani Santosov úhlavný protivník a predchodca v úrade Álvaro Uribe, ktorému je často pripisovaná zásluha na donútení povstalcov z FARC sadnúť si k rokovaciemu stolu prostredníctvom vojenskej ofenzívy s podporou USA.
V období pôsobenia Uribeho v prezidentskej funkcii (2002-2010) bol Santos ministrom obrany, následne však medzi týmito politikmi prepuklo nepriateľstvo. Pred referendom o mierovej zmluve viedol Uribe kampaň za jej odmietnutie. Predsedníčka nórskeho Nobelovho výboru Kaci Kullmannová-Fivová upozornila, že udelenie ceny mieru Santosovi by nemalo byť chápané ako výčitka adresovaná Kolumbijčanom, ktorí sa postavili proti mierovej zmluve.
Mnohí z tých, ktorí takto hlasovali v referende, totiž podľa nej neboli proti samotnému mierovému procesu, ale iba proti "tejto konkrétnej dohode". Dodala, že aj keď je laureátom iba Santos, cena má byť aj "povzbudením" pre povstalcov z FARC.
