PETROHRAD - Ruský prezident Vladimir Putin dnes na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade (SPIEF) vyhlásil, že jeho krajina nepotrebuje novú studenú vojnu, pričom politika Moskvy je "zameraná na spoluprácu a nachádzanie kompromisov". Informuje o tom agentúra AP.
Prvý muž Ruskej federácie zároveň skritizoval Západ za to, že ignoruje legitímne záujmy Ruska. Uviedol, že nie je dôvod na ďalšie rozširovanie Severoatlantickej aliancie, a poznamenal, že obranné plány NATO iniciované Spojenými štátmi predstavujú ohrozenie Ruska. Raketový program NATO podľa neho totiž pokračuje napriek tomu, že jadrová hrozba zo strany Iránu, ktorá bola označovaná za hlavný dôvod týchto opatrení, už medzitým pominula.
Putin tiež dodal, že západná politika jednostranných akcií podkope celosvetovú stabilitu. V tejto súvislosti vyzval na nájdenie rovnováhy na posilnenie medzinárodnej bezpečnosti. Šéf Kremľa opäť obvinil Západ, že podporuje násilné odstránenie bývalého ukrajinského promoskovského prezidenta Viktora Janukovyča. Putin zároveň trvá na tom, že pripojenie Krymského polostrova k Rusku pramenilo z "prevratu na Ukrajine".
Ruský prezident počas vystúpenia na fóre tiež vyzval európskych lídrov, aby zlepšili vzťahy svojich krajín s Ruskom, a to napriek uvaleným sankciám. Európska únia by mala podľa neho "ukázať pružnosť" a zvážiť záujmy investorov z únie, ktorí chcú obchodovať s Ruskou federáciou. Spojené štáty a Európska únia potrestali Rusko v roku 2014 hospodárskymi sankciami v súvislosti s jeho anexiou ukrajinského polostrova Krym a podporou proruských separatistov bojujúcich na východe Ukrajiny.
Britské referendum sa musí rešpektovať
Putin dnes ešte vyhlásil, že čokoľvek si britský ľud zvolí v referende o členstve v EÚ, musí sa to rešpektovať. Putin však nepovedal, čomu on osobne dáva prednosť. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Ruský líder povedal, že Rusko si želá vidieť silnú Európu, a odmietol obvinenia, že Moskva chce oslabenú EÚ. Putin dodal, že o brexite diskutoval s európskymi predstaviteľmi, ktorí sa zúčastnili na ekonomickom fóre v Petrohrade, a vypočul si rôzne názory na túto záležitosť.
Šéf Kremľa takisto poprel, že Rusko podporuje nacionalistické strany v Európe, a vyhlásil, že ich nárast je dôsledkom politického kurzu presadzovaného národnými vládami, predovšetkým v migračnej kríze. Putin bez toho, aby spomenul konkrétny národ, poznamenal, že z humanitárnych dôvodov treba ponúknuť pomoc migrantom, ale záujmy občanov krajiny by mali byť prvoradé.
Ruský prezident tiež povedal, že Rusko rešpektuje Spojené štáty ako jedinú svetovú superveľmoc, ale nezmieri sa so zasahovaním USA do svojich domácich záležitostí. Putin v Petrohrade vysvetľoval, že svet, vrátane Ruska, potrebuje silné Spojené štáty. Zároveň si však Rusko neželá, aby sa USA miešali do jeho domácich záležitostí, alebo aby bránili Európskej únii rozvíjať užšie hospodárske vzťahy s Moskvou.
Ruský líder argumentoval, že kým americké podnikanie utrpelo iba malé škody v dôsledku protiruských sankcií uvalených Washingtonom a Európskou úniou, škody na ekonomike Európy sú oveľa väčšie. Putin dodal, že sa pozastavuje nad tým, prečo by to mali Európania znášať. Sankcie sú reakciou na anektovanie ukrajinského Krymského polostrova Moskvou a na ruskú podporu povstalcov na východe Ukrajiny.
Prezident tiež vyhlásil, že Rusko by privítalo ozbrojenú medzinárodnú pozorovateľskú misiu na Ukrajine. Tá podľa neho musí ctiť minskú mierovú dohodu a poskytnúť východnému regiónu Donbas širšie práva, usporiadať tam voľby a udeliť amnestiu povstalcom. Odmietol argument Ukrajiny, že všetkým týmto krokom musí predchádzať úplné zastavenie nepriateľských akcií - podľa Putina je to naopak, základom pre úplné ukončenie nepriateľských akcií je politické urovnanie.
Putin uviedol, že súhlasí s návrhom ukrajinského prezidenta Petra Porošenka umožniť pozorovateľom z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) nosiť zbrane. Boje na východe Ukrajiny medzi ukrajinskými vládnymi silami a Ruskom podporovanými separatistami vypukli v apríli 2014, niekoľko týždňov po tom, čo Rusko anektovalo Krym. Boje si už vyžiadali vyše 9300 ľudských životov.
