MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že Rusko využije svoj vplyv na separatistov na východe Ukrajina v záujme vyšetrovania okolností zrútenia malajzijského civilného lietadla. Súčasne však uviedol, že Západ musí vyvíjať tlak na Kyjev, aby ukončil vojenské operácie.
"Vyzývajú nás, aby sme využili svoj vplyv na ozbrojencov na juhovýchode Ukrajiny. Samozrejme, urobíme všetko, čo je v našich silách," uviedol Putin na úvod dnešnej schôdzky Rady bezpečnosti Ruskej federácie.
Ako informovala agentúra Interfax, Putin sa okrem toho zmienil aj o nutnosti vyzvať kyjevské vedenie na dodržanie elementárnych noriem slušnosti a vyhlásiť prímerie aspoň na nejaký krátky čas počas vyšetrovania (pádu lietadla).
Agentúra Reuters uviedla, že Putin zopakoval svoj názor, že protesty, ktoré na jar zvrhli Ruskom podporované ukrajinské vedenie, boli nanútené a financované zahraničím. Uviedol, že napriek sankciám uvalených na Rusko Západom Moskva naďalej podporuje ozbrojencov na východe Ukrajiny, ktorých označil za súčasť ľudového povstania proti nelegitímnemu prevratu.
"Rusku predložili takmer ultimátum: buď nás necháte zničiť časť obyvateľstva, ktoré je etnicky a historicky späté s Ruskom, alebo na vás neuvalíme sankcie," vyhlásil Putin na dnešnom zasadnutí. "Toto je zvláštna a neprijateľná logika," upozornil.
Putin tiež vyzval západné mocnosti, aby nezasahovali do vnútorných záležitostí Ruska a uviedol, že kvôli krokom podnikaným NATO je potrebné v Rusku podniknúť opatrenia na posilnenie vojenskej obranyschopnosti krajiny. Dodal, že chrániť treba aj ruskú ekonomiku, a to pred hrozbami zvonku.
Ruský prezident však podľa agentúry ITAR-TASS ubezpečil, že priama vojenská hrozba pre Rusko dnes neexistuje a nie je ohrozená ani jeho územná celistvosť a suverenita. Zárukou toho podľa neho je strategická rovnováha vo svete.
Vyhlásil, že Rusko naďalej rešpektuje medzinárodné právo a plní svoje záväzky voči partnerom. Vyslovil však očakávanie, že aj iné krajiny budú rešpektovať záujmy Ruska a sporné záležitosti riešiť právnymi nástrojmi.
Ruský prezident bez bližšej špecifikácie kritizoval "niektoré štáty" za ich chápanie a výklad demokracie. Poznamenal, že v záujme dosiahnutia svojich cieľov niektoré krajiny využívajú na medzinárodnej scéne metódy konkurenčného boja. Podľa neho sa to týka politickej i ekonomickej sféry, pričom sa na to využívajú tajné služby, vyspelé informačné technológie a "kanály závislých" mimovládnych organizácií.
Putin preto označil za nutné adekvátne reagovať na tieto hrozby, ale najmä systematicky riešiť problémy, ktoré predstavujú potenciálne riziko pre jednotu a suverenitu Ruska.
Súčasne Putin opäť vyjadril presvedčenie, že scenáre tzv. farebných revolúcií nebudú v Rusku úspešné. Pripustil však, že naďalej dochádza k pokusom o destabilizáciu situácie zo zahraničia, čo označil za "neprijateľné" a "narušujúce svetový poriadok". Putin si je istý, že tento trend bude pokračovať aj naďalej. Ako dôvod uviedol snahu donútiť Rusko k väčšej poddajnosti v "medzinárodnej aréne".
Paríž dodá Rusku prvú vojnovú loď v októbri
Francúzsko dodá Rusku prvú z dvoch bojových lodí Mistral podľa plánu v októbri. V pondelok to napriek tlaku USA a Veľkej Británie potvrdil prezident krajiny Francois Hollande. Dodávka druhého plavidla bude podľa neho závisieť od postoja Moskvy. Britský premiér David Cameron krátko predtým uviedol, že splnenie takejto objednávky by bolo pre jeho krajinu "nepredstaviteľné". Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ v utorok rokujú v Bruseli o sprísnení sankcií proti Rusku. Napätie medzi Západom a Moskvou eskaluje po zostrelení malajzijského lietadla na východe Ukrajiny, ktoré padlo minulý týždeň na území kontrolovanom proruskými separatistami.
"Hollande neustupuje. Dodáva prvú (loď) napriek tomu, že ho žiadajú, aby tak neurobil," uviedol šéf Hollandovej socialistickej strany Jean-Christophe Cambadelis. Kritiku zo strany kľúčových spojencov Paríža v severoatlantickej aliancii (NATO) označil za pokryteckú. Vzhľadom na to, koľko oligarchov našlo útočisko v Londýne, by si mal David Cameron najskôr "poupratovať na svojom vlastnom dvore," dodal Cambadelis.
Viacúčelové bojové plavidlá Mistral môžu prepravovať vrtuľníky a tanky. Zmluvu na dodávku dvoch lodí za celkovo 1,2 mld. eur uzavrela v roku 2011 pravicová vláda bývalého prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Podľa agentúry Reuters išlo o vôbec prvý kontrakt na dodávku vojenskej techniky Rusku z členského štátu NATO. Koncom júna dorazilo do francúzskeho prístavu Saint-Nazaire zhruba 400 ruských námorníkov, ktorí sa tam zúčastňujú na školení obsluhy prvej z dvoch lodí Mistral.
