BRATISLAVA - Designovaný prezident Českej republiky Miloš Zeman očakáva v budúcnosti ďalšie zlepšenie už aj tak vynikajúcich vzťahov medzi Českom a Slovenskom. Prijal tiež pozvanie slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča a jeho prvá zahraničná cesta bude smerovať na Slovensko. Informovala o tom televízia TA3 v dnešnej mimoriadnej spravodajskej relácii venovanej českým prezidentským voľbám.
"S pánom Gašparovičom sa veľmi nepoznám, ale zato sa poznáme veľmi dobre so slovenským premiérom Robertom Ficom, ktorého považujem za svojho dobrého priateľa," reagoval Zeman na novinársku otázku.
Český veľvyslanec na Slovensku Jakub Karfík upozornil, že kvalita česko - slovenských vzťahov začala akcelerovať práve v čase, keď bol českým premiérom Miloš Zeman. "Jeho zvolenie bude pre Českú republiku prínosom. Spolu so svojimi predchodcami Václavom Klausom a Václavom Havlom tvorí trojicu najvýznamnejších českých politikov. Je stálicou českej politiky, je rešpektovaný nie len priaznivcami, ale aj mnohými odporcami," povedal. "Funkcia českého prezidenta nie je čisto reprezentatívna. Je vrcholnou autoritou, ktorá môže hovoriť do politiky aj nad rámec pomerne obmedzených ústavných právomocí," konštatoval Karfík s poznámkou, že za pozitívny signál považuje aj Zemanovo rozhodnutie navštíviť Slovensko ako prvé.
Odborníci, ktorí diskutovali v štúdiu TA3 sa zhodli na tom, že výhodou Miloša Zemana v druhom kole prezidentských volieb bolo spojenie jeho protikandidáta Karla Schwarzenberga s nepopulárnou vládou, v ktorej zastáva post ministra zahraničných vecí, a téma Benešových dekrétov. "Obávam sa, že Benešove dekréty mohli na poslednú chvíľu rozhodnúť. Mohlo to Zemanovi prihrať pár rozhodujúcich percent, aj keď táto téma je už dnes skôr okrajová," povedal politológ Jan Bureš. "Zeman dokázal ohromne zvýšiť náskok v pohraničných oblastiach Čiech," upozornil sociológ Daniel Prokop, podľa ktorého sa dá vplyv tejto témy ilustrovať aj na tomto fakte.
Schwarzenberg pripúšťa, že úlohu v kampani mohli zohrať aj niektoré chyby vlády. Svoj výsledok však za sklamanie nepovažuje. "Som nadšený z toho, koľko ľudí sa dalo do boja, 45 percent je krásny výsledok. Gratulujem pánovi Zemanovi k zvoleniu," povedal pre TA3. "Neboli sme agresívni, snáď to bola chyba. Ja sa asi nikdy nenaučím robiť podpásovky a neviem klamať," povedal. "Pôjdem do volieb a budem bojovať o svoj mandát v snemovni," potvrdil Swarzenberg svoju ambíciu neukončiť zatiaľ politickú kariéru a ísť aj do nasledujúcich volieb.
Čo sa týka úlohy Václava Klausa v prezidentskej kampani, podľa Bureša si vzhľadom na nepopulárnu amnestiu nemohol dovoliť podporiť Zemana priamo, posledného pol roka sa však často snažil pomôcť Zemanovi "roztáčať" jeho témy a podporoval ho nepriamo. "Klausovi išlo v prvom rade o to zabrániť zvoleniu Schwarzenberga. Pre Klausa je osou jeho politickej kariéry konflikt s Havlom a nechcel, aby na hrade skončili Havlovi ľudia," poznamenal Bureš.
Pripomenul, že podľa niektorých zdrojov bolo aj pre posledného komunistického prezidenta Gustáva Husáka začiatkom deväťdesiatych rokov prijateľnejšie, aby sa stal prezidentom disident Václav Havel, ako bývalý šéf KSČ Alexander Dubček, s ktorým mal osobný spor. V tomto prípade mohlo ísť podľa Bureša o podobnú situáciu. Informáciu o tom, že Gustáv Husák preferoval Havla pred Dubčekom priniesla TASR 10. januára 2013 na základe rozhovoru s Dubčekovým priateľom, historikom Ivanom Laluhom.
Do budúcnosti Bureš s Prokopom očakávajú, že Miloš Zeman bude výrazne proeurópskejším politikom ako Václav Klaus a podobne ako on sa bude snažiť aktívne zasahovať do domácej politiky. Otázkou tiež bude, nakoľko sa Zeman po desaťročnej prestávke dokáže zapojiť do vysokej politiky. Podľa Prokopa bolo chybou, že sa Zeman veľmi jasne postavil do protivládnej pozície, čo mu bude komplikovať úlohu integrovať českú spoločnosť. Podľa politológa Jacqua Rupnika bude prvou príležitosťou ukázať schopnosť Zemana spájať Čechov inauguračný prejav prezidenta.
