LONDÝN/BRATISLAVA - Zúfalí ľudia bez domova sa šplhajú na snehom zaviatu haldu trosiek, kde predtým stála ich dedina. Po vypuknutí humanitárnej krízy zbierajú palivového drevo, aby prežili. Je ťažké vedieť, že to, čo pálite, bol predtým váš dom, no ešte ťažšie je nájsť svojich mŕtvych príbuzných.
Bohatý národ po ničovom zemetrasení a cunami hladuje. Japonci zabalení v podivných kúskoch oblečenia sa snažia udržať telesné teplo, keď vonku mrzne.
Jedným z najsrdcervúcejších obrazov bol moment, keď Yoshio Murakamiová našla ruku mŕtvej matky medzi troskami ich domova. Vykríkla v utrpení a držiac ruku, jej dala posledné zbohom. Teraz sa modlí, aby aspoň jej 23-ročnú dcéru objavili živú.
Podobné scény nie sú ničím nezvyčajným. Niektorí obyvatelia kričali od radosti, keď našli nepoškodené jedlo, hoci to bol len obyčajný balíček rezancov.
Svoj poklad si odniesli späť do táborov zriadených v budovách, ktoré prežili dvojitý útok zemetrasenia a cunami na severovýchodnom pobreží ostrova Honšú.
"Je veľmi smutné si uvedomiť, že drevo sú vlastne pozostatky našich domov. Potrebujeme palivo na vykurovanie a keď žiadne nie je, tak si musíme urobiť oheň z tohto dreva. Je dostatočne suché, aby horelo, a tak si môžeme variť a trochu sa zohriať, " povedal jeden z mužov, keď klopýtal cez trosky v pobrežnom meste Rikuzentakata.
Včera v noci osvetľovali plamene padajúce snehové vločky pozdĺž pobrežia, kde sa pri dverách evakuačných centier striedali ľudia pri zohrievaní. Keď došlo palivo aj petrolej, museli sa vrátiť dovnútra a tlačiť sa pod dekami.
Niektorí potrebujú lieky, viac oblečenia, potraviny, palivo, ale zo všetkého najviac chcú, aby sa už táto nočná mora skončila.
