BRATISLAVA - Ľudia kedysi hovorili, že prenasledovanie počas vojny sa týka Židov, Rómov, nie nás. Preto otvorene alebo mlčky podporovali agresiu voči týmto ľuďom. Konštatovala to pri príležitosti Medzinárodného dňa spomienky na holokaust Rómov predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Anna Verešová.
Ako ďalej uviedla, z tej doby sme sa nepoučili, "keďže máme v parlamente poslancov, ktorí o Rómoch hovoria ako o parazitoch. Že inak proti nim nič nemajú, že ľudí nerozlišujú podľa farby pleti, ale podľa toho, ako sa správajú." Druhý august je Medzinárodným dňom spomienky na holokaust Rómov. V noci z 2. na 3. augusta 1944 zlikvidovali „cigánsky tábor“ v Auschwitzi-Birkenau pri Osvienčime. Za jednu noc tak skončilo v plynových komorách 2 897 obetí. Pri oslobodení koncentračného tábora nenašli ani jedného Róma.
Ako ďalej informovala Katarína Oravcová z kancelária poslankyne, Verešová pripomína, že ľudská dôstojnosť nemá výnimky. "Nie je to tak, že človek, ktorý sa dobre správa, má väčšiu dôstojnosť a ten iný menšiu. Odporúčam týmto poslancom, ktorí sa radi oháňajú kresťanstvom, aby si prečítali pápežské encykliky o ľudskej dôstojnosti. Svoje kresťanstvo nestačí prezentovať len slovami, treba konať podľa učiteľa kresťanov, ktorý sa ujímal tých najnúdznejších a bránil ľudskú dôstojnosť každého jedného,“ podotkla.
Podľa predsedníčky ľudskoprávneho výboru, vyvraždenie Rómov z roku 1944 má čo povedať aj nám na Slovensku v roku 2019. "Je to výročie, keď si môžeme povedať, že niečo také sa už nesmie nikdy zopakovať. Zlikvidovať skupinu ľudí pre farbu ich kože je vždy brutálny zločin, nech by to bol ktokoľvek a správal sa akokoľvek," uzavrela.
Podľa Čaputovej nemôže zostať zabudnutý
Rómsky holokaust nemôže podľa prezidentky Zuzany Čaputovej zostať zabudnutý. Ako dnes uviedla na svojom facebookovom profile, nenávisť v histórii ľudstva vždy plodila zlo a ľudské utrpenie. „Tragické skúsenosti so šírením strachu a nenávisti, žiaľ, máme aj my na Slovensku. Poznať minulosť je akútnou potrebou pre prítomnosť a budúcnosť. Obzvlášť, keď sa nenávisť a podnecovanie strachu opäť stávajú politickým nástrojom tejto doby. Nenávisť môže mať rôzne podoby, no jej obete sú stále konkrétne. Na Slovensku ich boli tisíce,“ priblížila Čaputová.
Ako ďalej píše, obeťami nenávisti sa počas druhej svetovej vojny stalo množstvo ľudí či už na základe ich etnicity, národnosti, politickej príslušnosti, sociálneho statusu, zdravotného znevýhodnenia alebo sexuálnej orientácie.
„Snahu bagatelizovať nenávisť a ľudskú dôstojnosť konkrétnych skupín ľudí zažívame aj dnes. Len citlivosťou voči týmto javom a úprimnou snahou rozširovať priestor pre dobro dokážeme brániť tomu, aby sa smutná história opakovala voči ktorejkoľvek skupine ľudí v budúcnosti. Dnes pritom ani nemusíme tušiť, kto bude jej ďalším cieľom. Nenávisť môžeme poraziť iba tým, že rozšírime priestor pre lásku a úctu k sebe navzájom,“ dodala prezidentka.
