BRATISLAVA - Súdna rada dnes rozhodla o predložení zoznamu 39 sudcov starších ako 70 rokov prezidentovi Andrejovi Kiskovi na odvolanie z funkcie. Predsedníčka rady Jana Bajánková vysvetlila, že všetci majú prerušený výkon funkcie a teda nevykonávajú aktívne sudcovskú funkciu, poberajú starobný dôchodok.
Rada tak pokračuje v predkladaní návrhov na odvolanie z funkcie sudcu prezidentovi. Kiska ich viackrát kritizoval, že si v tomto smere neplnia povinnosti. „Súdna rada návrhy posiela, ak chce a kedy chce, a prezident tiež nemá termín, kedy musí sudcu odvolať,“ zdôraznil v minulosti Kiska. Zároveň navrhol zmenu ústavy tak, aby sudcovia do dôchodku odchádzali automaticky po dosiahnutí konkrétneho veku, na takúto zmenu ústavy ešte v tomto volebnom období nebola vôľa.
Zmenou ústavy chce prezident do celého procesu vniesť väčšiu transparentnosť a poriadok, aby sudcovia presne vedeli, že po dovŕšení istého veku im funkcia automaticky zaniká. Prezident naposledy začiatkom januára zaslal odvolací dekrét 14 sudcom, ktorí dosiahli vek 65 rokov.
SaS: Do výberových konaní na sudcov sa nemôžu hlásiť všetci záujemcovia
Ministerstvo spravodlivosti nezabezpečilo rovnocenný prístup k sudcovskej funkcii. Do výberových konaní na sudcov sa totiž v súčasnosti nemôžu prihlásiť záujemcovia z prostredia mimo súdov. Tvrdí to parlamentná strana Sloboda a solidarita (SaS).
Jej expert pre otázky spravodlivosti Alojz Baránik vysvetlil, že Justičná akadémia, ktorá je rozpočtovou organizáciou ministerstva, dosiaľ neumožňuje absolvovanie prípravného vzdelávania pre uchádzačov o sudcovskú pozíciu z prostredia mimo súdov. Podmienku zaviedla od začiatku roku 2016 novela zákona o sudcoch a prísediacich. Výberových konaní sa podľa SaS momentálne môžu zúčastňovať iba vyšší súdni úradníci a justiční čakatelia. Baránik upozornil, že novela zákona bola prijatá ešte v roku 2014 a ministerstvo malo dosť času na prípravu vzdelávania.
„V koho záujme je vytvorenie situácie, keď zákon stanoví podmienku, ktorú potenciálne najlepší uchádzač na funkciu sudcu nemá možnosť splniť kvôli prekážke vytvorenej ministerstvom spravodlivosti a jeho Justičnou akadémiou?“ opýtal sa v tlačovej správe SaS Baránik.
Strana označila postup ministerstva za protiústavný a poškodzujúci záujmy spoločnosti na riadnom fungovaní súdnictva. Vyzvala prezidenta SR Andreja Kisku, aby nevymenoval za sudcov kandidátov, ktorí vzídu z takýchto výberových konaní.
„Justičná akadémia umožní absolvovať požadované vzdelávanie tak, aby sa všetci uchádzači mohli riadne zúčastniť výberových konaní,“ reagoval na informáciu SaS Pavol Kubík z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti. „Vzdelávanie pre prvých uchádzačov sa v Justičnej akadémii uskutoční už v mesiaci február,“ ozrejmil Kubík. „Výberové konania, ktoré sa mali uskutočniť vo februárových termínoch, budú o niekoľko týždňov posunuté,“ doplnil.
Z celkovo 17 nových sudcov, ktorí sa stali súčasťou sudcovského stavu v roku 2015, pochádzalo 14 z prostredia súdov. Iba traja právnici sa dostali do sudcovského talára zvonku. Zvyšní noví sudcovia, ktorých prezident SR Andrej Kiska vymenoval do funkcie 26. novembra, pracovali predtým ako vyšší súdni úradníci na okresných alebo krajských súdoch, jeden ako asistent sudcu na Najvyššom súde.
Od 1. januára je účinná právna úprava, ktorá mení podmienky pre právnikov mimo súdov. Do výberového konania na voľné miesto sudcu sa môžu prihlásiť po tom, ako absolvujú prípravné vzdelávanie v Justičnej akadémii. Cieľom zmeny, ktorú presadil minister spravodlivosti Tomáš Borec, je zvýšiť odbornú pripravenosť takýchto adeptov na prácu na súdoch. Prípravné vzdelávanie má byť zamerané na osvojenie si praktických zručností potrebných na výkon funkcie.
