BRATISLAVA – Našou úlohou po gréckom referende je podľa predsedu Mostu-Híd Bélu Bugára nájsť cestu, ako ochrániť ekonomické záujmy Slovenska a udržať stabilitu eurozóny ako celku.
Ako povedal, výsledky referenda potvrdili, že v Grécku prevláda naďalej populizmus nad zodpovednosťou. „Grécky minister financií namiesto snahy o splnenie predreferendového sľubu, v ktorom gréckym občanom sľuboval novú dohodu s veriteľmi do 24 hodín v prípade ich NIE v referende, zvolil radšej útek pred zodpovednosťou. Je to len ďalšia ukážka toho, čo všetko dokážu populistickí a neskúsení politici urobiť pre svoju popularitu napriek negatívnym dopadom na krajinu. Úlohou zodpovedných politikov je prijímať aj nepopulárne, ale správne rozhodnutia, ktorých výsledky sa často neprejavia okamžite, ale až po nejakom čase,“ vyhlásil Bugár.
Predstavitelia eurozóny a EÚ musia podľa neho zaujať rázny a nekompromisný postoj pri ďalších rokovaniach s gréckou vládou, ktorá je teraz na ťahu. „Grécko buď pochopí, že nemôže žiť z cudzích peňazí bez toho, aby robilo doma reformné opatrenia, alebo bude musieť za svoju nezodpovednosť niesť dôsledky,“ konštatoval predseda Mostu-Híd.
Európskej únii po výsledkoch gréckeho referenda už hrozia podľa poslanca NR SR Jozefa Kollára (Skok) nielen finančné, ale aj bezpečnostné riziká. Upozornil, že v celom gréckom príbehu zavedenia eura vždy víťazilo politikárčenie nad zdravým rozumom. „A my, ako aj európski politici, by si z tejto extrémne drahej a nešťastnej lekcie mali vziať ponaučenie. Od prijatia Grécka do eurozóny na základe politického a nie ekonomického rozhodnutia, cez popieranie dôvodov na skoré riešenie, politikárčenie pri prijímaní záchranných mechanizmov, nástup populistickej a nezodpovednej vlády v Grécku – dnešný stav je len vyústením celého sledu zlých rozhodnutí a znamená kritickú výzvu pre budúcnosť Európskej únie,“ zdôraznil Kollár. Podľa neho vzhľadom na stupeň prepojenia bankových systémov Grécka s bankami v Bulharsku, Macedónsku, Srbsku a na Cypre, môže súčasná situácia ľahko viesť k destabilizácií finančného systému prinajmenšom na celom Balkáne.
V nedeľňajšom referende Grékov o prijatí podmienok medzinárodných veriteľov povedalo "nie", 61,31 zúčastnených voličov. Hlasy "áno" odovzdalo 38,69 percenta zúčastnených. Vyplýva to z údajov, ktoré po sčítaní všetkých hlasovacích lístkov v noci na pondelok zverejnilo grécke ministerstvo vnútra.
