BRATISLAVA - Platy a paušálne náhrady poslancov, prezidenta, ministrov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu či generálneho prokurátora sa na budúci rok opäť nezvýšia.
Prezident Ivan Gašparovič dnes podpísal novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR, ktorú 3. decembra 127 hlasmi schválili poslanci NR SR. Platy ústavných činiteľov tak zostávajú v takej istej výške, aká bola určená ešte v roku 2011.Plénum o právnej norme rokovalo v skrátenom legislatívnom konaní. Ministerstvo financií predpokladá úsporu výdavkov štátneho rozpočtu v sume 8,2 milióna eur.
Zmrazia sa aj platy sudcov, a to na úrovni roku 2012. Odmena asistenta poslanca a výdavky na prevádzku poslaneckej kancelárie zostanú na úrovni roku 2011. Sudca Najvyššieho súdu SR a Špecializovaného trestného súdu bude mať základný plat na úrovni priznaného v roku 2012. Obdobne aj funkčný príplatok. Platové pomery ombudsmana, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov zostávajú zachované vo výške určenej v roku 2011.
Novela podľa ministerstva financií reaguje na vládou schválený návrh rozpočtu na roky 2014-2016, v ktorom je už zohľadnený pozitívny vplyv návrhu zákona. "Neschválením navrhovanej úpravy by došlo k narušeniu stanoveného fiškálneho rámca, čím by bolo ohrozené splnenie deklarovaného cieľa v oblasti verejných financií," upozorňuje ministerstvo.
Zmrazenie platov sa opätovne stretlo s nevôľou sudcov. Prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska už skôr upozorňovala, že sudcovia na rozdiel od poslancov nemôžu mať iné príjmy. "My sa pýtame, prečo sa neuplatní valorizácia, ak sú ekonomické parametre splnené, ako je nárast HDP. Sudca nemá a nemôže mať politické ambície a svoje práva môže uplatňovať len cez stavovskú organizáciu. Plat je jediným zdrojom nášho príjmu, poslanci sú napr. advokáti, majú firmy, preto je pre nás to porovnávanie s platom poslanca diskutabilné z hľadiska nezávislosti," vysvetlila s tým, že je tu riziko porušovania ústavnosti a judikatúry Ústavného súdu SR v súvislosti s nezávislosťou a platmi sudcov.
Opozícia sa pokúsila zákon zmeniť cez viaceré pozmeňujúce návrhy. Časť poslancov navrhovala, aby plat zákonodarcu nebol naviazaný na priemerný plat v národnom hospodárstve. Opozičné návrhy však neprešli. V súčasnosti sa plat poslanca rovná trojnásobku priemernej mzdy.
Gašparovič podpísal maximálne i minimálne počty žiakov na triedu
Triedy na druhom stupni základných škôl bude môcť navštevovať viac žiakov. Novela školského zákona, ktorú podpísal prezident Ivan Gašparovič, zvyšuje maximálny počet žiakov v triede od piateho do deviateho ročníka o jedného žiaka, zo súčasných 28 detí na 29. Počet detí v triedach prvého stupňa ostáva nezmenený. Okrem maximálnych počtov detí na triedu novela stanovuje aj ich minimálny počet, čo doteraz v zákone chýbalo.
Rezort pôvodne navrhoval razantnejšie zvyšovanie počtu detí v triedach, a to ako na prvom, tak aj na druhom stupni základných škôl. Napokon však svoje plány ministerstvo zmiernilo na základe pripomienok k návrhu novely zákona. Zvyšovať sa teda na základnej škole bude len maximálny počet detí na druhom stupni, a to o jedného žiaka. Horný limit v počte žiakov na triedu sa mení aj pre prvákov strednej školy, a to z 30 na 31.
Novela tiež určuje najnižší počet detí v triede. Prvákov na základnej škole by malo byť v triede aspoň 11. Triedy od druhého do štvrtého ročníka základných škôl by malo navštevovať minimálne 13 žiakov, na druhom stupni by ich malo byť aspoň 15. Triedu strednej školy by zas malo navštevovať minimálne 17 študentov. Novela tiež stanovuje, že na prvom stupni základných škôl sa môžu do jednej triedy spájať len dva ročníky. Takáto trieda musí mať minimálne 12 žiakov, navštevovať ju bude môcť maximálne 24 detí. Novela zároveň dáva možnosť zriaďovateľovi ešte znížiť minimálny počet detí na triedu, ale len v osobitných prípadoch, napríklad ak by deti museli dochádzať do školy viac ako šesť kilometrov, či ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 % zo sociálne znevýhodneného prostredia. Stanovenie minimálneho počtu žiakov v triedach kritizoval poslanec NR SR za Most-Híd László Solymos, podľa ktorého povedie k zániku množstva málotriedok, teda škôl s nízkym počtom detí a tried, a to predovšetkým na jazykovo zmiešaných územiach. Minimálne počty žiakov v triedach by mali začať platiť od 1. septembra 2015, maximálne od januára 2014.
Novela prináša zmenu aj v uznávaní jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky. Po novom sa žiaci nebudú môcť vyhnúť maturite z cudzieho jazyka tým, že si urobia jazykový certifikát. „Maturita je len jedna, a štátna. Prečo by študenti s certifikátom nemohli na maturite ukázať, že sú lepší? To potom môžeme mať certifikáty zo slovenčiny, matematiky alebo iných predmetov,“ bránil zmenu minister školstva Dušan Čaplovič. Platné certifikáty budú môcť školy uznať študentom do konca februára 2014, v tom prípade títo žiaci nebudú musieť maturovať z cudzieho jazyka. Študenti, ktorým dovtedy certifikáty neuznajú, budú musieť maturovať.
Novela školského zákona rieši i osemročné gymnáziá. Tie zatiaľ nebudú musieť prijímať radikálne menej žiakov, čoho sa obávali najmä osemročné gymnáziá v Bratislavskom kraji. Opätovne sa totiž o dva roky posúva účinnosť ustanovenia, ktoré hovorí o tom, že na osemročné gymnáziá môže nastúpiť len päť percent piatakov. Toto opatrenie malo platiť už od budúceho školského roka, a teda by sa dotklo tohtoročných prijímačiek. Po novom sa posúva na školský rok 2016/2017.
Prijatím novely školského zákona sa tiež zmenší pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia. Z platného ustanovenia sa vypúšťa dokumentácia, ktorá sa týka učebných plánov, učebných osnov. Tie sú totiž súčasťou školského vzdelávacieho programu, ktorý sa považuje za základný dokument školy, a preto nie je potrebné ich samostatne vypracovávať.
Elektronické diaľničné známky od roku 2015 nahradia nálepky
Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal zákon o diaľničnej známke, ktorý zavedie elektronizáciu predaja. Elektronické diaľničné známky plne nahradia súčasné nálepky od roku 2015. Platnosť ročných diaľničných nálepiek z roku 2014 skončí 31. januára 2015. Motoristi si budú môcť zakúpiť nové elektronické známky od začiatku roka 2015. Po zavedení elektronických známok sa predovšetkým zlepší ich dostupnosť.
Ministerstvo dopravy počíta s tým, že diaľničnú e-známku si bude možné zakúpiť ako doteraz na čerpacích staniciach. "Elektronický systém však ponúka možnosť jej zakúpenia aj prostredníctvom internetu alebo s použitím iných elektronických prostriedkov platobného styku, napríklad mobilným telefónom, ktoré bude akceptovať správca výberu úhrad z diaľničných známok, teda NDS," uviedol už skôr rezortný hovorca Martin Kóňa. Presné podrobnosti technického riešenia dá až verejná súťaž, ktorú pripravuje Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Ministerstvo dopravy zároveň očakáva, že sa tým vyrieši problém s falšovaním, ale napríklad aj nepríjemnosti s oškrabávaním starých nálepiek z predného skla áut.
Elektronická známka bude viazaná k evidenčnému číslu vozidla (EČV), teda značke. "Jej zakúpením a zadaním bude EČV vozidla zaradené do databázy vozidiel so zaplatenou úhradou a kupujúci si bude môcť vytlačiť potvrdenie, napríklad kvôli daňovým účelom," priblížil Kóňa. Systém bude fungovať elektronicky, vodič sa tak nebude musieť preukazovať dokladom. Naďalej sa budú predávať známky s desaťdňovou, mesačnou a ročnou platnosťou, v rokoch 2014 a 2015 sa nepočíta so zmenou ceny. Známky teda budú stáť 10, 14, resp. 50 eur.
