LOS ANGELES - Žijúca legenda strieborného plátna, hollywoodska hviezda Jane Fonda, sa 21. decembra dožije 75 rokov. Dcéra slávneho otca, herca Henryho Fondu, sa v druhej polovici 60. rokov 20. storočia zaradila medzi vtedajšie sexsymboly. Skvelo vyzerá doteraz, hoci plastické operácie neuznáva.
Jane Fonda bola sedemkrát nominovaná na Oscara. Má dve prestížne ocenenia Americkej filmovej akadémie za výkony vo filmoch Klute (1971) a Coming Home (Návrat domov, 1978) a v máji 2007 jej v juhofrancúzskom meste Cannes na jubilejnom 60. filmovom festivale za celoživotné dielo, mimoriadne herecké kvality a spoločenskú angažovanosť udelili Zlatú palmu.
Jane Fonda sa narodila 21. decembra 1937 v New Yorku (USA). Detstvo strávila na otcovej farme v americkej Kalifornii. V 15 rokoch jej tragicky zomrela matka a odvtedy vyrastala u svojej babičky v štáte Connecticut (USA). Tam navštevovala Greenwich Academy. Na Vassar College v New Yorku študovala hru na klavír a maliarstvo v Paríži (Francúzsko). Aj keď najprv nemala veľký záujem o herectvo, už ako 17-ročná účinkovala v amatérskom divadle.
Profesionálnu kariéru začínala ako modelka v New Yorku, kde v roku 1958 absolvovala hereckú prípravu v hereckom štúdiu Lee Strasberga. Debutovala v roku 1960 na Broadwayi v šou Bolo to malé dievča a zároveň sa prvý raz objavila na filmovom plátne ako hrdinka komédie Tall story. Medzinárodnú hviezdu sa z nej snažil urobiť francúzsky režisér Roger Vadim, za ktorého bola päť rokov vydatá. V spolupráci s ním vznikli filmy La Ronde (Kruh, 1964), The Chase (Štvanica, 1966) a Barbarella (1968).
Na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia sa Jane aktívne angažovala v kampani proti vojne vo Vietname a verejne propagovala svoje ľavicové názory. Spolu s ďalšími hercami a spevákmi založili zájazdový súbor F.T.A, s ktorým vystupovali v okolí vojenských základní v Tokiu (Japonsko), na Filipínach a na Havaji a šírili protivojnový program. Dokonca ju i niekoľkokrát zatkli.
Medzi nominovaných na Oscara sa dostala aj v roku 1977 za postavu spisovateľky Lillian Hellmannovej vo filme o priateľstve dvoch protifašistických odbojárok Julia (Júlia). Za svoj výkon v tomto filme získala cenu Bafta. V nasledujúcom roku (1978) získala v poradí už druhého Oscara za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe, a to za postavu Sally Hydeovej vo vojnovej melodráme Coming Home (Návrat domov).
Medzi nominovanými na Oscara sa objavila ešte trikrát: ako ambiciózna televízna reportérka v dráme The China Syndrome (Čínsky syndróm, 1979), odhaľujúca vážne nedostatky v bezpečnosti atómovej elektrárne. Ďalšiu nomináciu jej vyniesla postava dcéry starých rozvedených rodičov v rodinnej psychologickej dráme On Golden Pond (Na zlatom jazere, 1981). Naposledy sa medzi nominovanými umiestnila vďaka postave herečky trpiacej alkoholizmom, ktorú podozrievajú z vraždy známeho fotografa v trileri Ráno po vražde (The Morning After, 1986).
Úloha psychiatričky Marty Livingstonovej v psychologickej dráme Agnes of God (Anežka božia, 1985) jej vyniesla cenu ex aequo na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Karlových Varoch 1986. V roku 1976 založila vlastnú produkčnú spoločnosť IPC Films a od začiatku 80. rokov 20. storočia sa venovala propagácii aerobiku a cvičeniu prostredníctvom videokaziet alebo populárnych kníh. V roku 1990 sa zdalo, že s kariérou herečky nadobro skončila. K filmu sa vrátila až o 15 rokov neskôr v komédii Monster-in-Law (Diabolská svokra, 2005), v ktorej stvárnila postavu svokry a matky. Hrala aj v romantickej komédii Georgia rule (Rebelka proti svojej vôli, 2007).
Jej knižné memoáre sa pod názvom My Life So Far (Môj život je dávno preč) objavili na knižnom trhu v roku 2005. Jane Fonda je známa tým, že prostredníctvom rôznych kampaní odrádza kolegyne od skrášľovacích plastických operácií. V televíznom seriáli The Newsroom účinkovala v roku 2012. Vo svojej práci pokračuje aj ďalej a diváci ju uvidia v nasledujúcom roku v novej filmovej dráme.
