Máme viac informácií než kedykoľvek predtým, technológie napredujú obrovskou rýchlosťou a vedecké poznanie nám umožňuje riešiť problémy, ktoré boli ešte nedávno nepredstaviteľné. Zároveň je však čoraz náročnejšie rozlišovať, čomu môžeme dôverovať a ako nové možnosti využiť zodpovedne. Aj preto sa jubilejný 20. ročník Európskej noci vedy pýta: Ako môžeme formovať našu budúcnosť?
Žijeme v období paradoxu. Informácií máme viac než kedykoľvek predtým, no orientovať sa v nich je čoraz náročnejšie. Technológie rozširujú naše možnosti, zároveň však menia spôsob, akým premýšľame, pracujeme a vytvárame si názor na svet.
Klimatické, ekonomické aj spoločenské výzvy si navyše vyžadujú rozhodnutia, ktorých dôsledky môžu siahať ďaleko do budúcnosti.
Práve na túto realitu reaguje téma jubilejného 20. ročníka Európskej noci vedy Sila vedy: Ako môžeme formovať našu budúcnosť.
Veda v nej nie je predstavená iba ako zdroj nových objavov a technológií. Je aj nástrojom, ktorý nám pomáha pracovať s dôkazmi, rozumieť komplexným problémom a robiť informovanejšie rozhodnutia.
Program preto prepája tri oblasti, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať odlišné – informácie a umelú inteligenciu, vesmírny výskum a technologické inovácie a udržateľnú budúcnosť.
AI už nerozhoduje iba v našom počítači
Umelú inteligenciu používame oveľa častejšie, než si uvedomujeme. Je súčasťou navigácií, fotoaparátov v smartfónoch, internetových obchodov či algoritmov, ktoré rozhodujú o tom, aký obsah sa nám zobrazí.
Sociálne siete a digitálne platformy pritom nevyberajú informácie primárne podľa ich pravdivosti. Ich algoritmy sa snažia predovšetkým odhadnúť, čo nás zaujme a udrží našu pozornosť.
„Sociálne siete sa pri šírení obsahu nezameriavajú primárne na jeho pravdivosť, ale na jeho schopnosť zaujať a udržať našu pozornosť,“ upozorňuje Róbert Móro z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT).
Generatívna AI navyše dokáže vytvárať presvedčivé texty, fotografie, zvuk či videá. Schopnosť posúdiť dôveryhodnosť zdroja, overovať tvrdenia a kriticky pracovať s informáciami sa preto stáva čoraz dôležitejšou.
Práve KInIT je odborným garantom oblasti Informácie, AI a sloboda rozhodovania.
Vesmír je oveľa bližšie, než si myslíme
Kým umelá inteligencia mení naše informačné prostredie, vesmírne technológie už dnes ovplyvňujú množstvo činností, ktoré považujeme za samozrejmé.
Navigácia v telefóne, predpoveď počasia, globálna logistika či monitorovanie životného prostredia – za tým všetkým stoja aj technológie spojené s vesmírnym výskumom.
„Pomáhajú chrániť biotopy, zefektívňovať zavlažovanie polí či monitorovať a chrániť dôležitú infraštruktúru,“ približuje význam satelitných snímok Zeme Michal Brichta, riaditeľ odboru inovácií Ministerstva hospodárstva SR.
Vesmírny sektor zároveň predstavuje príležitosť pre slovenský výskum, firmy aj mladých ľudí. Prepája strojárstvo, elektrotechniku a softvérový vývoj s robotikou, automatizáciou či dátovou analytikou.
„Vesmírna ekonomika je jedným z najsilnejších magnetov pre STEM odbory. Fascinuje a inšpiruje mladé talenty po celom svete,“ hovorí Brichta, ktorý je odborným garantom oblasti Vesmírny výskum a technologické inovácie.
Čo ak riešenia máme, ale nedokážeme ich prijať?
Tretia oblasť jubilejného ročníka sa pozerá na udržateľnosť zo širšej perspektívy.
O klimatických a environmentálnych problémoch máme množstvo dát, vedeckých poznatkov aj technologických riešení. Ich existencia však automaticky neznamená, že ich ako spoločnosť dokážeme zaviesť do praxe.
„Budúcnosť ľudstva nestojí len na tom, či dokážeme priniesť vedecké inovácie, ale aj na tom, či ich budeme ako spoločnosť ochotní prijať a zaviesť do praxe,“ upozorňuje sociológ Jakub Hankovský, Country Manager Ipsos Slovakia.
Udržateľnosť preto nie je iba otázkou životného prostredia. Súvisí aj s dôverou vo vedu a inštitúcie, schopnosťou pracovať s dátami, viesť spoločenský dialóg a prijímať rozhodnutia založené na poznaní.
Jakub Hankovský je odborným garantom oblasti Udržateľnosť a zodpovedná budúcnosť.
Tri oblasti spája jedna otázka
Umelá inteligencia, vesmír a udržateľnosť môžu pôsobiť ako tri veľmi rozdielne témy. Spája ich však otázka, ktorá stojí v centre jubilejného ročníka: ako dokážeme vedecké poznanie využiť pri rozhodnutiach o našej budúcnosti?
Európska noc vedy tak tento rok nebude hovoriť iba o tom, čo všetko už veda dokáže. Pozrie sa aj na to, ako nám môže pomôcť orientovať sa v neistote, rozlišovať medzi dôkazmi a domnienkami, využívať nové technológie a robiť zodpovednejšie rozhodnutia.
Európska noc vedy sa uskutoční 25. septembra 2026 v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Žiline a Poprade. Návštevníkov čakajú interaktívne vedecké stánky, experimenty, workshopy, prednášky a diskusie.
Ďalších hostí, prednášky, diskusie a aktivity budú organizátori predstavovať postupne počas augusta. Kompletný program jubilejného 20. ročníka bude zverejnený na prelome augusta a septembra na www.nocvedy.sk. Vstup na podujatie je voľný, na vybrané časti programu bude potrebná registrácia.
- reklamná správa -
