PARÍŽ - Po piatkových útokoch v Paríži sa médiá plnia hrozivými svedectvami, ktoré opisujú momenty šoku, strachu a úplného zúfalstva, ktoré nasledovali po tom, čo atentátnici začali bezhlavo zabíjať nič netušiacich ľudí.
Okrem správ o umierajúcich, srdcervúcich lúčeniach a hodinách neistoty sa ale objavujú aj príbehy o odvahe, pomoci a o šťastí. Mnohí preživší spomínajú na to, ako im v núdzi pribehli na pomoc úplne neznámi ľudia, iní zase hovoria o náhodách, ktoré im zachránili život.
Teroristické útoky, ktoré si doteraz vyžiadali 129 obetí, sa odohrali naraz na niekoľkých miestach Paríža počas piatkového večera, kedy sa vonku bavili desaťtisíce ľudí. Najviac mŕtvych zostalo v koncertnej sále Bataclan, kde hrala pre 1500 divákov vo vypredanej sále americká kapela The Eagles of Death Metal. Po 45 minútach vystúpenie prerušili prvé výstrely, ľudia si ale dlho mysleli, že ide o delobuchy a trvalo im, kým si uvedomili, čo sa skutočne deje.
"Otočil som sa a videl dvoch mladých mužov okolo 25 rokov so samopalmi. Povedali nám, nech si ľahneme na zem ... strieľali, ale občas prestali. Pozreli sme sa na nich, nevedeli sme, či to sú ostré strely alebo nie, ale potom som videl, ako niekoho zastrelili, a bolo mi to jasné," povedal mladý Francúz Jerome Bartelemy.
Takmer surreálny opis udalostí poskytli denníku Libération traja priatelia Gregoire, Thomas a Nicolas, ktorí sa na koncert vypravili spoločne. "V bare strieľali na všetkých. Potom sme videli nejaký pohyb v dave. Bolo to ako poryv vetra v obilnom poli. Všetci padali k zemi, mŕtvi, zranení aj tí živí."
Dvadsaťtriročný Parížan David sledoval metalovú skupinu z balkóna a ako znalec počítačovej hry Counter-Strike si vraj rýchlo uvedomil, že to, čo počuje, by mohla byť paľba z automatov. Pozrel do sály pod sebou a videl, že tam ľudia začínajú padať na zem. "Pochopil som, že je to útok, pretože bol cítiť pušný prach. Zavolal som na ostatných, aby si ľahli na zem," povedal agentúre AFP. Začal potom hľadať únikový východ, ale dostal sa do slepej uličky - k oknu, ktoré bolo sedem metrov nad zemou. Potom sa ozvala streľba aj na balkóne a David sa zavesil za mreže pri okne do ulice a objavil sa tak na tragickom videu, ktoré natočil jeden z novinárov listu le Monde.
Jeden z teroristov jemu a ďalším divákom potom nariadil vrátiť sa na balkón v sále a posadiť sa. Celú tú dobu ďalší atentátnici dole strieľali, povedal David AFP.
"Bolo to hrozné, tá bezmocnosť. Dole to bol bitúnok, zabíjali všetkých. Jeden človek začal s teroristom vyjednávať a požiadal o 20 minút. Prijal to, ale hrozil, že vyhodí všetko do vzduchu. Predstavte si tú bezmocnosť, keby som mal zbraň, radšej by som strieľal, než aby som čakal na to, až to príde," povedal David.
Potom prišiel ohlušujúci výbuch a náhle ticho. Teroristi to vzdali a povedali si, že sa odpália. David bežal smerom k policajtom. "Hovoril som si jediné - ísť stále dopredu a nepozerať sa späť."
Austrálčan John Leader bol na koncerte s 12-ročným synom a na chvíľu, keď sa v sále začalo strieľať, nikdy nezabudne. "Zrazu sa rozsvietili svetlá ... Všetci stíchli, bolo ticho ako v kostole. Počuli sme len bum, bum, bum," povedal muž britskému denníku The Daily Telegraph. Ľudia podľa neho od strachu skameneli a báli sa, že hlaveň za chvíľu namieri práve na nich. "Každému bežalo hlavou: ak sa pohnem, som mŕtvy."
Tridsaťtriročný Loic Wiels zase AFP vysvetlil, že v prvých chvíľach v sále nikto nechápal, čo sa deje. "Cítil som, že na podlahe je krv, že ľudia okolo mňa padajú. Zasiahli ma triesky odlomené guľkami na balkóne nad nami, ale v tej chvíli ľudia nič zlého netušili."
"Ležala som v krvi cudzích ľudí a čakala som, až nejaká guľka ukončí môj dvadsaťdvaročný život," napísala na sociálnych sieťach juhoafrická študentka Isobel Bowderyová. Poďakovala aj ostatným v sále za to, že jej pomohli prekonať najťažšie chvíle, zvlášť "mužovi, ktorý ma upokojoval a riskoval život, keď ma vzlykajúcu zakryl svojím telom". Angličan Michael O'Connor po útoku inštinktívne zaľahol svoju priateľku, aby ju chránil. Obaja vraj prežili len preto, že predstierali, že už sú mŕtvi.
