BRUSEL - Závažné prípady porušovania ľudských práv, vrátane vrážd, zmiznutí s použitím násilia, závažného fyzického týrania a svojvoľného väznenia na Kryme od marca 2014, je potrebné riešiť. Uviedol to dnes v správe pre médiá komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks.
Muižnieks vypracoval správu o svojej najnovšej pracovnej ceste v Kyjeve, Moskve a Simferopole na Kryme, ktorú uskutočnil 7.-12. septembra.
Niektoré z obvinení sa týkajú takzvanej "Domobrany", čiže ozbrojených jednotiek, ktorých úloha, postavenie a právo nosiť a používať zbrane zostávajú nejasné.
Podľa Muižnieksa by do vyšetrovania závažných prípadov porušovania ľudských práv mali byť zapojené aj obete a ich rodiny, ktorí majú právo na informácie o priebehu vyšetrovania a dosiahnutých výsledkoch.
Komisár uviedol, že na základe priamych svedectiev na Kryme dochádzalo k častým domovým prehliadkam v rodinách krymských Tatárov, ale aj v náboženských inštitúciách a podnikoch, kde Tatári pôsobili. Tieto razie boli vykonávané maskovanými osobami s automatickými zbraňami, ktoré tvrdili, že hľadajú zakázané predmety, vrátane zbraní, a takzvanú "extrémistickú literatúru". Podľa komisára bolo účelom týchto neprimeraných razií vytvoriť atmosféru strachu.
Muižnieks zdôraznil, že na Kryme je nevyhnutné vytvoriť pocit bezpečia nielen pre krymských Tatárov, ale aj pre etnických Ukrajincov a tých, ktorí vyjadrili kritický názor na nedávne politické udalosti. Týka sa to najmä novinárov. Na Kryme v poslednom čase došlo k zákazu niekoľkých médií, novinári kriticky naladení voči novým pomerom sú vystavení hrozbám, domovým prehliadkam novinárov, zhabávaniu techniky a nezákonnému zadržiavaniu.
Počas návštevy Kyjeva komisár uvítal podpísanie dohody o prímerí na východe Ukrajiny, čo je podľa neho dôležitý krok smerom k zlepšeniu situácie aj v oblasti ľudských práv. Ukrajinskej vláde zdôraznil, že existuje naliehavá potreba zabezpečiť zodpovednosť za porušovanie ľudských práv, pretože "beztrestnosť môže brániť zmiereniu spoločnosti". Vládu v Kyjeve vyzval, aby sa snažila vypracovať národný akčný plán v oblasti ľudských práv a systematickejšie sa zaoberala touto agendou.
Muižnieks mal počas návštevy v Kyjeve a Moskve stretnutia s ombudsmanmi z oboch krajín, s ktorými diskutoval o dodržiavaní ľudských práv. Upozornil, že spolupráca medzi ombudsmanmi "má kľúčový význam" vzhľadom na súčasnú situáciu v tomto regióne.
