DONECK - Takzvaná Donecká ľudová republika vyhlásila dnes nezávislosť a požiadala Moskvu, aby zvážila pripojenie regiónu k Ruskej federácii. Kremeľ sa k žiadosti zatiaľ nevyjadril.
"My, ľud Doneckej ľudovej republiky, na základe výsledkov referenda z 11. mája 2014 a deklarácie o nezávislosti Doneckej ľudovej republiky oznamujeme, že odteraz je Donecká ľudová republika suverénnym štátom," citovala agentúra ITAR-TASS Denisa Pušilina, spolupredsedu vlády tejto samozvanej republiky.
"Na základe vôle ľudu a v záujme obnovenia historickej spravodlivosti žiadame Ruskú federáciu, aby zvážila pripojenie Doneckej ľudovej republiky k Ruskej federácii," pokračoval Pušilin.
Podľa agentúry Reuters taktiež poznamenal, že "donecký ľud bol vždy súčasťou ruského sveta. Pre nás je história Ruska našou históriu".
Agentúra AP pripomenula, že jeho slová zazneli po nedeľňajších referendách v ukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti. Organizátori oznámili, že okolo 90 percent hlasujúcich sa vyjadrilo za nezávislosť regiónov.
K vyhláseniu Pušilina sa Kremeľ bezprostredne nevyjadril. Už predtým ale uviedol, že nemá v pláne okamžité pripojenie oboch regiónov k Rusku.
Nezávislosť vyhlásila aj Luhanská ľudová republika
Luhanská ľudová republika, ktorej obyvatelia sa v nedeľňajšom referende vyjadrili za štátnu suverenitu, vyhlásila nezávislosť od Ukrajiny, oznámil dnes miestny "ľudový gubernátor" Valerij Bolotov.
"Vybrali sme sa vlastnou cestou nezávislosti od ľubovôle a krvavého diktátu kyjevskej junty, fašizmu a nacionalizmu, cestou slobody, cestou víťazstva zákona," citovala Bolotova agentúra RIA Novosti.
Organizátori referenda v Luhanskej oblasti tvrdia, že za nezávislosť hlasovalo okolo 96 percent voličov, píše agentúra AP. Oznámenie o nezávislosti prišlo krátko po tom, čo susedná, takzvaná Donecká ľudová republika, kde sa tiež v nedeľu konalo referendum, vyhlásila nezávislosť. Navyše požiadala Moskvu, aby zvážila pripojenie regiónu k Ruskej federácii. Kremeľ sa k žiadosti zatiaľ nevyjadril.
Lajčák: EÚ podporuje misiu OBSE na Ukrajine a neuzná sporné referendá
Európska únia nechce prekročiť druhú fázu sankcií voči Rusku a naplno podporuje úsilie Organizácie pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe (OBSE) a iniciatívy jej predsedu na zmiernenie situácie na Ukrajine. Uviedol to dnes minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák po skončení rokovania Rady EÚ pre zahraničnú politiku v Bruseli.
Lajčák uviedol, že Rada ministrov so záujmom vypočula správu Didiera Burkhaltera o štvorbodovom pláne pre Ukrajinu, o jeho rokovaniach v Moskve a ďalších aktivitách, ktoré by pod dohľadom OBSE mali viesť k deeskalácii napätia na Ukrajine.
"Diskusia ukázala veľkú mieru podpory EÚ pre tento plán a pre úlohu, ktorú zohráva OBSE," vysvetlil Lajčák. Zdôraznil pritom, že v organizácii majú zastúpenie EÚ, Rusko aj USA a že OBSE má priamo v teréne svojich pozorovateľov a podrobne mapuje tamojšiu situáciu.
Podľa Lajčáka by bolo veľmi dobré, keby OBSE uspela vo svojich plánoch, ktoré sú zamerané na nadviazanie politického procesu, deeskaláciu napätia, vnútroukrajinský dialóg a vytváranie podmienok pre slobodné a hodnoverné prezidentské voľby naplánované na 25. mája.
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že ministri sa zhodli na rozšírení menného zoznamu sankcií o 13 ďalších osôb a dve firmy a zdôraznil, že stále ide iba o druhú fázu reštriktívnych opatrení.
"Stále sme vo fáze dva. Ide o cielené sankcie pre osoby a teraz aj pre dve spoločnosti z územia Krymu, ktoré sa podieľali na vyvlastňovaní majetku ukrajinského štátu na Kryme," spresnil Lajčák. A dodal, že podiel dvoch sankcionovaných krymských firiem na poškodzovaní ukrajinských štátnych záujmov je nespochybniteľný.
EÚ podľa neho nechce prikročiť k tretej fáze plošných sankcií, zahŕňajúce aj ekonomické reštrikcie a zbrojné embargo. Pripomenul, že únia vníma sankcie nie ako cieľ svojej politiky, ale ako prostriedok diplomatického nátlaku na politické rokovania. A v tejto chvíli sa tento proces rodí pod taktovkou OBSE.
Lajčák dodal, že postoj EÚ k nedeľňajším referendám na východe Ukrajiny je jednoznačný - takzvané referendá sú nelegálne a EÚ sa ich nechystá uznať.
"Diskutovali sme aj o vyjadrení Kremľa a povedal by som, že to vyjadrenie bolo starostlivo naformulované a nevidím to ako eskaláciu situácie," zhodnotil Lajčák stanovisko Moskvy k sporným referendám. Naopak, podľa jeho slov je významné, že informácie, ktoré prichádzajú z Moskvy vyjadrujú podporu politickému procesu a úlohe OBSE.
EÚ prostredníctvom svojich diplomatov dala dnes jasne najavo, že považuje za mimoriadne dôležité, aby sa prezidentské voľby uskutočnili v slobodnom prostredí, aby všetci ľudia mohlo vyjadriť svoju vôľu.
"Budeme posudzovať správanie inštitúcií a osôb vo vzťahu k uskutočneniu slobodných volieb vzhľadom k našim ďalším rozhodnutiam, vrátane sankčných rozhodnutí," spresnil pozíciu EÚ šéf slovenskej diplomacie.
V Doneckej oblasti počítali obete; Strana regiónov hovorí o vojnových zločinoch
Takmer 50 ľudí zahynulo a 245 utrpelo strelné zranenia v Doneckej oblasti na juhovýchode Ukrajiny od marcového vypuknutia zrážok medzi stúpencami federalizácie a provládnymi silami, informovala dnes agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na miestnu administratívu.
"V Doneckej oblasti zahynulo 49 ľudí od začiatku masívnych zrážok v regióne vrátane 'protiteroristickej operácie'," uviedla administratíva. Násilné zrážky vypukli v Donecku 13. marca. Predchádzalo im obdobie protestov proti prevratu v Kyjeve.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes obvinil režim v Kyjeve z vyslania vojakov a pravicových radikálov do Doneckej a Luhanskej oblasti.
Líder parlamentnej frakcie ukrajinskej Strany regiónov Oleksandr Jefremov dnes oznámil, že sa chcú obrátiť na medzinárodné súdy so žiadosťou o stíhanie páchateľov zločinov, ku ktorým došlo počas vládnej operácie na východe krajiny.
"Prebiehajúce vojenské operácie v Slovjansku, Kramatorsku a Mariupole, ktoré sa zhoršili v Krasnoarmijsku, viedli ku smrti civilistov a môžu byť kvalifikované iba ako vojnové zločiny. Preto naša frakcia skúma možnosť a vyhradzuje si právo požiadať medzinárodné súdy, aby doviedli páchateľov pred spravodlivosť za zločiny proti civilistom na Ukrajine," povedal Jefremov na schôdzke parlamentných strán.
