BRATISLAVA - Najznámejšieho slovenského vynálezcu Jozefa Murgaša pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia zaradili do kalendára svetových osobností UNESCO. Po tom, ako sa vrátil z Ameriky, avšak o jeho služby ako profesora elektrotechniky nebol záujem. Teraz sa mladí vedci majú šancu dozvedieť viac o jeho fascinujúcom živote, napríklad, že Murgaš si maľovaním zarábal na vedu!
Osobnosť a uzavreté dielo priekopníka rádiotelegrafie možno spoznať na výstave v bratislavskom Múzeu dopravy, kde potrvá do 6. januára 2015. Táto panelová dvojjazyčná výstava bola minulý mesiac slávnostne prezentovaná v Salle des Actes v sídle UNESCO v Paríži. Jej návštevník v Bratislave zistí, že Murgaš bol aj na poštových známkach, tiež ako v USA vyzerá jemu venovaná pamätná tabuľa a pomník, i symbolický hrob na cintoríne v jeho rodnom Tajove pri Banskej Bystrici.
Nielen odborníkov zaujme zmenšený model 60-metrového anténneho stožiara, ktorý skonštruoval Murgaš. Celkove má v USA evidovaných 13 patentov z bezdrôtovej telegrafie a jeden z úplne inej oblasti – navijak na rybársky prút. Tento technický vynálezca mal všestrannejšie záujmy. Okrem maľovania bol známy ako zberateľ húb, nerastov a rastlín. Mal jedinečnú zbierku hmyzu, približne 9000 exemplárov.
"Murgašove objavy prekonali aj samotné jeho očakávania. Počas života ani netušil, aké čiastkové riešenia v oblasti rádiotelegrafie a zvukových záznamov pre budúcnosť vyriešil, čo sa vlastne ukázalo až neskôr. Výstava je pripravená tak, aby slúžila ako pomoc základným a stredným školám pre výuku dejín, prípadne fyziky a aj ďalších disciplín, do ktorých zasahovala jeho činnosť," uviedol riaditeľ Dopravného múzea Peter Maráky.
Jozef Murgaš (1864) už v základnej škole vynikal bystrosťou a vnímavosťou a na gymnáziu v Banskej Bystrici nevšedným talentom v kreslení a prírodných vedách. Po ukončení štvrtej triedy talent a záujem o technickú školu v nemajetnej rodine museli ustúpiť a mladého Murgaša čakala dráha katolíckeho farára. Po dvojročnom seminári v Bratislave pokračoval v štúdiách v Ostrihome a Banskej Bystrici, stal sa kaplánom v Dubovej.
Jeho veľký záujem o pokrok v elektrotechnike sa snúbil s maliarskym nadaním a s pomocou maliara Dominika Skuteckého namiesto kaplánovania sa dostal na krajinskú maliarsku školu do Budapešti. Odtiaľ za vynikajúce výsledky na maliarsku akadémiu do Mníchova (1890–1893), ktorú mu však znemožnili dokončiť. Vtedy sa uvedomelý Murgaš dostal do sporu s maďarónskymi cirkevnými nadriadenými, ktorí ho obviňovali z panslavizmu a šikanovali ho. Rozhodol sa nasledovať svojich krajanov hľadajúcich obživu za morom a usadil sa v malej slovenskej baníckej obci Wilkes Barre v Pennsylvánii (1896).
Murgašovo vyše tridsaťročné pôsobenie v nej bolo plodným obdobím práce medzi usadlíkmi, ale najmä v priekopníckej práci v rádiotelegrafii. Maľovaním si získaval prostriedky na zriadenie laboratória. Už v roku 1904 mu potvrdili prvé patenty, neskôr ďalšie. V roku 1920 sa rozhodol vrátiť do vlasti. Nový život v Československej republike privítal s veľkými sympatiami a nádejami. No o jeho služby ako profesora elektrotechniky nebol záujem. Preto sa vrátil medzi vďačných krajanov do Wilkes Barre, ktorým všeličo vybudoval. Tam aj 23. mája 1929 zomrel.
