Netradičná gangsterka: Amberville je blahobytná štvrť mesta Mollisan Town, v ktorom si Erik užíva pohodlný život so svojou krásnou ženou Emmou. Jeho život sa mení v deň, keď ho nečakane navštívi Nikolas, miestny kráľ podsvetia, pre ktorého Erik v minulosti pracoval.
Nikolas zistil, že existuje Listina mŕtvych, na ktorej sa ocitlo aj jeho meno. Od Erika chce, aby zoznam našiel a vyčiarkol ho z neho. Ak mu nevyhovie, postará sa o to, aby svoju milovanú Emmu už nikdy nevidel. Erik si preto zvolá starú bandu a spolu sa pustia do hľadania zoznamu…
Debut švédskeho autora Tima Davysa je neuveriteľnou kombináciou rozprávky a drsnej školy. Je to gangsterka ako z učebnice... až na to, že Erik, Emma a Nikolas sú plyšáky. Románu o abstraktnom svete plyšových zvierat však nechýba gradácia ani napätie a rozuzlenie prekvapí aj toho najnáročnejšieho čitateľa. Unikátny pohľad na svet, pri ktorom nebudete mať pocit, že čítate knihu pre deti, pretože to kniha pre deti nie je.
Detektívny mysteriózny román Amberville je plný sarkazmu a fantasy. Odhaľuje pravdu o ľudskej povahe, morálke, dobre i zle. Je to vynikajúca kniha, pretože má presvedčivý príbeh, zaujímavé postavy a neustále prítomné tajomstvo. Davys sa venuje témam, ktoré nie sú nové, ale používanie alternatívneho sveta mu umožňuje vziať čitateľa na inú, nezvyčajnú cestu zmýšľania odzbrojujúcim spôsobom. Autor nastoľuje základné otázky života: Čo je dobré a čo zlé? Prečo existuje zlo? Čo sa stane po smrti? Kto je Boh?
Recenzie
„Možno na prvý pohľad čudná kniha, ale výborná. Šikovne napísaná a osviežujúca ako dúšok dobrej whisky.“ (San Francisco Chronicle)
„Amberville je jedinečná kniha postavená na klasických noir románoch. Čudná a zábavná zároveň, určite stojí za prečítanie.“ (Book Reporter)
„Amberville je pravý hák na váš mozog... dlho som nečítal nič lepšie.“ (Eric Garcia)
„Je to odvážny štýl...a závratne vzrušujúci.“ (Los Angeles Times)
Ukážka z knihy:
Reči o Listine smrti Erik počúval už ako škôlkar. No v dospelosti sa mu akosi nechcelo veriť, že taký zoznam naozaj jestvuje. Šoféri pracovali podľa pravidiel, ktoré poznali len oni, preto, samozrejme, vznikali špekulácie. Nečudo, že Šoférov sa všetci báli, nečudo, že radšej chceli, aby nejaká listina naozaj jestvovala, to by totiž nočné jazdy Šoférov zbavilo prívlastku náhodné. V tejto súvislosti sa spomínalo aj ministerstvo životného prostredia, lebo práve toto ministerstvo zodpovedalo za dopravu v meste, ale aj za takzvanú Listinu detí. To sa ešte dalo chápať, no že by niekto z ministerstva mal na starosti vynášanie rozsudkov smrti, to sa predsa len zdalo nepravdepodobné. – Naozaj tomu veríte? – opatrne sa spýtal Erik. – Lebo ak Listina smrti v skutočnosti nejestvuje, potom na nej ani nemôžete figurovať. – Toto sú len hypotézy, čo ma nezaujímajú, – prerušil ho Holub. – Prišiel som sem z jediného dôvodu. Chcem, aby si listinu našiel a moje meno z nej vyškrtol.
Viac na www.kniznyweb.sk.
