Magický príbeh sedemročného Henryho Daya, ktorý jedného letného dňa ujde z domu, vstúpi to tajomného lesa a stane sa jeho súčasťou.
V spoločnosti detí s podobným osudom získa nové meno Aniday a snaží sa zabudnúť na svoj skutočný život. Ponorí sa do rozprávkového sveta, kde kúzla a čary v tieni bútľavých stromov roztvárajú oponu večnosti detského bytia...
O autorovi: Keith Donohue je spisovateľ, historik a žurnalista (prispieval do periodík The New York Times, The Washington Post, The Atlanta Journal-Constitution). Román Ukradnuté dieťa je metaforický príbeh, založený na starých legendách a povestiach o zmiznutých a podhodených deťoch. Čitateľovi ponúka možnosť hlbšie sa zamyslieť nad vlastnou existenciou a stratou detskej nevinnosti.
Ukážka: Ak mi už musíte dať nejaké meno, volajte ma rarach. Alebo ešte lepšie, som podhodenec – výraz, ktorý v sebe obsahuje, čo musíme a máme robiť. Unášame detí ľudí a nahradí ich jeden z nás. Rarach sa stane dieťaťom a dieťa sa stane rarachom. Nehodí sa na to každý chlapec či dievča, ale iba tie zriedkavé duše, ktoré sú zmätené vlastnými mladými životmi alebo súzvučia s plačlivými útrapami tohto sveta. Podhodenci sú ostražití, lebo také príležitosti sa môžu vyskytnúť raz za desaťročie.
Dieťa, ktoré sa dostane do nášho spoločenstva, bude možno čakať storočie, kým naň príde v tomto cykle rad – keď sa môže stať podhodencom a vstúpiť do ľudského sveta. Prípravy sú zdĺhavé, patrí medzi ne dôsledné pozorovanie dieťaťa, jeho priateľov a rodičov. Musí to, prirodzene, prebiehať nepozorovane a najlepšie je vybrať dieťa predtým, ako začne chodiť do školy, lebo potom je to komplikovanejšie, treba si namemorovať a spracovať veľké množstvo informácií mimo najbližšej rodiny a napodobniť jeho osobnosť a minulosť, rovnako ako vytvoriť zrkadlový obraz jeho telesnej podoby a tváre.
Najľahšie je to s bábätkami, lenže starostlivosť o ne predstavuje pre podhodencov problém. Najlepší vek je šesť alebo sedem rokov. Starší už mávajú vyvinutejší pocit vlastného ja. No bez ohľadu na vek musí objekt oklamať rodičov, aby si mysleli, že podhodenec je ich dieťa. A to je ľahšie, ako sa väčšina ľudí nazdáva.
