Skúste si pripraviť svoj rebríček sto najkrajších miest sveta. Podľa akých kritérií budete vyberať? Majú prednosť vzrušujúce cestovateľské zážitky? Obdivujete majstrovstvo dávnych staviteľov či neuveriteľnú fantáziu súčasných architektov? Uchvacujú vás majestátne prírodné scenérie? Obdivujete miesta, ktoré dokumentujú ľudskú vynaliezavosť?
Asi sa zhodneme na tom, že každý z nás by svoju stovku najkrajších, najpríťažlivejších a najosobitejších miest sveta mal inú. Svoju stovku prírodných i civilizačných zázrakov z celého sveta predstavuje dvojica autorov Michael Hoffmann a Alexander Krings v knihe 100 divov sveta. Určite tu nájdete aj mnohé z divov, ktoré ste si na svoj zoznam napísali aj vy.
Základom tohto výberu „naj“ našej planéty bola jedinečnosť, fascinujúca osobitosť v prírodnom, civilizačnom a architektonickom zmysle. A tak sa tu vedľa seba ocitli Údolie kráľov i Suezský prieplav, hoci ich delia tisícročia, opera v Sydney i Eiffelove veža, hoci sú na opačných koncoch planéty, Sahara i Antarkída, hoci ich delia neprekonateľné teplotné rozdiely. Ako správny sprievodcovia, snažia sa autori o základné faktografické údaje a historické alebo prírodopisné fakty, ktoré dopĺňajú o dôvody, prečo práve tá či oná výnimočnosť je na zozname divov. Nečakajte však podrobné štúdie o pyramídach či rozprávanie o biotope Yosemitského národného parku. To, o čo autorom ide, je úchvatná pestrosť, ktorú na našej Zemi môžeme nájsť. A dokonca nielen na Zemi, keďže jednu kapitolu tvorí špeciálna návšteva medzinárodnej vesmírnej stanice ISS.
Veľkú časť knihy tvoria architektonické výtvory. Niekedy je až neuveriteľné, ako dokážu stavby prekonávať naše predstavy o fyzikálnych možnostiach tohto sveta. Práve stavby vystihujú filozofiu svojej doby a svojich staviteľov. Či už ide o jedinečnú pevnosť Alhambra, ktorá bola konvenčnými zbraňami nedobytná, alebo o „najsexy“ chrám Khadžuráho, ktorého reliéfy sú ilustrovanou Kamasútrou, pyšné stavby kapitálu ako Empire State Building či dvojica veží Petronas, extravagantné umelecké diela ako La Sagrada Familia Antonia Gaudího, za každou z týchto monumentálnych diel možno vidieť veľkoleposť ľudského ducha a neuveriteľnú schopnosť človeka prekonávať nemožné. A o to pri divoch – prírodných i tých ľudských – ide.
Michael Hoffmann, Alexander Krings: 100 divov sveta
Vydáva: SLOVART
Autor článku: Martin Kasarda
Základom tohto výberu „naj“ našej planéty bola jedinečnosť, fascinujúca osobitosť v prírodnom, civilizačnom a architektonickom zmysle. A tak sa tu vedľa seba ocitli Údolie kráľov i Suezský prieplav, hoci ich delia tisícročia, opera v Sydney i Eiffelove veža, hoci sú na opačných koncoch planéty, Sahara i Antarkída, hoci ich delia neprekonateľné teplotné rozdiely. Ako správny sprievodcovia, snažia sa autori o základné faktografické údaje a historické alebo prírodopisné fakty, ktoré dopĺňajú o dôvody, prečo práve tá či oná výnimočnosť je na zozname divov. Nečakajte však podrobné štúdie o pyramídach či rozprávanie o biotope Yosemitského národného parku. To, o čo autorom ide, je úchvatná pestrosť, ktorú na našej Zemi môžeme nájsť. A dokonca nielen na Zemi, keďže jednu kapitolu tvorí špeciálna návšteva medzinárodnej vesmírnej stanice ISS.
Veľkú časť knihy tvoria architektonické výtvory. Niekedy je až neuveriteľné, ako dokážu stavby prekonávať naše predstavy o fyzikálnych možnostiach tohto sveta. Práve stavby vystihujú filozofiu svojej doby a svojich staviteľov. Či už ide o jedinečnú pevnosť Alhambra, ktorá bola konvenčnými zbraňami nedobytná, alebo o „najsexy“ chrám Khadžuráho, ktorého reliéfy sú ilustrovanou Kamasútrou, pyšné stavby kapitálu ako Empire State Building či dvojica veží Petronas, extravagantné umelecké diela ako La Sagrada Familia Antonia Gaudího, za každou z týchto monumentálnych diel možno vidieť veľkoleposť ľudského ducha a neuveriteľnú schopnosť človeka prekonávať nemožné. A o to pri divoch – prírodných i tých ľudských – ide.
Michael Hoffmann, Alexander Krings: 100 divov sveta
Vydáva: SLOVART
Autor článku: Martin Kasarda
