Vydavateľstvo Perfekt si onedlho pripomenie 25. výročie svojho vzniku. Na začiatku stálo nadšenie a odhodlanie jeho zakladateľa a riaditeľa Eduarda Drobného (1936), ktorý v rozhovore bilancuje vydavateľské roky, ale hodnotí aj súčasnú situáciu na slovenskom knižnom trhu.
Koľko ste za tie roky vydali titulov a ku ktorým sa rád vrátite ako čitateľ či len v spomienke?
Počet vydaných titulov v Perfekte sa blíži k sedemstovke, tohto roku ju prekročíme. Každá kniha má svoju históriu... Spája sa mi s nimi hromada historiek, dovoľte tri. Keď sme uvažovali nad tým, aká by mala byť naša prvá kniha, voľba padla na poviedky autora píšuceho pod pseudonymom Maroš Madačov. Dôvod? Predtým sa poviedky na biblické motívy nevydávali a toto sme chápali ako určitú satisfakciu. Okrem toho sa kniha spájala s detstvom viacerých z nás. Vydali sme ju v prvom náklade 50 000, potom 30 000 a potom ešte 5 000 kusov. Tých 85 000 výtlačkov mi dnes, keď sa pohybujeme v rádovo nižších číslach, pripadá ako sci-fi. A prezradím aj náš doteraz tajný plán – ak raz budeme odchádzať z Perfektu, vydáme si Madačova na cestu aj ako darček pre generáciu detí, čo prídu.
Druhým míľnikom bola Veľká kniha o matke a dieťati. Preklad z angličtiny, veľká kniha, veru aj veľký príbeh, ale z neho spomeniem iba fakt, že sme pre slovenské a české mamičky za takmer 20 rokov vydali túto výbornú praktickú príručku v neuveriteľnom náklade takmer 800 000 výtlačkov! Nemyslím, že toto sa bude opakovať...
Tretia zastávka je pri „Pánovi Spisovateľovi“ Vojtechovi Zamarovskom. Ukázalo sa, že o jeho práce nie je na Slovensku záujem, až informácia o tom, že by ich chcel vydávať, dorazila po dlhom putovaní do Perfektu. Okamžite sme pripravili na vydanie súborné dielo tohto velikána literatúry faktu. Tvorí ho 13 zväzkov a priznám sa, že neviem, ktorému z našich autorov sa dostalo takejto pocty. Nepovažujem to za našu zásluhu, je to obraz kvality diela Vojtecha Zamarovského.
Získali ste aj množstvo ocenení...
Za tie roky sme získali veľa ocenení, vyznamenaní, pochvalných uznaní... Hromadu diplomov sme si zarámovali a zdobia naše schodištia, ďalšie sú v archíve. Veľmi si ich ceníme, pretože vieme, že vydané knihy posudzujú odborníci. No rovnako dobre nám padne, ak nájdeme v knižnici našu knihu, ktorá nesie znaky častého požičiavania.
Kedy ste sa rozhodli byť vydavateľom a v akých podmienkach vtedy pred rokmi začínal Perfekt?
Revolučné časy si vyžadovali revolučné činy, a tak som po mnohých rokoch šéfredaktorovania mesačníka Elektrón a Technických novín vykročil na novú cestu a 1. júla 1990 oficiálne vzniklo vydavateľstvo. Na úvod sme sa s niekoľkými kolegami stretávali v reštaurácii Dukla, neskôr v priestoroch na Stromovej, Vajanského či Nitrianskej ulici. So zopár počítačmi, bez telefónov a s entuziazmom sme sa nakoniec rozhodli postaviť si vlastnú budovu na Karpatskej ulici. Na úvod sa nám podarilo vydať niekoľko titulov a vyprofilovať sa na vydavateľstvo, ktoré sa venuje populárno-náučnej literatúre, histórii, detskej literatúre, architektúre, encyklopédiám. Vydali sme mnoho prekladových titulov, predovšetkým z anglických vydavateľstiev. Okrem kníh sme vydávali aj časopisy PC revue, Národné poistenie, Motorista, Erb Reader‘s Digest s rakúskym spoluvydavateľom, Quark a Fifík. Perfekt nikdy nemal ambíciu byť veľkým vydavateľským domom, skôr sme smerovali k vydávaniu dobrých a pekných kníh.
Ako sa profilovala vaša knižná ponuka?
Základným kritériom je nepodliezť latku dobrej literatúry. To platilo na začiatku a aj keď to nebolo jednoduché dodržať, platí to dodnes. Mám zopár pikantných historiek, ktorými by som to mohol ilustrovať, jedna je dokonca dosť čerstvá. Bolo nám treba oželieť dosť veľké peniaze za zlý titul, no oželeli sme a sme na to hrdí. Zafungovalo heslo našich rodičov – čo sa dá kúpiť za peniaze, je lacné...
V prvých rokoch sme vydávali veľa prekladov z angličtiny, potom prišla výrazná fáza domácej tvorby, ktorá možno nie je taká efektívna, ale rozhodne prínosnejšia, najmä ak ide o diela z naše histórie. Jednou z prvých knižočiek pre deti bola obrázková publikácia Slovensko moje. Vyšla vo viacerých vydaniach a dokonca sme ju v angličtine vyviezli do USA. Postaral sa o to náš rodák, Ladislav Bolchazy, ktorý nás, žiaľ, vlani opustil.
A čo ponúkate dnes?
Dnešné vydavateľstvo Perfekt je zložením rôznych vekových kategórií i profesií a pri striebornom jubileu sme neustrnuli. Za posledné dva roky sme získali prekvapujúco veľa ocenení za najkrajšie a najlepšie či najčítanejšie knihy, uspeli sme v ankete Knižnej revue, získali sme aj ocenenia Bibiany. Tento rok vydávame 10. antológiu detskej poviedky, na príprave ktorej sa zúčastňuje mnoho autorov, ilustrátorov, detí. Otvorili sme edíciu Múzy, v ktorej predstavujeme bohato ilustrované najkrajšie klasické príbehy. Medzi naše najúspešnejšie tituly patrila kniha Dejiny Uhorska a Slováci, takže zostávame aj v téme histórie, úspešná je i výpravná publikácia Hrady, zámky a kaštiele Slovenska. K svetu sa má aj detský časopis Fifík. V súčasnosti sa orientujeme v prekladovej literatúre na slovanské jazyky, ktoré v minulosti naša literatúra tak trochu zanedbala (Srbsko, Chorvátsko, Česká republika), ale aj na švajčiarsku a švédsku literatúru pre deti. Pripravujeme do tlače luxusné faksimilné vydanie stredovekej knihy Kronika Jána z Turca aj s prekladom. Po úspešnom titule Prezidentský palác chystáme exkluzívnu publikáciu Bratislavský hrad a venujeme sa aj priebehu druhej svetovej vojny na Slovensku. Takže práce je stále dosť.
Radoslav Matejov
Celý rozhovor nájdete v Knižnej revue 14/15 (vychádza 9. júla)!
-Reklamná správa-
