BRATISLAVA - Spisovateľka a prekladateľka Mária Ďuríčková už desať rokov nie je medzi nami. Toto smutné výročie jej úmrtia sme si pripomenuli v sobotu 15. marca. Z jej milých detských knižiek ako napríklad Danka a Janka alebo O Guľkovi Bombuľkovi sa tešilo niekoľko generácií detí.
Do literatúry vstúpila Mária Ďuríčková v 50. rokoch 20. storočia. V priebehu polstoročia (1954-2004) striedavo písala pôvodnú tvorbu pre deti a mládež a zostavovala výbery z ľudovej slovesnosti. Po časopiseckých začiatkoch sa prezentovala veršovanými knižkami pre deti Rozprávka o Dedovi Mrázovi, Zajko a líška, Čarovná píšťalka. Potom sa sústredila na prozaickú tvorbu.
Prvú prozaickú knižku Zajtra bude pekne adresovala menším deťom. Po nej nasledovala My z ôsmej A, čitateľsky veľmi úspešná knižka príbehov o nerozoznateľných dvojičkách Danka a Janka a moderná autorská rozprávka O Guľkovi Bombuľkovi. Profil dospievajúceho chlapca zachytila v novele Stíhač na galuskách a jeden z vrcholov jej prozaickej tvorby reprezentuje novela Majka Tárajka o živote postihnutého dievčaťa na dedine. Prelínanie autorskej a folklórnej rozprávky možno sledovať v knižkách Papierová rozprávka, Sestričky z Topánika, Danka a Janka v rozprávke, Janček Palček, O Katarínke a túlavom vrchu. Nové úsilie o autorskú rozprávku reprezentujú knižky Biela kňažná, Nie je škola ako škola (nie je žiak ako žiak), Jahniatko v batohu, Čo si hračky rozprávali a iné.
Motívy ľudovej slovesnosti spracovala v rozprávkových knihách a knihách povestí, z ktorých sa viaceré viažu na minulosť Bratislavy a jej okolia: Dunajská kráľovná, Prešporský zvon, Zemský kľúč, Panenská veža na Devíne, Dunajské povesti.
Popri próze sa venovala aj televíznej a rozhlasovej tvorbe, pričom sa aj v týchto oblastiach zameriavala predovšetkým na rozprávkové žánre. Viaceré jej práce sfilmovali (A pobežím na kraj sveta - podľa novely Majka Tárajka, Kľúče od mesta, Zázračná rosa), animované televízne večerníčky Danka a Janka, Bratislavské rozprávky.
Mária Ďuríčková sa narodila 29. septembra 1919 vo Zvolenskej Slatine a vyrastala v trojgeneračnej rodine (spolu deti, rodičia a starí rodičia), blízko starej mamy, ktorá mala porozumenie pre potreby detskej duše, bola dobrou rozprávačkou starých príbehov a malú Máriu nepriamo priviedla k záujmu o ľudovú slovesnosť.
Po skončení učiteľského ústavu v Lučenci (1934–1938) pôsobila ako učiteľka v Humennom, Hornom Tisovníku, Žitnej, na Šajbe (dnes Strelníky), v Omastinej a v Bratislave. Pracovala v detských časopisoch Družba, Zornička, od roku 1954 vo vydavateľstve Slovenské nakladateľstvo detskej literatúry (SNDK) – neskoršie vydavateľstvo Mladé letá (1959–1969). Potom bola šéfredaktorkou obnoveného časopisu Slniečko (1969–1971).
Ako dlhoročná redakčná pracovníčka zostavila a pripravila na vydanie početné zborníky, knižky a antológie ľudovej slovesnosti (Detský rok, Preletel vták cez slatinské vŕšky, Zlatá brána, Zlatá breza, Slncové dievčatko, Knižka pre všetky slovenské deti a iné). Rozprávkové knižky prekladala z češtiny, nemčiny, hlavne z ruštiny. Jej knihy preložili do mnohých jazykov.
Je laureátkou viacerých cien: viackrát získala Cenu vydavateľstva Mladé letá, zapísali ju na Čestnú listinu IBBY, získala Európsku cenu za detskú literatúru Pier Paolo Vergerio, Cenu Zväzu slovenských spisovateľov, Cenu Jozefa Cígera Hronského za literatúru a Cenu Jána Hollého (poslednú za preklad). Za významné zásluhy v oblasti slovenskej literatúry pre deti a mládež jej v roku 2003 udelil prezident SR jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Pribinov kríž III. triedy.
Mária Ďuríčková zomrela 15. marca 2004 v Bratislave, dožila sa 85 rokov.
