Pellegrini podpísal ďalšie novely: Dôchodcom nad 85 rokov stúpne penzia, zmeny čakajú aj chránené územia a chov zvierat

Novelu predložila do Národnej rady (NR) SR skupina poslancov koaličnej SNS. V záverečnom hlasovaní schválil parlament pozmeňujúci návrh Romana Michelka (SNS), ktorý zmenil parametre pôvodného návrhu. Ten počítal s tým, že 90-ročným a starším sa mali navýšiť dôchodky na dvojnásobok najnižšieho dôchodku, teda na 824 eur. 

archívne video

Nová úprava sa vzťahuje na starobný a invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku pri splnení podmienky požadovaného obdobia dôchodkového poistenia. Dôchodcovia vo veku 85 a viac rokov budú mať nárok na osobitnú dolnú hranicu minimálneho dôchodku na úrovni najmenej 240 percent sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného alebo invalidného dôchodku.

Sociálna poisťovňa rozhodne do 31. marca 2027 o sume starobného alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku poistenca, ktorý splnil podmienky na zvýšenie sumy tohto dôchodku na sumu minimálneho dôchodku pred 1. marcom 2027. 

Prezident podpísal novelu, ktorá obmedzí neetické množenie psov a mačiek

Neetické množenie psov a mačiek, najmä bez preukazu o ich pôvode, bude obmedzené. Vyplýva to z novely zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorú podpísal prezident SR Peter Pellegrini. Právna norma bude účinná od 1. januára 2027. „Cieľom návrhu zákona je zavedenie primeraných regulačných opatrení na obmedzenie neetického rozmnožovania psov a mačiek na účel finančného zisku a eliminovať s tým súvisiace negatívne javy v oblasti ochrany zvierat, ochrany spotrebiteľa a fungovania trhu so spoločenskými zvieratami,“ priblížilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Právna úprava podľa predkladateľa smeruje k zabezpečeniu vyššieho štandardu chovu, a to najmä zamedzením produkcie zvierat chovaných v nevyhovujúcich podmienkach, bez primeranej starostlivosti, socializácie a zdravotného dohľadu, vrátane obmedzenia šírenia geneticky podmienených ochorení. Zmenami nebudú podľa ministerstva dotknuté ojedinelé prípady neplánovaného rozmnoženia psov a mačiek napríklad v domácnosti vlastníka, pričom sa však zachováva zodpovednosť vlastníka prijať primerané opatrenia na predchádzanie neželanému rozmnožovaniu zvierat. „Rovnako zákazom nebudú postihnutí ani chovatelia psov a mačiek s preukazom o ich pôvode, ktorí budú spĺňať požiadavky uznanej chovateľskej organizácie,“ uzavrelo MPRV.

Poslanci Národnej rady (NR) SR k novele schválili niekoľko pozmeňujúcich návrhov z výborov. Doplnili napríklad nový správny poplatok vo výške 200 eur v súvislosti so zavedením inštitútu chovateľskej organizácie. Plénum odobrilo aj pozmeňujúci návrh poslanca Boleslava Leša (Smer-SD) spresňujúci oprávnenia orgánov štátnej správy vo veterinárnej oblasti. Cieľom je zabezpečiť kontrolu nad nakladaním s nevyplnenými pasmi spoločenských zvierat, zabrániť ich použitiu neoprávnenou osobou v súlade s právom EÚ a posilniť zodpovednosť súkromných veterinárnych lekárov, ktorí tieto pasy vydávajú.

Zvýšia sa tiež dolné a horné hranice pokút za porušenie povinností vo veterinárnej oblasti tak, aby mali dostatočný preventívny a odrádzajúci účinok. Novela zároveň spresnila prechodné a splnomocňovacie ustanovenia a doplnila nové splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu o ochrane zveri z farmového chovu a podmienkach jej chovu a usmrcovania. 

Prezident podpísal novelu, ktorá rieši aktivity v chránených územiach

Úpravu aktivít, ktoré sú povolené alebo zakázané v chránených územiach, prináša novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú v stredu podpísal prezident SR Peter Pellegrini. Informoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR. Novou úpravou sa má posilniť ochrana vlastníckeho práva, zabezpečiť proporcionalita v zásahoch do práv súkromných vlastníkov a zlepšiť transparentnosť a predvídateľnosť právnych procesov v oblasti ochrany prírody.

Na území s druhým stupňom ochrany sa už po novom nemá vyžadovať súhlas orgánu na pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ako ani na ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad 30 dobytčích jednotiek. Na území s tretím stupňom ochrany má byť takisto zakázané zbierať huby alebo rastliny vrátane ich plodov s výnimkou vlastníkov, správcov a nájomcov pozemkov. Nová legislatíva takisto upravuje podmienky zákazu organizovania verejných podujatí na územiach s tretím stupňom ochrany. Dopĺňa sa výnimka pre podujatia konané v uzavretých stavbách v zastavanom území obce.

Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, by sa mal po novom vyžadovať súhlas orgánu ochrany prírody aj na pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ako aj ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad 30 dobytčích jednotiek. Na území s tretím stupňom ochrany sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti. Po novom to nemá platiť pri výkone rybárskeho práva. Zriadenie územia európskeho významu by si po novom malo vyžadovať písomný súhlas od vlastníkov a správcov dotknutých pozemkov. 

Novela má uľahčiť prácu vinohradíkov

Novela má aj uľahčiť riadnu údržbu vinohradníckej krajiny a „znížiť administratívnu záťaž vlastníkov a obhospodarovateľov pozemkov nachádzajúcich sa vo vinohradníckych oblastiach, ak sa tieto pozemky nachádzajú mimo zastavaného územia obce“. Predkladatelia argumentovali, že v uvedených územiach sa pravidelne vyskytujú náletové stromy a krovité porasty, ktoré bránia k prístupu k pozemkom a obmedzujú mechanické obhospodarovanie pozemkov. Hovorili preto o „vyvážení medzi potrebami pravidelného obhospodarovania vinohradníckej krajiny a záujmami ochrany prírody a krajiny“. Legislatíva preto zjednodušuje nevyhnutné zásahy do drevín, ktoré „spravidla nemajú zásadný krajinno-ekologický význam, pričom väčšie a ekologicky významné stromy zostávajú i naďalej chránené“.

Ďalšia úprava sa týka možnosti Ministerstva životného prostredia SR stanoviť výšku nájmu na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú nad hornou hranicou súvislej stromovej vegetácie vo vysokohorských oblastiach, ako aj na pozemkoch zaradených do zóny A národného parku na základe schváleného programu záchrany chráneného druhu (hlucháňa hôrneho) a pozemkoch zaradených do zóny B národného parku s uplatňovaným osobitným režimom hospodárenia s cieľom ich preradenia do zóny A národného parku. Nová legislatíva má byť účinná dňom zverejnenia v zbierke zákonov.

Bez rozpočtu by SR hrozili vážne škody, jeho podpis bol zodpovedný

Ak by Slovensko nemalo platný štátny rozpočet, hrozili by krajine v novom roku vážne ekonomické škody. Preto bolo zodpovedné ho podpísať, aj keď má mnoho kritikov a Ústavný súd (ÚS) rozhoduje o opozičnom podaní, či vláda mala povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet. Vyhlásil to v stredu prezident SR Peter Pellegrini.

Pripomenul, že sa musel rozhodnúť, keďže vo štvrtok (29. 10.) by uplynula 15-dňová lehota, ktorú má na posúdenie zákona. Ešte nikdy v histórii Slovenskej republiky sa pritom nestalo, že by prezident rozpočet vetoval. Musel tak zvážiť všetky argumenty, vrátane sporu o tom, v akej podobe mal byť rozpočet do parlamentu predložený.

„Keďže sme parlamentnou demokraciou, poslanci sa rozhodli schváliť v nejakej podobe rozpočet, aj ho pozmeňujúcim návrhom upravili, a preto som ho dnes podpísal, aby som tak neuviedol krajinu do neistoty a prípadného vážneho ekonomického rizika,“ zdôraznila hlava štátu.

Pripustil, že o osude rozpočtu ešte môže rozhodnúť ÚS. „Ale nech už by Ústavný súd rozhodol, ako chcel, dúfam, že pri svojom rozhodovaní bude zvažovať aj tie následky, ktoré by jeho rozhodnutie v prípade, že by zákon ako taký, jeho účinnosť pozastavil alebo dokonca zrušil, aké ekonomické a devastačné účinky by to malo na našu spoločnosť,“ doplnil Pellegrini. Prezident podpísal v stredu zákon o štátnom rozpočte na rok 2027. Rozpočet počíta budúci rok s deficitom na úrovni 7,443 miliardy eur, čo predstavuje 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalších dvoch rokoch by mal postupne klesať na 4,5 % a 4 % HDP.