BRATISLAVA - Vláda v stredu schválila viacero návrhov, ktoré sa týkajú kybernetickej bezpečnosti, núdzovej podpory poľnohospodárov aj príprav na slovenské predsedníctvo v Rade EÚ v roku 2030 a ďalšie.
Zlepšenie života ľudí so zdravotným postihnutím určí nariadenie
Plnenie opatrení na zlepšenie životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím za rok 2025 a ich aktualizáciu ustanoví vládne nariadenie. Vyplýva to z návrhu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorý v stredu schválila vláda. „Materiál dokumentuje plnenie úloh v roku 2025 a sú v ňom zahrnuté nové oblasti, nové opatrenia, ako aj aktualizácia niektorých úloh,“ uviedol rezort práce. Správa vychádza z podkladov ministerstiev, ďalších ústredných orgánov štátnej správy, samospráv, Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a ďalších inštitúcií. Na jej príprave sa podieľali aj osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom svojich reprezentatívnych organizácií.
Materiál nadväzuje na uznesenie vlády zo 17. septembra 2025, ktorým kabinet uložil členom vlády zabezpečovať plnenie súvisiacich úloh do 31. decembra 2030 v rámci schválených výdavkových limitov príslušných kapitol. Zároveň im stanovil povinnosť predložiť rezortu práce odpočet plnenia úloh do 31. marca 2026. MPSVR zdôraznilo, že program je otvoreným dokumentom, ktorý sa má každoročne aktualizovať a vyhodnocovať. Predkladaný materiál je bez rozporov a podľa rezortu nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, sociálnu oblasť, životné prostredie či informatizáciu spoločnosti.
TKD Dobrá a prekladisko Čierna nad Tisou sa budú uchádzať o zdroje EÚ
Projekty druhej fázy modernizácie Terminálu kombinovanej dopravy (TKD) Dobrá a železničného prekladiska Čierna nad Tisou majú byť opäť predložené do najbližšej výzvy Nástroja na prepájanie Európy (CEF). Prípadne majú byť na ich financovanie využité iné vhodné európske nástroje v budúcom programovom období 2028 až 2034. Vyplýva to z informácie o stave prípravy a financovania oboch projektov, ktorú v stredu schválila vláda. „Na realizáciu obidvoch projektov sa aktuálne hľadajú alternatívne a nové zdroje spolufinancovania, primárne zo zdrojov Európskej únie,“ uvádza materiál, ktorý predložil na rokovanie vlády minister dopravy SR Jozef Ráž (nominant Smeru-SD).
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (ZSSK Cargo) a spoločnosť Bulk Transshipment Slovakia predložili v rámci výziev programu CEF Doprava v roku 2024 žiadosti o spolufinancovanie oboch projektov. Neuspeli pre vysokú konkurenciu z iných členských štátov EÚ a nízku alokáciu vo výzve, no získali vysoké hodnotenie a majú vysoké šance na získanie grantu CEF v nasledujúcich výzvach. „Obidva projekty sú zamerané na podporu kombinovanej dopravy a efektívnejšie využitie železničnej nákladnej dopravy na koridore Rýn - Dunaj a prispejú k vyváženému rozvoju nákladnej dopravy z Ukrajiny do strednej Európy a prístavov EÚ,“ priblížil dokument. Pre finančnú situáciu ZSSK Cargo je realizácia projektu priamo úmerne závislá od externého nenávratného financovania. Ministerstvo dopravy (MD) SR zabezpečí, aby žiadosti na spomínané projekty boli predložené na Európsku komisiu hneď ako bude zverejnená relevantná výzva.
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) zároveň ukončili verejné obstarávanie na dodávateľa projektovej dokumentácie pre modernizáciu železničnej trate Košice - Čierna nad Tisou - štátna hranica Slovenska a Ukrajiny v hodnote takmer 49 miliónov eur. Ide o súčasť modernizácie ťahu od Žiliny po hranicu s Ukrajinou. Vláda v tejto súvislosti uložila ministrovi dopravy zabezpečiť podpis zmluvy na vypracovanie a dodanie predprojektovej a projektovej prípravy pre modernizáciu trate od Košíc k hraniciam s Ukrajinou na základe výsledku verejného obstarávania do 30. novembra 2026. Projekt má byť zaradený do financovania z prostriedkov Programu Slovensko 2021 až 2027.
V rámci výzvy CEF Doprava bol schválený projekt vojenskej mobility Koridory solidarity medzi EÚ a Ukrajinou, pri ktorom výška podpory pre Finančné riaditeľstvo SR predstavuje päť miliónov eur zo zdrojov EÚ. Projekt zahŕňa obstaranie a inštaláciu röntgenového skenera pre nákladnú koľajovú dopravu na hraničnom priechode v Čiernej nad Tisou. Slovensko na ňom spolupracuje s Maďarskom a Ukrajinou.
Podporu farmárom postihnutým krízou na Blízkom východe určí nariadenie
Pravidlá poskytnutia núdzovej finančnej podpory na kompenzáciu hospodárskej straty poľnohospodárom, ktorých postihli dôsledky krízy na Blízkom východe, ustanoví vládne nariadenie. Vyplýva to z návrhu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu schválil vládny kabinet. „V tomto sektore ideme dvoma koeficientami. To znamená, že vyšší koeficient bude mať ten poľnohospodár, ktorý sa venuje živočíšnej výrobe a ktorý sa venuje špeciálnej rastlinnej výrobe. Nižší koeficient bude mať ten, ktorý je čistý ‚rastlinár‘. Ale dostane v zásade každý,“ spresnil pred stredajším rokovaním vlády minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD).
„Návrh nariadenia sa na rokovanie vlády predkladá z dôvodu potreby zabezpečenia poskytnutia núdzovej finančnej podpory ako núdzového opatrenia na kompenzáciu poľnohospodárov, ktorých postihli dôsledky krízy na Blízkom východe z hľadiska nákladov na poľnohospodárstvo súvisiacich s cenami hnojív. S ohľadom na uvedené mimoriadne okolnosti sa navrhuje prijatie návrhu nariadenia vlády čo najskôr s cieľom predísť možným hospodárskym škodám,“ priblížil v agrorezort. MPRV dodalo, že z hľadiska práva Slovenskej republiky ide o podporu v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov. Na jej poskytnutie poľnohospodárom v SR je však potrebné ustanoviť dodatočné podmienky ohľadom jej oprávnených prijímateľov a kritérií, podľa ktorých sa im bude núdzová finančná podpora poskytovať. Tieto dodatočné podmienky sa ustanovujú formou aproximačného nariadenia vlády.
Výdavky na dodatočné priestory pre SK PRES 2030 rátajú so 7,8 milióna eur
Celkové predpokladané výdavky na priestorové zabezpečenie prípravy a výkonu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v prvom polroku 2030 (SK PRES 2030) si vyžiadajú 7.801.547 eur. Vyplýva to z návrhu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR, ktorý v stredu schválila vláda. Návrh predpokladá personálne posilnenie a s tým spojenú potrebu navýšených priestorových kapacít pre pracovníkov bratislavského ústredia rezortu i Stáleho zastúpenia (SZ) SR pri Európskej únii v Bruseli. „Návrh vychádza z predchádzajúcich skúseností s personálnym posilnením počas SK PRES 2016, keď bola v Bratislave navýšená systemizácia o 96 systemizovaných miest a SZ EÚ Brusel bolo posilnené o 123 zamestnancov,“ vysvetlilo ministerstvo.
Plánované administratívne priestory budú využívané v období od júla 2027 do novembra 2030. „Požadované priestory budú tvoriť funkčný celok umožňujúci riadny výkon štátnej služby vrátane základného administratívneho a technického zázemia,“ dodal rezort. V Bratislave MZVEZ považuje za najvhodnejší prenájom kancelárskych a reprezentačných priestorov v komplexe AC Diplomat na Palisádach v Bratislave. Priestory sú vo vlastníctve Správy služieb diplomatickému zboru, ktorej jediným akcionárom je MZVEZ SR. „Tieto priestory od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie slúžia potrebám Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Po presťahovaní týchto inštitúcií do vlastných priestorov v rámci Bratislavy bude zachovaná symbolika a priestory budú ďalej slúžiť pre potreby SK PRES 2030,“ objasnilo ministerstvo. Predpokladané celkové výdavky na priestorové zabezpečenie výkonu SK PRES 2030 v Bratislave sú stanovené na 2.767.359 eur.
V Bruseli bol za najvhodnejší vybraný kancelársky priestor na Avenue de Nerviens. „Priestor sa nachádza asi desať minút chôdze od budovy Stáleho zastúpenia pri EÚ v Bruseli,“ približuje rezort diplomacie. „K dispozícii sú tri poschodia s celkovou rozlohou 2374 štvorcových metrov,“ dodal. Predpokladané výdavky na priestorové zabezpečenie výkonu SK PRES 2030 v Bruseli sú vo výške 5.034.188 eur.
Vláda schválila plán pre kybernetické incidenty, obsahuje postupy a úlohy
Vláda v stredu schválila Národný plán reakcie na rozsiahle kybernetické bezpečnostné incidenty a kybernetické krízy. Obsahuje úlohy pre jednotlivé štátne orgány. Jeho cieľom je zabezpečiť rýchlu a koordinovanú reakciu na tieto bezpečnostné hrozby. „Cieľom národného plánu je zabezpečiť rýchlu, efektívnu a koordinovanú reakciu štátu na závažný alebo rozsiahly kybernetický bezpečnostný incident, ktorý by mohol ohroziť národnú bezpečnosť, zabezpečenie demokratického poriadku, ochranu života a zdravia osôb, riadne fungovanie hospodárstva, ako aj orgánov verejnej moci,“ uviedol Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) v materiáli.
Plán zároveň definuje viacero úrovní kybernetického incidentu a na základe tejto klasifikácie ukladá úlohy štátnym úradom. Dokument obsahuje aj mechanizmus krízového riadenia rozsiahleho kybernetického bezpečnostného incidentu. Ten je automaticky aktivovaný pri tretej, teda najvyššej úrovni dosahu incidentu. Pri krízovom riadení plán počíta s vytvorením taktického krízového tímu zloženého z odborníkov na kyberbezpečnosť či riadiaceho krízového výboru. Jednotné riadenie zabezpečí NBÚ.
Plán pamätá aj na strategickú komunikáciu. „Cieľom strategickej komunikácie je zabezpečiť presné, včasné, jednotné, transparentné a konzistentné informovanie o povahe kybernetickej krízy, jej priebehu, prijatých opatreniach a procese následnej obnovy. Strategická komunikácia musí byť založená na jednotnom stanovisku štátu, ktorý reflektuje národné bezpečnostné záujmy, hodnoty a princípy SR,“ podotkol úrad v dokumente.
Fungovanie pandemickej komisie v SR sa upraví, efektívnosť sa má zvýšiť
Fungovanie Pandemickej komisie vlády SR sa upraví. Počet stálych členov komisie sa zníži, rokovať bude možné aj online a zasadania bude po novom možné zvolávať podľa potreby. Zvýšiť sa tak má efektívnosť práce a zároveň znížiť administratívna a organizačná záťaž členov komisie. Vyplýva to z návrh štatútu pandemickej komisie, ktorý vláda schválila na stredajšom rokovaní. „Súčasné nastavenie fungovania Pandemickej komisie vlády Slovenskej republiky je charakteristické rigidným modelom zasadania, pevne stanoveným počtom členov a obmedzenými možnosťami využívania elektronickej formy (on-line) rokovania. Tento stav sa v praxi ukazuje ako organizačne a časovo náročný a nie vždy primeraný rozsahu a povahe prerokúvanej problematiky,“ vysvetlilo Ministerstvo zdravotníctva SR ako predkladateľ materiálu.
Dokument reaguje na uvedené nedostatky a navrhuje úpravy smerujúce k zníženiu počtu stálych členov, k umožneniu využívania online zasadnutí ako rovnocennej formy rokovania, ako aj k zavedeniu možnosti zvolávať zasadania len v prípade potreby. Zároveň vytvára priestor na flexibilné rozšírenie zloženia komisie o ďalších odborníkov v prípadoch, keď si to vyžaduje charakter prerokúvanej témy. Navrhované riešenie podľa rezortu prispeje k zvýšeniu efektívnosti práce, k zníženiu administratívnej a organizačnej záťaže jej členov a k lepšiemu využívaniu odborných kapacít. „Prijatím materiálu sa zároveň posilní schopnosť Pandemickej komisie vlády Slovenskej republiky operatívne reagovať na aktuálne potreby a zabezpečiť odborné posudzovanie riešených otázok v primeranom rozsahu,“ dodalo ministerstvo.
Koncepcia má zlepšiť odmeňovanie a rozvoj zamestnancov v štátnej službe
Zlepšenie odmeňovania štátnych zamestnancov, zavedenie pravidelnej valorizácie platových taríf a rozvoj riadiacich schopností vedúcich pracovníkov sú cieľmi Koncepcie odmeňovania a rozvoja zamestnancov v štátnej službe. Materiál sa zameriava na úpravu systému odmeňovania a podporu rozvoja zamestnancov štátnej správy. Vyplýva to z návrhu Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý v stredu schválil vládny kabinet. Jedným z hlavných cieľov je posilniť fixnú zložku funkčného platu a zabrániť tomu, aby platové tarify klesali pod úroveň minimálnej mzdy. Navrhované opatrenia zahŕňajú zvýšenie taríf na úroveň minimálnej mzdy, respektíve minimálneho mzdového nároku pre druhý stupeň náročnosti práce, úpravu rozdielov medzi platovými triedami a zavedenie pravidelnej valorizácie taríf podľa makroekonomických ukazovateľov. Koncepcia má zároveň zvýšiť atraktivitu štátnej služby pre kvalifikovaných uchádzačov.
Druhá časť materiálu sa venuje rozvoju vedúcich štátnych zamestnancov. Zameriava sa na určenie potrebných manažérskych kompetencií, identifikáciu talentov a rozvojových potrieb, ako aj na využívanie vzdelávacích nástrojov a meranie dosiahnutého pokroku. Očakávanými prínosmi sú zrozumiteľnejší systém odmeňovania, stabilnejší základ platov a účinnejšie využívanie osobných príplatkov na oceňovanie kvality a výkonu zamestnancov. V oblasti riadenia má koncepcia priniesť jednotnejšie požiadavky na vedúcich pracovníkov, adresnejšie vzdelávanie, vyššiu angažovanosť zamestnancov a lepšiu prípravu budúcich vedúcich pracovníkov. Realizácia navrhovaných opatrení je rozdelená na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé kroky. Materiál bol predmetom pripomienkového konania a na rokovanie vlády sa predkladá bez rozporov.
Vláda schválila prevod 9,5 milióna eur z Vodohospodárskej výstavby na SVP
Vláda schválila prevod finančných prostriedkov zo štátneho podniku Vodohospodárska výstavba (VV) štátnemu podniku Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), a to formou daru vo výške 9,5 milióna eur zo sumy 17,5 milióna eur. Tento dar je časť zo zisku po zdanení za minulý rok. Druhá tranža v sume osem miliónov eur bude v roku 2027 predmetom samostatného materiálu. Vyplýva to z návrhu na povolenie výnimky podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
„Predmetom darovacej zmluvy je prevod prvej tranže finančných prostriedkov v správe VV vo výške 9,5 milióna eur z celkovej sumy 17,5 milióna eur. Tento dar je časť zo zisku po zdanení za rok 2025. Použitie zisku uvedeným spôsobom nemá vplyv na osobitný odvod VV zo zisku po zdanení za rok 2025 do príjmov štátneho rozpočtu v zmysle zákona o štátnom rozpočte na rok 2026 v sume 20 miliónov eur,“ spresnilo v predkladacej správe MH SR.
„Cieľom návrhu je zefektívnenie činnosti SVP, ako aj zabezpečenie plnenia priorít a špecifikovaných cieľov v oblasti životného prostredia prostredníctvom doplnkových zdrojov získaných z finančného daru poskytnutého zo zisku po zdanení za rok 2025 štátneho podniku VV,“ dodal rezort hospodárstva. Finančné prostriedky z daru prijaté v roku 2026 v sume 9,5 milióna eur sú podľa materiálu určené na dofinancovanie výdavkov štátneho podniku v roku 2026 (čiastka 1.221.800 eur) a v roku 2027 (čiastka 8.278.200 eur).
Vláda vymenovala nových prednostov okresných úradov v Prievidzi a Púchove
Igor Vavro končí vo funkcii prednostu Okresného úradu Prievidza a Stanislav Taraba vo funkcii prednostu Okresného úradu Púchov. Rozhodla o tom v stredu vláda. Za novú prednostku prievidzského okresného úradu vymenovala Sandru Masarykovú, vedenie púchovského úradu prevezme Ivan Jankovič. Masaryková a Jankovič nastúpia do funkcií vo štvrtok (15. 10.). „Prednostu okresného úradu vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra vnútra,“ uvádza sa v materiáli.
