BRATISLAVA - Tento rok začnú poslanci v Národnej rade (NR) SR o návrhu rozpočtu po prvýkrát rokovať bez odborného stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Upozornil na to úrad v stredu na sociálnej sieti. Pripomenul, že má na vypracovanie stanoviska k zákonu roka len 48 hodín a za takýto čas nie je možné návrh odborne a detailne posúdiť.
NKÚ zdôraznil, že parlament má mať pri rozhodovaní o miliardách k dispozícii aj nezávislý odborný pohľad. „Štátny rozpočet stanovuje, koľko peňazí štát v nasledujúcom roku plánuje vybrať od ľudí a firiem a na čo ich potom použije. Práve preto zákon ukladá NKÚ vypracovať k návrhu štátneho rozpočtu odborné stanovisko. Poslancom má priniesť nezávislý pohľad na plánované príjmy, výdavky, deficit, dlh či riziká rozpočtu,“ vysvetlil úrad.
archívne video
Vláda schválila návrh rozpočtu v pondelok (5. 10.). Parlament o ňom začne rokovať v stredu popoludní. Príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Výsledkom má byť deficit na úrovni 7,443 miliardy eur, čo predstavuje 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Rozpočtovaný deficit na budúci rok je vyšší ako tohtoročný schodok, ktorý bol pôvodne plánovaný na 4,1 % a aktuálne sa očakáva 4,37 % HDP. V ďalších dvoch rokoch by mal deficit postupne klesať na 4,5 % a 4 % HDP, čo si však vyžiada dodatočné konsolidačné opatrenia.
Návrh štátneho rozpočtu kritizujú aj RSE či ZPS
Na návrh štátneho rozpočtu pre rok 2027 reagovali kriticky aj Rada slovenských exportérov (RSE) a Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS). Návrhu rozpočtu podľa RSE chýbajú konkrétne prorastové opatrenia aj jasná podpora slovenských exportérov. Štátny rozpočet na budúci rok podľa ZPS vznikol bez diskusie, obchádza dlhovú brzdu, ponecháva škodlivé dane a nevyhnutnú konsolidáciu odkladá po voľbách. RSE upozornila, že bez posilnenia konkurencieschopnosti firiem a ich úspechu na zahraničných trhoch zostane ozdravenie verejných financií iba deklarovaným cieľom.
„Vláda rieši, z čoho zaplatí výdavky, ale neukazuje, z čoho bude ekonomika rásť. Rastúci štátny dlh pritom nie je iba problémom verejných financií. Ak podkopáva dôveru v krajinu, môže zdražovať financovanie slovenských firiem a zvyšovať tlak na ich daňové zaťaženie. Pre exportérov to znamená slabšiu pozíciu voči zahraničnej konkurencii. Štát tak môže oslabovať práve firmy, od ktorých očakáva budúce príjmy,“ uviedol Peter Blaškovitš, viceprezident RSE. RSE kritizuje návrh rozpočtu ako škodlivý pre občanov, firmy aj krajinu. Občanom neprináša presvedčivú perspektívu rastu životnej úrovne, firmám podmienky na rozvoj a krajine dôveryhodnú cestu z rastúceho zadlženia. Náklady chýbajúcej hospodárskej stratégie tak ponesie celá spoločnosť.
ZPS upozorňuje na nebezpečný trend ignorovania pravidiel
ZPS upozornilo, že ignorovanie pravidiel sa stáva nebezpečným trendom. Štátny rozpočet na rok 2027 vznikol bez diskusie, obchádza dlhovú brzdu, ponecháva škodlivé dane a nevyhnutnú konsolidáciu odkladá po voľbách. Účet za tento prístup v konečnom dôsledku zaplatia všetci občania a firmy. „Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti schválili v minulosti takmer všetci poslanci. Politici, ktorí ho kedysi podporili, by dnes mali ísť príkladom, nie hľadať spôsoby, ako ho obchádzať. Vláda by mala predložiť vyrovnaný rozpočet a otvorene priznať, na čo krajina nemá peniaze a ktoré výdavky musí financovať na dlh. Namiesto toho využila neodôvodnene výnimku. Prehlbuje tak právnu neistotu a hazarduje s dôveryhodnosťou Slovenska,“ zdôraznil Ján Solík, prezident ZPS.
Prípadné spochybnenie ústavnosti tohto postupu navyše môže podľa ZPS spôsobiť rozpočtové provizórium, ktoré by ohrozilo investície, zneistilo veriteľov a v konečnom dôsledku predražilo štátny dlh. Cez narýchlo schválený pozmeňujúci návrh navyše parlament uvoľnil pravidlá provizória, čím de facto pokračuje v obchádzaní ústavnej dlhovej brzdy.
