BRATISLAVA/STAŠKOV – Tragický útok v Staškove opäť otvoril otázku bezpečnosti na slovenských školách. Bezpečnostný expert Radovan Bránik však upozorňuje, že verejná diskusia sa podľa neho príliš rýchlo prikláňa k jedinému vysvetleniu motívu. Varuje, že zjednodušovanie môže v konečnom dôsledku oslabiť prevenciu ďalších útokov.
V Staškove došlo k útoku trinásťročného chlapca na škole, pri ktorom boli napadnuté dve učiteľky a spolužiačka. Jedna z učiteliek a spolužiačka po útoku napriek snahe lekárov zomreli. Prípad vyvolal rozsiahlu verejnú diskusiu o príčinách násilia na školách, pričom medzi diskutovanými vysvetleniami sa objavilo aj rodovo podmienené násilie. Motív útoku však v čase Bránikovho vyjadrenia nebol zo strany polície oficiálne potvrdený a okolnosti prípadu naďalej preverujú orgány činné v trestnom konaní.
O pozadí prípadu prehovoriť odmietol, vytiahol však roky skúseností
Bránik vo svojom statuse uviedol, že o konkrétnych okolnostiach prípadu pre prebiehajúce vyšetrovanie hovoriť nemôže. Poukázal však na svoje skúsenosti s násilnými útokmi. Za takmer 20 rokov sa podľa vlastných slov dostal k približne 690 prípadom násilných úmrtí či predčasných úmrtí spôsobených vonkajšími okolnosťami. "Čo sa však nestratilo je skúsenosť a pri takto veľkej vzorke aj schopnosť identifikovať pattern," napísal.
Podľa experta pri útokoch na školách neexistuje jednoduchý profil páchateľa založený na demografii či ideológii. Dôležitejší je podľa neho samotný proces, ktorý útoku predchádza. Hovorí o skutočnej alebo subjektívne prežívanej krivde, pocite bezmocnosti či neviditeľnosti, následných fantáziách, prípravách a varovných signáloch, ktoré si môže okolie všimnúť.
"Prevencia, ktorá skutočne funguje preto nesleduje svetonázor, ale správanie a prežívanie a jeho vývoj v čase," zdôraznil Bránik. Práve preto podľa neho treba venovať pozornosť správaniu dieťaťa, jeho psychickému stavu a tomu, ako sa jeho situácia postupne vyvíja.
Automatická klasifikácia na základe pohlavia obetí je scestná
Expert zároveň odmieta automatické označovanie útoku v Staškove za femicídu iba na základe pohlavia obetí a páchateľa. Pripomína, že na slovenských základných školách tvoria ženy väčšinu pedagogických zamestnancov. "Ktokoľvek zaútočí na školu, zasiahne ženy takmer nevyhnutne a pohlavie obetí preto o motíve nehovorí takmer nič," tvrdí.
Bránik zároveň upozornil na jav napodobňovania predchádzajúcich útokov. Páchateľ podľa neho môže preberať spôsob vykonania, vzhľad či ďalšie vonkajšie znaky starších útokov bez toho, aby prebral ich skutočný motív. Pri trinásťročnom dieťati je podľa neho navyše iný problém. "Zvlášť v prípade 13-ročného dieťaťa je scestné predpokladať, že má plne rozvinutú svetonázorovú a osobnostnú štruktúru. Napodobňovať a inšpirovať sa a odpisovať už vie; vysvetliť aspoň trochu logicky výber cieľov a motiváciu však ešte nie. Upresňovať to nesmiem," zdôraznil Bránik.
Za kľúčové preto považuje všímanie si varovných signálov a včasnú intervenciu. Práve v prípade Staškova podľa neho treba preveriť, ako bolo naložené s informáciami o správaní chlapca a s krokmi, ktoré pred útokom podnikli konkrétne osoby.
"O tom, a práve o tom by mala byť debata po Staškove. Komu skutočne záleží na bezpečnosti detí a komu na ženách ohrozených femicídou, mal by prísne a bez ideologizácie a aktivizmu rešpektovať fakty a vedu," uzavrel Bránik.
