BRATISLAVA - V nedeľu (4. 10.) nastane tohtoročná opozícia Saturna. Druhá najväčšia planéta Slnečnej sústavy zároveň bude najbližšie k Zemi, vo vzdialenosti len 1,262 miliardy kilometrov. Informoval Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov (SZA).
Vysvetlil, že práve v čase, keď je Saturn v opozícii, teda, keď sa na oblohe nachádza na opačnej strane ako Slnko, sú najlepšie podmienky na jeho pozorovanie. „Na oblohe ho nájdeme v severnej časti súhvezdia Veľryba, na pomerne chudobnom hviezdnom pozadí. Upúta svojou jasnosťou a pokojným žltkastým svitom,“ priblížil. „V ďalekohľade ho uvidíme ako malý kotúčik s priemerom necelých 20 uhlových sekúnd. Keďže ide o plynnú planétu, ktorej rotácia je len 10,5 hodiny, je disk planéty mierne sploštený,“ dodal.
Saturn má zo všetkých planét najviac mesiacov
Pripomenul, že Saturn má zo všetkých planét najviac mesiacov, k dnešnému dňu ich je potvrdených 293. Planétu poznali už staroveké národy, jeho dnešné pomenovanie súvisí so starorímskym bohom roľníctva, úrody a času. „Prvý, kto sa pozrel na Saturn ďalekohľadom, bol Galileo Galilei 25. júla 1610 v Padove, prvé snímky prstencov zblízka nasnímala až v roku 1979 sonda Pioneer 11 a ešte podrobnejšie sondy Voyager 1 a 2 v rokoch 1980 a 1981,“ informoval Rapavý.
Upozornil tiež, že pri pohľade na jasný Saturn počas noci možno o niekoľko stupňov vľavo vidieť aj červenkastý Mars. „Nuž a len týždeň po opozícii Saturna sa Mars pri svojom pohybe na hviezdnom pozadí dostane pred Jasličky a vytvoria pri pohľade ďalekohľadom krásne zoskupenie. Zbadáme biele či modrobiele hviezdy Jasličiek, vynikne aj niekoľko žltkastých až oranžových obrov a jasný Mars bude medzi nimi ako jasný červenkastý drahokam,“ avizoval popularizátor astronómie.
