BRUSEL – Ukrajina potrebuje na fungovanie štátu a pokračovanie vojny obrovské množstvo peňazí, no časť ďalšej finančnej pomoci z Európskej únie nedostane automaticky. Brusel dal Kyjevu najavo, že najskôr musí splniť reformy, ku ktorým sa sám zaviazal. Európska komisia odmieta znížiť požiadavky ani napriek tomu, že Ukrajina bojuje s Ruskom a jej rozpočtové potreby prudko rastú.
Európska únia naďalej patrí medzi najväčších finančných podporovateľov Ukrajiny. Časť európskych peňazí je však naviazaná na konkrétne podmienky a reformy.
A práve pri nich sa objavil problém.
Európska komisia dala Kyjevu najavo, že ďalšie prostriedky z programu Ukraine Facility bude uvoľňovať iba po splnení dohodnutých reformných míľnikov.
O napätí medzi Bruselom a Kyjevom informoval bruselský server Politico.
Peniaze nie sú bezpodmienečné
Ukraine Facility je rozsiahly finančný nástroj, ktorý má Ukrajine v rokoch 2024 až 2027 poskytnúť až 50 miliárd eur.
Peniaze sú určené na udržanie fungovania štátu, obnovu krajiny, investície a reformy potrebné aj na približovanie Ukrajiny k Európskej únii.
Nejde však o bezpodmienečnú pomoc.
Kyjev predložil takzvaný Ukrajinský plán, v ktorom sa zaviazal k desiatkam konkrétnych reforiem. Týkajú sa okrem iného verejnej správy, súdnictva, boja proti korupcii, energetiky, trhu práce či správy štátnych podnikov.
Výplata jednotlivých častí európskej pomoci závisí od toho, či Ukrajina stanovené kroky skutočne uskutoční.
Ak niektorú podmienku nesplní, Brusel môže zodpovedajúcu časť platby zadržať.
Kyjev potrebuje čoraz viac
Situácia prichádza v mimoriadne citlivom období.
Ukrajinské finančné potreby na rok 2027 sa podľa Politico odhadujú približne na 60 miliárd dolárov, pričom do tejto sumy nie sú započítané všetky vojenské výdavky.
Kyjev preto hľadá ďalšie zdroje financovania u svojich západných partnerov.
Ukrajinskí predstavitelia zároveň argumentujú tým, že uskutočňovanie rozsiahlych štrukturálnych reforiem je počas vojny mimoriadne náročné.
Brusel však nechce nastavený systém meniť.
Európska komisia trvá na tom, že reformné podmienky majú zostať zachované aj počas vojny.
Brusel nechce z pravidiel ustúpiť
Podľa Politico sa medzi predstaviteľmi EÚ objavujú obavy, že prílišné uvoľnenie podmienok by mohlo oslabiť tlak na ukrajinskú vládu, aby pokračovala v reformách.
Tie sú pritom dôležité nielen pre vyplácanie finančnej pomoci.
Súvisia aj s ukrajinskou snahou o členstvo v Európskej únii.
Brusel preto nechce vytvoriť precedens, podľa ktorého by sa reformné požiadavky pri nedostatku peňazí jednoducho odkladali.
„Nie je možné povedať: sme vo vojne, preto reformy robiť nebudeme,“ vystihol postoj európskej strany jeden z predstaviteľov citovaných Politicom.
Komisia zároveň tvrdí, že systém obsahuje určitú flexibilitu. Ak Ukrajina konkrétny krok nestihne v stanovenom termíne, peniaze nemusí definitívne stratiť.
Má možnosť nedostatky odstrániť a po splnení podmienok môže byť zadržaná suma vyplatená neskôr.
Už raz dostala menej
Nejde iba o teoretickú hrozbu.
Európska komisia už v minulosti znížila jednu z pravidelných platieb Ukrajine, pretože Kyjev nesplnil všetky požadované reformné kroky.
Namiesto celej očakávanej sumy dostala Ukrajina iba tú časť peňazí, ktorá zodpovedala splneným podmienkam.
Brusel tým ukázal, že mechanizmus reformných míľnikov chce uplatňovať aj v praxi.
Zároveň však nejde o úplné zastavenie európskej finančnej podpory Ukrajiny.
Komisia naďalej vypláca peniaze za reformy, ktoré Kyjev splnil, a zadržané prostriedky môže uvoľniť po dokončení zostávajúcich krokov.
V hre je aj boj proti korupcii
Mimoriadne citlivou témou zostáva boj proti korupcii a nezávislosť ukrajinských protikorupčných inštitúcií.
Európska komisia už Kyjevu opakovane pripomenula, že pokrok v tejto oblasti patrí medzi základné podmienky ďalšieho približovania k EÚ.
Brusel preto nechce, aby potreba financovať Ukrajinu počas vojny oslabila mechanizmus, ktorým môže na uskutočňovanie reforiem tlačiť.
Pre Kyjev vzniká nepríjemná situácia.
Na jednej strane potrebuje čoraz viac zahraničných peňazí na fungovanie štátu a obranu proti Rusku. Na druhej strane musí súčasne meniť inštitúcie, zákony a spôsob fungovania štátu podľa pravidiel dohodnutých s Európskou úniou.
Päťdesiat miliárd má svoju cenu
Program Ukraine Facility tak ukazuje, že európska pomoc nie je otvoreným účtom bez podmienok.
EÚ síce na roky 2024 až 2027 vyčlenila pre Ukrajinu až 50 miliárd eur, no veľká časť týchto peňazí je priamo previazaná s reformami.
Brusel tým sleduje dva ciele naraz – pomôcť Ukrajine prežiť ekonomické dôsledky vojny a zároveň prinútiť štát pokračovať v zmenách, ktoré bude musieť uskutočniť, ak chce raz vstúpiť do Európskej únie.
Preto nejde o definitívne odmietnutie ďalšej pomoci.
Odkaz Bruselu je však jasný: peniaze sú pripravené, no za nesplnené reformy ich Kyjev automaticky nedostane.
