VYŠNÝ KOMÁRNIK - Prezident SR Peter Pellegrini vo svojom príhovore na oslavách 82. výročia Karpatsko-duklianskej operácie upozornil na to, že zvyšovanie zbrojenia a stupňovanie rôznych provokácií nie je cestou k zmierneniu napätia, ale k jeho ďalšej eskalácii. Taktiež zdôraznil aj vojnu na Ukrajine, počas ktorej podľa neho na oboch stranách umrú za mesiac desiatky tisíc mladých chlapcov v rovnakom veku, v akom padlo množstvo ich predkov na Dukle.
„Som pevne presvedčený, že každý jeden hrdinský skutok a každý jeden položený život boli obetované v nádeji, že ich deti a budúce generácie už hrôzy vojny nezažijú nikdy,“ uviedol o hrdinstve vojakov v duklianskom Údolí smrti. Podľa neho dnes dva znepriatelené štáty na východ od nás nedokážu nájsť dohodu ani len na zastavení paľby a prímerí, počas ktorého by sa podľa neho mohli vrátiť k diplomatickým rokovaniam.
„Je mi veľmi ľúto, že pomaly jediným receptom, ktorý nám medzinárodné spoločenstvo na tento konflikt ponúka, je ešte viac zbrojiť, ešte viac bojovať a ešte viac umierať,“ skonštatoval a doplnil, že spomienka na zmarené mladé ľudské životy na Dukle zaväzuje celú Európu, aby hľadala mierové riešenie päťročnej vojny na Ukrajine.
Obáva sa eskalácie
Zdôraznil aj to, že ľudia sledujú, ako sa v posledných týždňoch a mesiacoch začína podľa neho čoraz viac a otvorenejšie hovoriť o možnosti konfliktu Severoatlantickej aliancie s Ruskom. Podľa prezidenta sa zostruje jazyk diplomatov a atmosféra sa začína podobať situácii pred veľkými svetovými konfliktmi v minulosti. Slová o zbrojení vníma s obavou. Podľa neho zvyšovanie zbrojenia a stupňovanie rôznych provokácií nie je cestou k zmierneniu napätia, ale k jeho ďalšej eskalácii.
Prezident apeloval na to, aby sme nezabudli na skutočný dôvod, pre ktorí hrdinovia položili svoj život - mier, pokoj a bezpečie. Považuje za logické, že najmä menšie krajiny sa spoliehajú na systémy kolektívnej bezpečnosti, pretože sú zárukou ochrany pred podľa neho mocenskými chúťkami prípadného vonkajšieho agresora. „Ale vždy by malo platiť, že zbraň v ruke je tou poslednou možnosťou, kedy nadobro zlyhá diplomacia a keď sa pre dosiahnutie dohody za rokovacím stolom urobilo naozaj všetko,“ vyzdvihol.
Pellegrini taktiež vyzval, aby pamiatka duklianskych hrdinov bola skutočným mementom toho, kam vedú podľa neho hrôzy vojny a snahy o ovládnutie sveta pod plášťom ideológie nenávisti a smrti. „Nech nám je mementom toho, že naša sloboda a desaťročia mierového života boli vykúpené krvou mladých ľudí, ktorí mali svoje životy pred sebou, no položili ich pre naše dnešné dobro. A nech je nám ich utrpenie záväzkom, aby sa nikdy nič podobné nemuselo zopakovať ani na Slovensku, ani v Európe,“ dodal. Podľa neho práve v prípade Ukrajiny v Európe príliš rýchlo rezignovali na snahu o diplomatické riešenie. Podotkol, že snaha o mier nie je len našou povinnosťou, ale podmienkou nášho prežitia.
V slovenských dejinách Dukla perifériou nikdy nebola, uviedol Raši
Výročia majú podľa predsedu Národnej rady (NR) SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) zmysel iba vtedy, ak sa pri nich nepýtame len na to, čo sa stalo vtedy, ale aj na to, čo nám to hovorí dnes. Prirodzený rozdiel názorov na vládu, zákony, ekonomiku či smerovanie krajiny by nemali prechádzať do znevažovania samotnej krajiny. V príhovore na oslavách 82. výročia Karpatsko-duklianskej operácie prirovnal Duklu k domovu.
Podľa neho nám Dukla pripomína štyri veci. Ako prvú označil predseda NR SR to, že Dukla je domovom. „Vlastenectvo totiž neznamená tvrdiť, že na Slovensku je všetko dobré. Práve naopak. Znamená vidieť jeho problémy, pomenovať ich a chcieť ich napraviť,“ uviedol s tým, že za krajinu, ktorú sme zdedili po generáciách pred nami, nesieme zodpovednosť my.
Ako druhé spomenul úctu k Slovensku. Podľa neho demokracia bez sporu neexistuje, preto sú prirodzené rozdielne názory na vládu, zákony, ekonomiku či smerovanie krajiny. Predseda NR SR dodal, že je potrebné vedieť rozlišovať kritiku pomerov na Slovensku a znevažovanie samotného Slovenska. „A osobitne vtedy, keď prekročíme jeho hranice. Pretože v zahraničí našimi slovami nevytvárame iba obraz jednej vlády, jednej politickej strany či jedného politika. Vytvárame aj obraz Slovenska,“ skonštatoval.
Podľa Rašiho úcta k Slovensku znamená aj úctu ku každému jeho regiónu. „Keď sa na mapu Slovenska pozeráme z Bratislavy, toto miesto sa môže zdať ako periféria. V slovenských dejinách však Dukla perifériou nikdy nebola. V jednom z najťažších období našich moderných dejín bola jednou z brán na Slovensko,“ povedal, a zároveň vyslal odkaz, že Slovensko podľa neho nesmie končiť tam, kde sa končia diaľnice, investície alebo pozornosť štátu.
Ako štvrté uviedol, že Slovensko, ktoré si váži samo seba, nemusí byť Slovenskom, ktoré sa uzatvára pred svetom. Podľa neho sebavedomá krajina nepotrebuje kričať, že je najlepšia, ale dokáže otvorene hovoriť o svojich problémoch, počúvať svojich partnerov či spolupracovať. Zároveň dodal, že má poznať svoju hodnotu, obhajovať svoje záujmy so vztýčenou hlavou.
Tiež vyzdvihol úctu ku krajine, ktorá sa podľa neho neukazuje iba pri pamätníkoch a počas štátnych sviatkov. Podľa neho sa ukazuje v tom, ako o Slovensku hovoríme, ako sa k sebe správame alebo v tom, či dokážeme napriek politickým sporom chrániť dobré meno vlastnej krajiny. „A aj v tom, či dokážeme zabezpečiť, aby sa žiadny človek a žiadny región Slovenska necítil ako periféria. Pretože Slovensko nie je iba územie medzi hranicami. Slovensko je domov. A domov môžeme kritizovať, opravovať a meniť. Ale nikdy by sme si ho nemali prestať vážiť,“ zdôraznil.
