BRATISLAVA - Premiér Robert Fico opäť ostro vystúpil proti vojenskej podpore Ukrajiny a varoval pred možným konfliktom medzi NATO a Ruskom. V rozsiahlom sobotnom vyjadrení spochybnil bezvýhradné spoliehanie sa na spojencov, pripomenul udalosti z roku 1938 a vyhlásil, že za jeho vlády nikto nepošle slovenských vojakov bojovať do zahraničia pod „vymyslenou zámienkou“. Kritizoval tiež Európsku úniu za jej postup pri riešení vojny a energetickej krízy.
Fico sa vo svojom vyjadrení venoval najmä pokračujúcej vojne na Ukrajine a jej ľudským i hospodárskym dôsledkom. Odvolal sa pritom na poľského premiéra Donalda Tuska, podľa ktorého mu ukrajinskí predstavitelia potvrdili, že počet zabitých a zranených ukrajinských vojakov dosahuje 27-tisíc mesačne.
Premiér upozornil, že tento údaj nemôže overiť ani spochybniť. Pripustil však, že zverejňovanie vysokých strát môže mať za cieľ presvedčiť západné krajiny, aby zvýšili vojenskú a finančnú pomoc Ukrajine. „To je strašné číslo – za jeden mesiac má prísť jedna z bojujúcich strán o 27-tisíc vojakov,“ vyhlásil Fico. Ak by podľa neho podobné straty utrpela aj ruská strana, išlo by spolu o viac ako 50-tisíc vojakov mesačne a približne 600-tisíc ročne.
Fico pripomenul aj civilné obete, poškodenú infraštruktúru a rozsiahle majetkové škody. Podľa jeho hodnotenia sa západná stratégia, ktorá mala prostredníctvom podpory Ukrajiny oslabiť Rusko, ukázala ako neúspešná. Zároveň opätovne obhajoval rozhodnutie svojej vlády neposkytovať Ukrajine vojenské dary ani pôžičky. „Hovoríme vojne jasné nie a voláme po okamžitom otvorení mierových rokovaní,“ uviedol.
Obáva sa konfliktu medzi NATO a Ruskom
Predseda vlády tvrdí, že Európa v súčasnosti čelí vážnemu nebezpečenstvu rozšírenia vojny. Podľa neho sa časť západných politikov snaží po neúspechu doterajšej stratégie zatiahnuť do priameho konfliktu s Ruskom aj Severoatlantickú alianciu.
„Ako predseda slovenskej vlády si neželám vojnový konflikt medzi NATO a Ruskom a urobím všetko, aby Slovensko nebolo zatiahnuté do žiadneho nezodpovedného vojenského dobrodružstva,“ vyhlásil. Následne zdôraznil, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, hoci Rusko podľa neho porušilo medzinárodné právo, nie je slovenskou ani aliančnou vojnou.
Fico sa vyjadril aj k článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Ten stanovuje, že ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým členom NATO sa považuje za útok proti všetkým. Jednotlivé krajiny následne pomôžu napadnutému spojencovi krokmi, ktoré považujú za potrebné, vrátane možného použitia ozbrojenej sily.
Premiér tvrdí, že ustanovenie poskytuje členským krajinám viacero možností, ako napadnutému štátu pomôcť, a neznamená automatické vyslanie vojakov. „Za mojej vlády nikto pod vymyslenou zámienkou nevyženie slovenských vojakov mimo územia SR bojovať proti Rusku alebo inej krajine,“ vyhlásil.
Pripomenul Mníchovskú dohodu
Pri úvahách o spoľahlivosti spojencov sa Fico vrátil aj k udalostiam z roku 1938. Mníchovskú dohodu použil ako argument, prečo sa podľa neho treba na aliančné záväzky pozerať triezvo. „My Slováci máme svoje skúsenosti s Mníchovom v roku 1938, keď nás zmluvne zaviazané demokratické mocnosti oklamali, zradili a predložili Hitlerovi ako upečené kura,“ povedal.
Premiér zároveň zaútočil na opozičné strany PS a SaS. Kritiku svojich postojov k článku 5 označil za prehnanú a svojich oponentov prirovnal k „ukričaným pionierom s gumipuškou v ruke“.
Kritizoval Európsku úniu aj opozíciu
V ďalšej časti vyjadrenia sa Fico venoval cenám elektriny, plynu a pohonných látok. Európskej únii vyčítal, že podľa neho nedokáže nájsť účinné spoločné riešenia energetickej krízy a solidarita medzi členskými krajinami zostáva iba prázdnym heslom. „Stovky miliárd eur na vojnu na Ukrajine sa v EÚ vždy nájdu, na boj proti vysokým cenám nikdy,“ vyhlásil.
Premiér kritizoval aj opozičné návrhy na kompenzovanie vysokých cien či zrušenie transakčnej dane. Podľa neho opozícia nevie vysvetliť, z akých zdrojov by výpadky v štátnom rozpočte nahradila. Riešenie cien elektriny, plynu a pohonných látok preto očakáva najmä na európskej úrovni.
Slovensko chce podľa Fica pokračovať vo vlastnej politike, posilňovať spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky a zároveň rešpektovať členstvo v Európskej únii a NATO. „Na pôde NATO chceme byť solídnym partnerom, nie hračkou v rukách iných a naším dominantným slovom bude mier, nie vojna,“ uzavrel premiér s tým, že jeho vláda sa tlaku politických oponentov „len tak ľahko nedá“.
