Vyslanie našich vojakov v rámci aktivity NATO: Poslanci začali rokovanie z dielne rezortu obrany

Návrh hovorí o tom, že na posilnení ochrany vzdušného priestoru členských štátov východného krídla NATO by sa v rámci aktivity Východná stráž (Eastern Sentry) malo podieľať do 101 príslušníkov OS SR. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v pléne vysvetlil, že naši vojaci by mali pomáhať najmä v Poľsku a Rumunsku.

Vo štvrtok ráno je tiež na programe balík zákonov z Ministerstva hospodárstva SR. Novela zákona o energetike má priniesť nové pravidlá pre trh s nízkouhlíkovými plynmi a vodíkom. Nový zákon o energetickej efektívnosti má zase zaviesť princíp prvoradosti energetickej efektívnosti, zbierať údaje o spotrebe energie a zmeniť definíciu energetickej chudoby. Popoludní čaká poslancov tradičná hodina otázok.

Novela o športovom stredisku pre zdravotne znevýhodnených je v 2. čítaní

„Návrh zákona upravuje a dopĺňa rozsah znalostí a zručností, ktoré musí veterinárny lekár v rámci odbornej prípravy nadobudnúť, a aktualizuje študijný program vedúci k udeleniu dokladu o formálnej kvalifikácii v oblasti veterinárnej medicíny doplnením konkrétnych predmetov,“ priblížil agrorezort.

Podľa študijného programu pre veterinárnych lekárov praktická príprava môže prebiehať formou prípravného obdobia. A to v prípade, ak prebieha dennou formou pod priamym dohľadom príslušného orgánu a netrvá dlhšie ako šesť mesiacov v rámci celkového päťročného odborného štúdia. „Teoretická príprava a praktická príprava je vyvážene a koordinovane rozložená do rôznych predmetových skupín tak, aby bolo možné nadobúdať znalosti a skúsenosti spôsobom, ktorý veterinárnemu lekárovi umožní vykonávať všetky jeho povinnosti,“ vyplýva ďalej zo študijného programu.

Novela o zmiernení globálneho odlesňovania sa zosúladí s euronariadením

Novela zákona, ktorým sa zabezpečuje vykonávanie niektorých opatrení EÚ na zmiernenie globálneho odlesňovania, sa zosúladí s európskym nariadením o sprístupnení určitých komodít a výrobkov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na trhu EÚ. Vyplýva to z návrhu novely zákona z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý Národná rada (NR) SR vo štvrtok posunula do druhého čítania.

„Cieľom návrhu zákona je zosúladenie zákona číslo 81/2025 s aktuálnym znením nariadenia o odlesňovaní v platnom znení, pričom sa premietajú nové kategórie subjektov do ustanovení o pôsobnosti orgánov štátnej správy a výkone štátneho dozoru. Na základe týchto zmien sa upravuje štruktúra sankčného mechanizmu podľa aktuálnych kategórií subjektov a ich postavenia v dodávateľskom reťazci,“ spresnil agrorezort.

MPRV dodalo, že návrh novely zákona nezavádza žiadne nové povinnosti nad rámec priamo uplatniteľného euronariadenia o odlesňovaní v platnom znení. Navrhovaná účinnosť novely je 30. decembra 2026.

Databázu obchodníkov s ovocím a zeleninou bude v SR spravovať ŠVPS

Databázu obchodníkov s ovocím, zeleninou a banánmi bude v SR spravovať Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR, avšak ako súčasť už existujúcich informačných systémov verejnej správy podľa zákona o potravinách. Z toho dôvodu nebude nutné zriadiť na uvedený účel nový informačný systém. Vyplýva to z návrhu novely zákona o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorú vo štvrtok Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania.

„Nanovo sa upravuje okruh poľnohospodárskych výrobkov, vo vzťahu ku ktorým sa vykonáva kontrola zhody. Kontrola zhody sa ustanovuje ako kontrola súladu tých poľnohospodárskych výrobkov s obchodnými normami, pre ktoré je súlad s obchodnými normami podľa príslušných nariadení EÚ povinný na účely uvádzania na trh alebo vývoz,“ spresnil agrorezort. Pojem „podnikateľ“ sa v novele nahrádza pojmom „prevádzkovateľ potravinárskeho podniku“, ako označenie subjektu, u ktorého sa vykonáva kontrola zhody poľnohospodárskych výrobkov s obchodnými normami.

MPRV dodalo, že v návrhu zákona sa vykonávajú aj viaceré legislatívno-technické úpravy a aktualizácia označenia dokladov vydávaných podľa právne záväzných aktov EÚ. Na základe aplikačnej praxe sa upravuje rozsah dokladov vydávaných po vykonaní kontroly zhody na mieste. V nadväznosti na navrhované úpravy sa upravujú kompetencie kontrolných orgánov a sankcie. Nadobudnutie účinnosti návrhu novely zákona sa navrhuje od 1. januára 2027.

Postavenie Slovenskej lesníckej komory sa novým zákonom posilní

Právne postavenie a kompetencie Slovenskej lesníckej komory (SLK) sa posilnia. Vyplýva to z návrhu nového zákona z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý vo štvrtok Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.

„Cieľom návrhu zákona je najmä posilnenie právneho postavenia súčasnej Slovenskej lesníckej komory a vytvorenie celospoločensky rešpektovanej profesionálnej samosprávnej inštitúcie, ktorá vo svojom novom inštitucionálnom postavení bude plnohodnotným partnerom pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako aj pre ostatné ústredné orgány štátnej správy a ďalšie inštitúcie,“ priblížilo agroministerstvo. Práve umožnením profesionalizácie SLK a vytvorením stabilného a odborného partnera so širokou odbornou členskou základňou, pôsobiacou na vidieku, sa bude môcť jednoznačnejšie a racionálnejšie presadzovať zvýšená pozornosť vlády k lesnému hospodárstvu.

Profesionalizácia komory sa podľa MPRV podporí tým, že jej členmi budú zo zákona fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčení na výkon odborných spôsobilostí v lesníctve, pričom úkony súvisiace so získaním týchto odborných spôsobilostí a so zabezpečovaním priebežného celoživotného odborného lesníckeho vzdelávania budú tiež pod odbornou záštitou a v pôsobnosti Slovenskej lesníckej komory.

Novela o športovom stredisku pre zdravotne znevýhodnených je v 2. čítaní

Národná rada (NR) SR vo štvrtok posunula do druhého čítania novelu zákona o športe z dielne koaličného Hlasu-SD. Má umožniť zriadenie športového strediska pre zdravotne znevýhodnených. Vytvoriť sa ňou má právny základ pre fungovanie takéhoto strediska. Predkladatelia Erik Vlček a Dušan Tittel (obaja Hlas-SD) upozornili na to, že v súčasnosti absentuje stredisko, ktoré by venovalo pozornosť aj zdravotne postihnutým športovcom v rozvíjaní ich športového potenciálu.

„Cieľom navrhovanej úpravy je vytvoriť jednoznačný právny základ pre fungovanie nového typu rezortného športového strediska, ktoré bude pôsobiť ako rozpočtová organizácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a podporiť vybrané skupiny zdravotne postihnutých športovcov v súlade s jednotnými pravidlami podľa ustanovenia paragrafu 55 odseku dva zákona o športe z hľadiska sociálneho, integračného, zdravotného a spoločenského významu športu,“ ozrejmili.

Vysvetlili, že navrhované športové stredisko má okrem vrcholovej športovej prípravy poskytovať aj športové a sociálne služby, ktoré zodpovedajú špecifikám športu zdravotne postihnutých a cieľom rezortu sociálnych vecí. „Navrhovaná úprava zároveň zodpovedá princípom rovnosti, nediskriminácie a podpory aktívneho života osôb so zdravotným postihnutím v súlade s medzinárodnými záväzkami SR, najmä Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,“ dodali.

Poslanecká novela zákona o finančnej správe prešla do 2. čítania

Návrh novely zákona o finančnej správe a zákona o správe daní (daňový poriadok) by mal umožniť finančnej správe systematicky spolupracovať so strednými odbornými školami a vysokými školami pri realizácii praktického vyučovania, ako aj uzatvárať dohody o vykonávaní absolventskej praxe. Návrh, ktorý predložil koaličný poslanec Daniel Karas (Smer-SD), vo štvrtok Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k novele, vytvorí sa nástroj na podporu generačnej obmeny vo finančnej správe, najmä vzhľadom na dlhodobo vysoký priemerný vek jej príslušníkov a potrebu zabezpečiť primerané dopĺňanie personálnych kapacít novými uchádzačmi. „Súčasný stav neumožňuje finančnému riaditeľstvu uzatvárať so strednými odbornými školami a s vysokými školami zmluvy o poskytovaní praktického vyučovania ani dohody o vykonávaní absolventskej praxe. Zákon o finančnej správe vykonávanie odbornej praxe, stáže ani iných foriem praktického vyučovania na orgánoch finančnej správy neupravuje,“ uviedol Karas.

Prekážkou je podľa neho aj skutočnosť, že osoba vykonávajúca prax sa pri jej výkone môže oboznámiť s daňovým tajomstvom, pričom platná právna úprava správy daní takéto oboznámenie medzi výnimky z porušenia daňového tajomstva nezaraďuje Novela má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.

Dohľad nad umelou inteligenciou má koordinovať ministerstvo investícií

Výkon štátnej správy a dohľadu nad systémami umelej inteligencie (AI) má na Slovensku koordinovať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. Vyplýva to z návrhu zákona o štátnej správe v oblasti umelej inteligencie a európskej dátovej regulácie, ktorý vo štvrtok Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania.

Návrh zabezpečuje uplatňovanie európskeho aktu o umelej inteligencii, aktu o správe údajov a aktu o údajoch. Neopakuje povinnosti stanovené priamo nariadeniami EÚ, ale upravuje najmä vnútroštátne kompetencie, kontrolné postupy a sankcie. Pôvodne plánovaný Úrad digitálnej integrity napokon nevznikne. Jeho úlohy sa sústredia na MIRRI, čo rezort ako predkladateľ odôvodnil stavom verejných financií.

MIRRI má byť všeobecným orgánom dohľadu nad trhom s AI a jednotným kontaktným miestom. Dohľad vo vybraných oblastiach si rozdelia aj Národný bezpečnostný úrad, Úrad na ochranu osobných údajov SR, Úrad inšpekčnej služby a ministerstvo spravodlivosti. Rezort investícií má zároveň zriadiť regulačné experimentálne prostredie, takzvaný sandbox, v ktorom bude možné pod dohľadom vyvíjať, trénovať a testovať systémy AI. Otázku prípadného používania biometrickej identifikácie v reálnom čase na presadzovanie práva návrh nerieši, patrí do pôsobnosti ministerstva vnútra.

V oblasti dátovej regulácie má MIRRI pôsobiť ako dátový koordinátor, jednotné informačné miesto a orgán dohľadu nad sprostredkovateľmi údajov či organizáciami dátového altruizmu. Úprava sa dotkne aj prístupu k údajom z inteligentných zariadení, zdieľania údajov medzi podnikmi a spotrebiteľmi či presunu zákazníkov medzi cloudovými službami. Za závažné porušenia dátových pravidiel má hroziť pokuta do desať miliónov eur alebo do 4 % celosvetového obratu podniku. Sankcie za porušenie pravidiel AI sa majú určovať podľa európskeho aktu o umelej inteligencii. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027. Jeho zavedenie si má v roku 2027 vyžiadať výdavky 8,24 milióna eur a 68 nových pracovných miest vo verejnej správe. Rozpočtovo nekrytý vplyv na tento rok predkladateľ vyčíslil na 6,28 milióna eur.

Na ochrane východného krídla NATO by sa malo podieľať do 101 členov OS SR

Na posilnení ochrany vzdušného priestoru členských štátov východného krídla NATO sa bude v rámci aktivity Východná stráž (Eastern Sentry) podieľať do 101 príslušníkov Ozbrojených síl SR (OS SR). Návrh na ich vyslanie odsúhlasila vo štvrtok Národná rada (NR) SR. „Účelom vyslania je posilniť schopnosti NATO pri monitorovaní vzdušného priestoru členských štátov NATO, včasnom varovaní, tvorbe spoločného obrazu o vzdušnej situácii a podpore integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO na východnom krídle,“ uviedlo v predkladacej správe Ministerstvo obrany (MO) SR. Dodalo, že vyslanie príslušníkov OS SR predstavuje príspevok k odstrašeniu a zároveň zvyšuje a preveruje interoperabilitu, pripravenosť OS SR pôsobiť v mnohonárodnom prostredí a prispieva k plneniu spojeneckých záväzkov.

Slovenskí vojaci by mali od termínu schválenia mandátu Národnou radou SR pomáhať pri monitorovaní vzdušného priestoru členských štátov NATO, tvorbe a výmene radarovej informácie, včasného varovania, vytváraní spoločného obrazu o vzdušnej situácii, mali by tiež plniť úlohy integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO (NATINAMDS). Pôsobiť by mali prioritne v Poľsku a Rumunsku.

Slovenskí vojaci by mali podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) pri misii prispieť k identifikácii dronových ohrození a využiť nové 3D radary, ktoré má slovenská armáda vo výzbroji. „Chceme vyskúšať tieto radary v ostrej prevádzke, myslím si, že to bude nielen príspevok k ochrane vzdušného priestoru našich aliančných partnerov v Poľsku a Rumunsku, bude to zároveň aj reálna skúsenosť s novou spôsobilosťou, ktorú máme,“ poukázal na využitie protidronových radarov. Aktivita NATO Východná stráž bola spustená 19. septembra 2025 v reakcii na viaceré narušenia vzdušného priestoru členských krajín NATO bez stanovenia termínu ukončenia.

Nový zákon modernizuje zodpovednosť za škodu spôsobenú chybným výrobkom

Nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným (chybným) výrobkom z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorého návrh Národná rada (NR) SR vo štvrtok definitívne schválila, modernizuje právny rámec zodpovednosti za škodu v kontexte digitálneho veku a obehového hospodárstva. Nový zákon nahradí doposiaľ platný zákon z roku 1999 o zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom.

„Návrh zákona upravuje základné náležitosti zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom a definuje osobu zodpovednú za škodu spôsobenú vadným výrobkom tak, aby boli pokryté aj výrobky z tretích krajín,“ priblížil rezort hospodárstva. Jeho cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň účinnej ochrany poškodených osôb a spotrebiteľov, právnu istotu a rovnaké podmienky pre všetky podniky. Osobitná pozornosť sa venuje rizikám vyplývajúcim z nových technológií a z komplexných vzťahov v dodávateľskom reťazci.

„Okrem toho návrh zákona smeruje k tomu, aby sa povaha a riziká súčasných výrobkov primerane premietli do pravidiel zodpovednosti, posilňuje právnu istotu zosúladením vnútroštátnej právnej úpravy s legislatívnym rámcom EÚ a s pravidlami týkajúcimi sa bezpečnosti výrobkov, ako aj kodifikáciou judikatúry v oblasti zodpovednosti za škodu spôsobenú vadným výrobkom,“ doplnilo MH. Cieľom úpravy pravidiel dokazovania, najmä v prípadoch zložitých technických alebo informačne asymetrických situácií, je zmierniť dôkazné bremeno poškodeného a zároveň zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi záujmami poškodených osôb.

Poslanci schválili aj niekoľko pozmeňujúcich návrhov z výborov. Pri posudzovaní vadnosti (chybnosti) výrobku sa bude prihliadať na všetky okolnosti, pričom to, že sú výslovne uvedené, neznamená, že sa im má priznávať väčší význam ako ostatným relevantným okolnostiam. Spoločná a nerozdielna zodpovednosť sa uplatní, ak za škodu zodpovedajú dve alebo viaceré osoby, čo má odstrániť možnú výkladovú nejednoznačnosť. Zákon bude účinný od 9. decembra 2026.

Obce by mohli v rámci združenia efektívnejšie čerpať peniaze na vodovody

Subjektami verejného práva by sa mohli stať aj združenia obcí. Umožní sa tým efektívnejšia podpora z Envirofondu či eurofondov na budovanie verejných vodovodov či kanalizácií. Vyplýva to z novely vodného zákona a noviel ďalších zákonov, ktoré vo štvrtok Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania. „Združenie na tieto účely predstavuje právnickú osobu zriadenú podľa zákona o obecnom zriadení. Navrhovaná úprava umožňuje viacerým obciam spoločne napĺňať úlohy obcí, a to vrátane starostlivosti o životné prostredie, kam spadá aj zabezpečenie odvádzania a čistenia odpadových vôd a zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou,“ vysvetlilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, ktoré za úpravou stojí.

Pri riešení úloh v praxi je totiž podľa rezortu potrebné riešiť celú aglomeráciu, čo je územie väčšinou širšie, než je kataster obce. Navrhuje preto, aby sa spolupráca obcí realizovala prostredníctvom združenia obcí. „Právna forma združenia umožní jednoduchšie preukázanie vyrovnania majetkovoprávnych vzťahov a povolení (napríklad rozhodnutie o stavebnom zámere) voči poskytovateľom dotácií vyžadovaných na účely konaní o udelení dotácie, čo bude mať aj pozitívny vplyv na rýchlosť konaní,“ doplnil.

Ministerstvo tiež navrhlo rozšíriť opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd. Chce tam zahrnúť aj sledovanie kvality ohrozených vôd, ak je nebezpečenstvo prieniku odpadových vôd či znečisťujúcich látok do povrchovej alebo podzemnej vody. Novela má tiež priniesť zmeny pre nahlasovanie odberov povrchových a podzemných vôd a vypúšťanie odpadových vôd v závislosti od ich odobratého a vypusteného množstva. Týkať sa to má len právnických osôb a podnikateľov. Zmena je podľa rezortu potrebná na spresnenie bilancií povrchových a podzemných vôd. Novelou sa tiež majú zvýšiť pokuty za znečistenie povrchových alebo podzemných vôd vypúšťaním obsahu žumpy.

Úprava rieši aj majetkovoprávny problém týkajúci sa pozemkov pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu, ktoré neboli historicky usporiadané. „Mnohé významné vodné stavby boli budované v minulosti (pred rokom 1989) bez riadneho usporiadania vlastníctva pozemkov. V dôsledku toho dnes existujú prípady, keď vodná stavba stojí na súkromnom pozemku, pričom štát alebo jeho organizácie nemajú k danému pozemku zmluvne zabezpečené právo užívania. (...) Novela vodného zákona z roku 2024 už zaviedla možnosť vyvlastniť pozemky pod vodnými stavbami od takýchto vlastníkov,“ vysvetlil rezort.

Upozornil na to, že keďže štát nevie okamžite zabezpečiť proces vyvlastnenia, najmä z finančných dôvodov, navrhol zaviesť aj okamžitý dočasný režim užívania týchto pozemkov. „Tento režim zabezpečí, že vodohospodárske podniky môžu pozemky ďalej užívať na účely prevádzky a údržby vodných stavieb bez prerušenia a bez rizika vzniku nových nárokov z bezdôvodného obohatenia,“ píše v dôvodovej správe. Úprava má zároveň prispieť k vyriešeniu súdnych sporov, v ktorých subjekty, ktoré sú v katastri zapísané ako vlastníci pozemkov pod vodnými tokmi, žalujú štát za obmedzenie vlastníckeho práva. Po novom má byť vlastník povinný strpieť na svojom pozemku vodný tok a výkon správy vodného toku.

Upraviť sa má tiež možnosť ochrany iných vodných zdrojov ako vodárenských alebo využiteľných vodárenských zdrojov. Po novom by malo byť tiež zakázané okrem umývania vozidiel v povrchových alebo podzemných vodách ich aj v nich používať. V zákone sa majú určiť aj výnimky zo zákazu. Zároveň sa má tiež zaviesť nová kompetencia pre správcu toku, a to odstraňovanie sedimentov a nakladanie s nimi.

Trh s vodíkom a nízkouhlíkovými plynmi prejde zmenami

Trh s nízkouhlíkovými plynmi a vodíkom dostane nové pravidlá. Vyplýva to z návrhu novely zákona o energetike, ktorý vo štvrtok Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania. Hlavným dôvodom zmien je povinná transpozícia európskej reformy schválenej v júni 2024, ktorej cieľom je podpora uhlíkovej neutrality, zníženie emisií a postupný odklon od fosílnych palív.

Legislatíva oficiálne zavádza do praxe nových účastníkov trhu, ako sú výrobcovia a dodávatelia vodíka či prevádzkovatelia vodíkových zásobníkov a terminálov. Na ich odberateľov sa zároveň rozšíri rovnaká úroveň ochrany, akú majú dnes spotrebitelia v plynárenstve. V sektore plynárenstva navyše pribudne inštitút takzvaného aktívneho odberateľa. Zmeny zasiahnu aj oblasť obnoviteľných zdrojov energie. Do zákona sa dopĺňajú presné definície nízkouhlíkového vodíka a palív, pričom doterajší register obnoviteľných plynov sa rozšíri aj o tieto nízkouhlíkové alternatívy. Štát tak pre ne začne vydávať oficiálne záruky pôvodu a potvrdenia o udržateľnosti. Nové kompetencie dostane aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý bude od 1. januára 2033 dohliadať na prechod na režim regulovaného prístupu k vodíkovým sieťam.

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, ktoré novelu pripravilo, očakáva pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Opatrenia tiež majú priniesť pozitívne ekologické dosahy v podobe zníženia emisií v doprave a energetike. Na druhej strane sa predpokladá negatívny vplyv na spotrebu vody pri výrobe vodíka elektrolýzou. Navrhovaná účinnosť novely je 1. januára 2027.

Nový zákon o energetickej efektívnosti zavedie povinný zber dát

Na Slovensku sa bude uplatňovať princíp prvoradosti energetickej efektívnosti, budú sa zbierať údaje o spotrebe energie a zmení sa aj definícia energetickej chudoby. Vyplýva to z návrhu nového zákona o energetickej efektívnosti z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorý vo štvrtok Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania. Cieľom je do slovenskej legislatívy transponovať európsku smernicu o energetickej efektívnosti.

Zákon podľa MH prierezovo zasahuje do takmer každej energetickej legislatívy a upravuje a rozširuje všetky oblasti energetickej efektívnosti. „Vzhľadom na rozsah a komplexnosť legislatívnej zmeny bolo pristúpené k návrhu úplne nového zákona,“ vysvetlil rezort. Princíp energetickej efektívnosti sa má uplatňovať vo všetkých základných plánovacích a koncepčných činnostiach, pri investičných projektoch, v procese verejného obstarávania a v strategickom plánovaní. Má sa takisto zlepšiť informovanosť o energetickej efektívnosti, napríklad zriadením jednotných kontaktných miest aj špecializovaných kontaktných miest pre domácnosti, najmä tie ohrozené energetickou chudobou.

Návrh rieši aj zber údajov. „Na stanovenie a plnenie nového cieľa energetickej efektívnosti je potrebné zaviesť zber údajov o spotrebe všetkých verejných subjektov a ich lokalizácii,“ píše rezort v predkladacej správe. Údaje budú posielať napríklad aj spoločenstvá vlastníkov bytov, dodávatelia energie, podniky so spotrebou energie nad 10 TJ alebo banky. Vzniknúť majú registre a databázy energetickej efektívnosti.

V návrhu zákona sa aktualizujú aj pravidlá pre poskytovanie garantovanej energetickej služby (GES). Ide o model financovania, pri ktorom dodávateľ na vlastné náklady zmodernizuje budovu a investíciu postupne spláca priamo z dosiahnutých a zmluvne garantovaných úspor. Verejné subjekty budú pri príprave projektov obnovy budov s podlahovou plochou väčšou ako 750 štvorcových metrov povinné vyhodnotiť technickú a ekonomickú realizovateľnosť využitia GES. Návrh zároveň vytvára rámec na kombinovanie GES s inými finančnými mechanizmami a grantmi.

Mení sa aj definícia energetickej chudoby v zákone o regulácii v sieťových odvetviach. Po novom sa ňou rozumie „nedostatočný prístup domácnosti k základným energiám zabezpečujúcim základné úrovne a dôstojné štandardy pre život a zdravie vrátane primeraného vykurovania, teplej vody, osvetlenia a elektriny pre spotrebiče, pričom tento nedostatočný prístup je spôsobený kombináciou najmä finančnej nedostupnosti, nedostatočného disponibilného príjmu, vysokých výdavkov na energie a nízkej energetickej efektívnosti obydlia“. Presné kritériá pre identifikáciu týchto domácností a podrobnosti zberu dát stanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vo všeobecne záväznom právnom predpise. Zriadi k téme aj expertnú skupinu. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.

Nový zákon upraví dohľad nad bezpečnosťou digitálnych výrobkov

Upraviť pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) v oblasti kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami, najmä jeho postavenia ako orgánu dohľadu nad trhom pre tieto výrobky, má návrh nového zákona o kybernetickej odolnosti. Právnu normu z dielne NBÚ vo štvrtok Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania. Účelom je prevzatie európskeho nariadenia o horizontálnych požiadavkách kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi prvkami do slovenského právneho poriadku. Ide o novú reguláciu Európskej únie (EÚ) v tejto oblasti, ktorá sa vzťahuje na všetky produkty s digitálnymi prvkami priamo alebo nepriamo pripojenými k inému zariadeniu alebo sieti. Výnimkou sú niektoré výrobky s otvoreným zdrojovým kódom alebo produkty, na ktoré sa už vzťahujú existujúce pravidlá, ako napríklad oblasť zdravotníckych pomôcok, letectva alebo automobilov.

Produkt s digitálnymi prvkami je výrobok, ktorý obsahuje alebo je prepojený s digitálnym obsahom alebo službou tak, že bez nich by nevedel plniť svoju hlavnú funkciu. Príkladom sú smart telefóny, hodinky, televízory či iné podobné prístroje. „Návrh zákona upravuje a precizuje najmä procesnú stránku výkonu dohľadu nad trhom pre produkt s digitálnymi prvkami, taktiež práva a povinnosti hospodárskeho subjektu v súvislosti s produktmi s digitálnymi prvkami a ich uvedením a sprístupňovaním na trh a oprávnenia NBÚ pre prípad, že hospodárske subjekty dobrovoľne nebudú dodržiavať ustanovenia nariadenia EÚ,“ priblížil v dôvodovej správe predkladateľ.

NBÚ má podľa návrhu monitorovať a overovať dodržiavanie povinností hospodárskych subjektov, ktoré im vyplývajú z príslušného európskeho nariadenia. V tejto súvislosti bude mať kompetencie zastupovať SR v rôznych platformách súvisiacich s výkonom dohľadu nad trhom pre produkt s digitálnymi prvkami, poskytovať odborné poradenstvo hospodárskym subjektom, spolupracovať pri výkone dohľadu s vymenovanými subjektmi, plniť informačné povinnosti, ako aj ukladať sankcie za neplnenie povinností.

„Národný bezpečnostný úrad bude vydávať metodiky, politiky a štandardy. Účelom štandardov bude najmä ozrejmiť niektoré postupy súvisiace s výkonom dohľadu nad trhom, aby nielen orgán dohľadu nad trhom pre produkt s digitálnymi prvkami, ale aj hospodárske subjekty mali primerané informácie potrebné v súvislosti s výkonom dohľadu nad trhom pre produkt s digitálnymi prvkami,“ doplnil predkladateľ. Nový zákon má byť účinný od 1. januára 2027, niektoré jeho ustanovenia potom od 11. decembra 2027.

Dostupnosť bývania v SR sa zhoršuje, pomôžu naše aj európske riešenia

Nových bytov je na Slovensku stále menej a sú stále nedostupnejšie. Pre mladých ľudí je tak prakticky nemožné získať vlastné bývanie. Na túto situáciu však existujú riešenia, ktoré nemusia byť iba slovenské, ale aj celoeurópske. Upozornili na to vo štvrtok na tlačovej konferencii v Národnej rade (NR) SR predstavitelia opozičného Progresívneho Slovenska (PS).

Pripomenuli, že Európska komisia (EK) minulý týždeň predstavila návrh zákona o dostupnom bývaní. Jeho obsah je pritom v súlade s riešeniami, ktoré predstavilo PS už na jar tohto roka, vyhlásil predseda hnutia Michal Šimečka. „To znamená zrýchliť povoľovacie procesy, uvoľniť ponuku, rozvíjať cenovo dostupné nájomné bývanie, využívať zanedbané pozemky, na ktorých by sa mohlo stavať. Celý ten koncept, na ktorom to máme postavené aj my, to znamená vyhlásenie bytovej núdze a akceleračné zóny, to všetko vidíme aj v tých návrhoch EK,“ priblížil.

Európske miliardy na nové bývanie

Iniciatíva Komisie zároveň znamená, že na oblasť bývania budú môcť členské štáty EÚ v najbližších rokoch použiť aj európske peniaze v objeme 4,7 miliardy eur, vyčíslil Šimečka. „Ale to, čo na Slovensku potrebujeme, je vláda, ktorá bude mať pripravené projekty a ktorá bude vedieť od prvého momentu čerpať z týchto peňazí, aby sa čo najviac bytov začalo stavať,“ zdôraznil s tým, že súčasný kabinet toho nie je schopný.

Za aktuálnej vlády Roberta Fica (Smer-SD) sa výstavba bytov na Slovensku prepadla na najhoršie tempo za posledných 20 rokov, zdôraznil poslanec PS Ján Hargaš. „Náš záväzok je, že zdvojnásobíme tempo výstavby na 30.000 bytov ročne a počas štyroch rokov vo vláde rozostaviame 15 nových štvrtí. Toto nie sú nereálne ciele, toto sú presne ciele, ktoré sú porovnateľné s tempom výstavby v Poľsku,“ konštatoval.

Pripustil, že dostupnosť bývania je komplexný problém, ktorý nemá jednoduché riešenie, PS má však pripravených viacero konkrétnych opatrení. „Vyhlásime stav bytovej núdze v najpostihnutejších okresoch, vytvoríme akceleračné zóny, ktoré budú mať efektívnejšie povoľovania, využijeme štátne pozemky na výstavbu, ktoré dnes ležia ľadom, zavedieme stavebné normy, ktoré budú moderné pre 21. storočie a umožnia rýchlejšie povoľovanie výstavby,“ vymenoval. Plánujú tiež posilniť nástroje na sociálne a cenovo dostupné bývanie, pomôcť samosprávam s výstavbou bytov, reformovať Štátny fond rozvoja bývania, či zaviesť lepšie a dostupnejšie hypotéky.

Danko si myslí, že so Stranou vidieka nájdu pri volebnom zákone kompromis

Pri novele volebného zákona by koaličná SNS a nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnej Strane vidieka mohli nájsť kompromis. Myslí si to líder národniarov Andrej Danko. Pripustil, že SNS by mohla upustiť z ich požiadavky na zvýšenie hlasov potrebných na zmenu poradia kandidáta na kandidátke vo voľbách. V takomto prípade by však podľa neho trvali na tom, aby sa zmenil počet kandidátov, ktorých možno na kandidátke „krúžkovať“, a to zo štyroch na dvoch.

„Myslím si, že nájdeme kompromis. My ustúpime z dvihnutia percentuálneho podielu a máme taký návrh, aby sa zúžil počet poslancov, ktorí sa budú dať krúžkovať, na dva,“ uviedol Danko novinárom v parlamente s tým, že sa o tom ešte rokuje.

Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva je v Národnej rade (NR) SR v druhom čítaní. Je z dielne Smeru-SD. Má priniesť okrem iného úpravu voľby zo zahraničia. Národniari k novele predložili pozmeňujúci návrh. Chceli ním zvýšiť hranicu potrebných prednostných hlasov na zmenu poradia kandidáta na kandidátnej listine vo voľbách. K návrhu o prekrúžkovaní však mali výhrady nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnej Strane vidieka.