BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR neboli ani pri druhom pokuse o otvorenie schôdze k odvolávaniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) uznášaniaschopní. Ako prítomných sa ich prezentovalo len 59. O opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery šéfovi rezortu vnútra sa pokúsia rokovať vo štvrtok (17. 9.) o 12.30 h, na kedy sa presunul začiatok mimoriadnej schôdze.
Odvolávanie iniciovalo opozičné Hnutie Slovensko, svoje podpisy pod návrh na vyslovenie nedôvery pridali aj poslanci z ďalších opozičných strán. Šutajovi Eštokovi opozičníci vyčítali viaceré kroky a rozhodnutia. Tvrdia, že mu chýbajú ľudské, odborné aj manažérske predpoklady na riadenie rezortu. Kritizovali ho okrem iného za nákup hasičských vozidiel. V tejto súvislosti hovorili o netransparentnosti verejného obstarávania. Ako ďalší dôvod na odvolanie označili podozrenia z účelového ovplyvňovania vyšetrovania v jeho prospech. Hovorili tiež, že mal ohroziť kybernetickú bezpečnosť Slovenska pre nákup dopravných kamerových systémov.
archívne video
Poslanci nezačali rokovať o odvolávaní Sakovej ani na druhý pokus
Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu nezačali rokovať o návrhu opozície na vyslovenie nedôvery ministerke hospodárstva Denise Sakovej (Hlas-SD) ani na druhý pokus. Prítomných bolo iba 61 zákonodarcov, parlament tak opäť nebol uznášaniaschopný. Rokovať o odvolávaní ministerky hospodárstva sa pokúsia ešte vo štvrtok (17. 9.) so začiatkom o 12.15 h.
Návrh Hnutia Slovensko na odvolanie ministerky hospodárstva podporili aj ostatné opozičné strany. Zdôvodnili to netransparentnými personálnymi nomináciami vzbudzujúcimi „podozrenia z politickej korupcie“ aj absolútnym nezvládnutím riadenia kľúčových procesov v rezorte. „Zásadným dôvodom je kauza dosadenia manželky policajného vyšetrovateľa do funkcie predsedníčky dozornej rady štátnej spoločnosti Energetika Slovensko,“ uviedli poslanci. Sakovej vyčítali aj postoj k odkúpeniu 49-percentného podielu spoločnosti ČEZ v Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska a jej ochotu prenechať celú svoju agendu v tejto oblasti predsedovi vlády. Suma za odkúpenie spomínaného podielu by namiesto približne 100 miliónov eur mohla byť až 189 miliónov eur. Ako ďalší dôvod poslanci uviedli „chaotické a nespravodlivé nastavenie takzvanej adresnej energopomoci, ktoré sa stalo doslova fiaskom“.
