Vláda schválila viacero zmien: Dotknú sa poisťovní, obcí, firiem aj daní

„Účelom hostiteľskej dohody je vzájomná spolupráca Slovenskej republiky a Stáleho arbitrážneho dvora súčasne s opätovným potvrdením postoja Slovenskej republiky, ktorým sa dlhodobo hlási k podpore riešenia sporov mierovými prostriedkami a k posilňovaniu medzinárodných súdnych inštitúcií,“ uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR, ktoré návrh uzavretia dohody na rokovanie kabinetu predložilo.

Rezort diplomacie priblížil, že dohoda predstavuje právny rámec uvedenej spolupráce a stanovuje podmienky, za ktorých je Stály arbitrážny dvor oprávnený vykonávať svoj mandát na území Slovenskej republiky na ad hoc báze. „Predmetom úpravy je bezodplatné poskytnutie priestorov potrebných na konkrétne konanie v prípade, ak bude miesto konania určené na území Slovenska, ako aj výsady a imunity dvora, a rôzne režimy výsad a imunít pre jeho personál, arbitrov a ďalšie osoby zúčastňujúce sa na konaniach,“ dodalo ministerstvo. To bude mať v prípade konaní na Slovensku na starosti zabezpečenie vhodných priestorov.

S hostiteľskou dohodou musí vyjadriť súhlas Národná rada SR, ratifikuje ju prezident. Stály arbitrážny dvor so sídlom v holandskom Haagu združuje 129 štátov a je najstaršou fungujúcou inštitúciou mierového riešenia sporov (od r. 1899). Do jeho portfólia spadajú spory z rozličných oblastí vrátane investícií, obchodu, ochrany životného prostredia, morského práva, pričom ide o spory medzi štátmi, medzi štátmi a súkromnými subjektami, ako aj medzi súkromnými subjektami navzájom. V súčasnosti spravuje takmer 200 sporov. Hostiteľské dohody má uzatvorené s 19 štátmi, napríklad s Rakúskom, Írskom a Portugalskom.

Novela má znížiť administratívu a podporiť investície poisťovní

Zníženie nadmerného administratívneho zaťaženia a zvýšenie podpory dlhodobých investícií poisťovní je cieľom návrhu novely zákona o poisťovníctve, ktorý v stredu schválila vláda. Do slovenského právneho poriadku má prevziať upravenú európsku smernicu o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia, tzv. Solventnosť II.

Touto smernicou, prijatou ešte v roku 2009, sa podľa Ministerstva financií (MF) SR vytvorili pre sektor poistenia a zaistenia harmonizovanejšie pravidlá dohľadu, čo prispelo k posilneniu finančného systému v Európskej únii (EÚ) a zvýšilo odolnosť poisťovní a zaisťovní voči rôznym rizikám. „Napriek tomu, že táto smernica je veľmi komplexná, pri jej uplatňovaní sa zistili niektoré nedostatky ovplyvňujúce poisťovne a zaisťovne, čo viedlo k potrebe ju v niektorých smeroch zmeniť, ako aj doplniť o nové ustanovenia, ktoré umožnia zlepšiť fungovanie celého európskeho poistného sektora,“ vysvetlil predkladateľ.

Novela zákona tak prináša napríklad zmeny, ktorými sa podľa MF zlepšuje uplatňovanie zásady proporcionality vo vzťahu k malým a menej zložitým subjektom a skupinám, čím sa znižuje ich nadmerné administratívne zaťaženie a zvyšuje sa podpora dlhodobých investícií poisťovní.

„Ďalšími cieľmi návrhu zákona je zlepšenie spolupráce medzi orgánmi dohľadov za účelom lepšej identifikácie, monitorovania a analýzy možných rizík ohrozujúcich stabilitu finančného systému, zavedenia nových makroprudenciálnych opatrení, podrobnejšia úprava postupu likvidácie poisťovní a obchodníkov s cennými papiermi pri ich zániku, ako aj detailnejšia úprava podmienok pôsobenia pobočiek zahraničných poisťovní na území Slovenskej republiky,“ priblížilo ministerstvo.

Novela obsahuje aj transpozíciu európskej smernice o podmienkach poskytovania služieb vykonávania a prieskumu tretími stranami investičným spoločnostiam. Smernica požaduje, aby bez ohľadu na to, či obchodník s cennými papiermi platí za investičný prieskum spoločne alebo samostatne, je povinný každoročne posudzovať kvalitu tohto prieskumu a v prípade zistených nedostatkov je povinný prijať vhodné opatrenia na nápravu danej situácie.

Účinnosť novely predkladateľ navrhuje od 30. januára 2027.

Obce by mohli v rámci združenia efektívnejšie čerpať peniaze na vodovody

Subjektami verejného práva by sa mohli stať aj združenia obcí. Umožní sa tým efektívnejšia podpora z Envirofondu či eurofondov na budovanie verejných vodovodov či kanalizácií. Vyplýva to z novely vodného zákona, ktorou sa dopĺňajú aj ďalšie zákony. Legislatívu schválila vláda na stredajšom rokovaní.

„Združenie na tieto účely predstavuje právnickú osobu zriadenú podľa zákona o obecnom zriadení. Navrhovaná úprava umožňuje viacerým obciam spoločne napĺňať úlohy obcí, a to vrátane starostlivosti o životné prostredie, kam spadá aj zabezpečenie odvádzania a čistenia odpadových vôd a zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou,“ vysvetlilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Doplnilo, že pri riešení úloh je často v praxi potrebné riešiť celú aglomeráciu, čo je územie väčšinou širšie než je kataster obce. Preto môže byť spolupráca obcí realizovaná prostredníctvom združenia obcí. Právna forma združenia umožní jednoduchšie preukázanie vysporiadania majetkovo-právnych vzťahov a povolení voči poskytovateľom dotácií, čo bude mať aj pozitívny vplyv na rýchlosť konaní.

Ďalej MŽP navrhuje zmeny pre nahlasovanie odberov povrchových a podzemných vôd a vypúšťanie odpadových vôd v závislosti od ich odobratého a vypusteného množstva. Týkať sa to má len právnických osôb a podnikateľov. Zmena je podľa MŽP potrebná na spresnenie bilancií povrchových a podzemných vôd.

Ministerstvo chce medzi opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd zahrnúť aj sledovanie kvality ohrozených vôd, ak je nebezpečenstvo prieniku odpadových vôd či znečisťujúcich látok do povrchovej alebo podzemnej vody. Na základe toho môže Slovenská inšpekcia životného prostredia účinnejšie a adresnejšie nariadiť opatrenia na odstránenie následkov mimoriadneho ohrozenia alebo zhoršenia kvality vôd, lepšie zistiť príčinu udalosti, ako i zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany práv iných užívateľov vôd. „Požiadavka je v súlade s princípom ‚znečisťovateľ platí‘, keďže túto povinnosť ukladá zákon pôvodcovi mimoriadneho ohrozenia alebo zhoršenia kvality vôd,“ podotklo MŽP.

Zvýšiť sa má aj pokuta za znečistenie alebo ohrozenie povrchových alebo podzemných vôd porušením povinností, napríklad vypúšťaním žumpy či pri úniku znečisťujúcich látok. Po novom by pokuta mala byť od 700 eur.

Novela reaguje aj na majetkovoprávny problém týkajúci sa pozemkov pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu, ktoré neboli historicky usporiadané. Návrh má zaviesť dočasný právny režim, ktorým sa preklenie súčasný stav, kým nedôjde k definitívnemu majetkovoprávnemu usporiadaniu pozemkov pod vodnými stavbami. Tento režim má formu zákonného vecného bremena, čiže práva k cudzej nehnuteľnosti vznikajúceho priamo zo zákona. „Návrh zákona výslovne uvádza, že takéto právo vzniká ex lege dňom účinnosti zákona v prospech vlastníka vodnej stavby,“ vysvetlilo MŽP. Má sa tak podľa neho preklenúť obdobie, počas ktorého bude prebiehať postupné usporiadanie vlastníctva.

Navrhovanou úpravou je vlastník pozemku povinný strpieť na svojom pozemku vodný tok a výkon správy vodného toku. Cieľom je vyriešiť najmä súdne spory, v ktorých subjekty, ktoré sú v katastri zapísané ako vlastníci pozemkov pod vodnými tokmi, žalujú štát za obmedzenie vlastníckeho práva či za užívanie pozemkov.

Upravuje sa aj možnosť ochrany iných vodných zdrojov ako vodárenských, alebo využiteľných vodárenských zdrojov. Ide o úpravu v nadväznosti na problematické lokality, kde nie je prístup k pitnej vode dodávanej verejným vodovodom a zdroj podzemnej vody predstavuje jedinú alternatívu na zabezpečenie pitnou vodou. Zároveň sa sprísnili podmienky pri predkladaní návrhu na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja a iného vodného zdroja, uviedlo MŽP.

Zakázané by tiež podľa novely malo byť umývať motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky alebo mazivá mohli vniknúť do vôd. Pre správcu toku by sa mala podľa rezortu zaviesť nová kompetencia, a to odstraňovanie sedimentov a nakladanie s nimi.

Vláda: Súhlasí s pristúpením k zmluve, podporujúcej vzťahy s juhovýchodnou Áziou

Prehĺbenie diplomatických vzťahov, hospodárskej spolupráce a politického dialógu so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) a jeho členskými štátmi má podporiť pristúpenie SR k Zmluve o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii. Pristúpenie k zmluve, ktoré musí odobriť Národná rada a podpísať prezident, v stredu odsúhlasila vláda.

„Záujem SR pristúpiť k zmluve vychádza zo strategického významu regiónu juhovýchodnej Ázie, jeho dynamického hospodárskeho rastu a rastúcej úlohy v globálnych politických a ekonomických procesoch,“ upozornilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. Rezort v tejto súvislosti pripomenul, že Slovensko sa usiluje posilniť svoju prítomnosť v regióne.

Informoval takisto, že žiadosť Slovenska o pristúpenie ku zmluve schválili ešte na jar ministri zahraničných vecí všetkých členských štátov ASEAN. V prípade pristúpenia ku Zmluve by sa SR pridalo do skupiny štátov EÚ, ktoré už tak urobili - Francúzsko, Nemecko, Dánsko, Grécko, Holandsko, Luxembursko, Fínsko, Švédsko, Poľsko, Rumunsko a Litva. Z pristúpenia SR k Zmluve o priateľstve a spolupráci v juhovýchodnej Ázii a jej trom protokolom jej nevyplýva členstvo v ASEAN, a preto ani povinnosť uhrádzať členský príspevok.

Novela obchodného zákonníka prináša akcie s viacnásobným hlasovacím právom

Akciové spoločnosti by mohli vydávať akcie s viacnásobnými hlasovacími právami. Zakladatelia alebo iní akcionári by tak mohli získať nový kapitál bez straty rozhodujúceho vplyvu na spoločnosť. Vyplýva to z návrhu novely Obchodného zákonníka, ktorý v stredu schválila vláda.

Zavedenie takéhoto druhu akcií vyžaduje smernica Európskeho parlamentu a Rady z októbra 2024 o akciových štruktúrach s viacnásobnými hlasovacími právami v spoločnostiach, ktoré sa uchádzajú o prijatie svojich akcií na obchodovanie v multilaterálnom obchodnom systéme.

Nový druh akcie by mohol znieť iba na meno a počet hlasov pripadajúcich na jednu takúto akciu by mohol byť najviac stonásobkom hlasov kmeňovej akcie. O ich vydaní alebo zmene by museli rozhodnúť najmenej dve tretiny prítomných akcionárov. Ak spoločnosť vydala viac druhov akcií, potrebný by bol rovnaký súhlas v každej skupine. Pri prevode na inú osobu by sa viacnásobná akcia automaticky zmenila na kmeňovú.

Pri spoločnostiach obchodovaných v multilaterálnom obchodnom systéme by akcie museli mať zaknihovanú podobu. Firmy by zároveň mali zverejňovať štruktúru akcií, rozsah hlasovacích práv, obmedzenia prevoditeľnosti a totožnosť držiteľov viacnásobných akcií s podielom nad 5 % hlasovacích práv. Burza ani prevádzkovateľ obchodného systému by ich nesmeli pri prijímaní na obchodovanie diskriminovať.

Novela tiež upravuje aj ochranu klientov obchodníkov s cennými papiermi. Lehota na prihlásenie nárokov na náhradu z Garančného fondu investícií nemá byť kratšia ako päť mesiacov a fond by mal náhradu vyplatiť do troch mesiacov od overenia nároku. Právo na náhradu by sa premlčalo po piatich rokoch. Vratný klientsky majetok nemá patriť do konkurznej podstaty obchodníka. Navrhovaná účinnosť zákona je od 5. decembra 2026.

ÚSŽZ v roku 2025 rozšíril svoju činnosť na problematiku vedy a výskumu

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v roku 2025 uskutočnil v krajanskom prostredí prieskum, zameraný na nové tendencie vývoja a aktuálne výzvy a tiež na zmeny v potrebách krajanských komunít. Zároveň rozšíril svoju činnosť o novú problematiku, ktorou je veda a výskum, pričom zriadil príslušnú komisiu v tejto oblasti. Úrad to uviedol v bilančnej správe hodnotiacej štátnu politiku a podporu vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v roku 2025 a návrhu programu štátnej politiky zameranej na krajanské komunity v roku 2027. Správu v stredu schválila vláda.

Správa prináša aj bilanciu dotačnej podpory ÚSŽZ za rok 2025. „ÚSŽZ v rámci svojej dotačnej schémy poskytol finančné prostriedky v sume 3.601.171 eur, ktorými podporil 614 projektov z 25 krajín,“ uvádzajú predkladatelia správy, pričom spomínajú, že v rámci všetkých 1008 prijatých žiadostí bola celková suma, o ktorú sa krajanské subjekty uchádzali, na úrovni 8.123.462,18 eura.

V rámci vzdelávania, vedy a výskumu bolo v roku 2025 schválených 179 žiadostí o dotácie z 21 štátov v objeme 870.095 eur. „V prípade pilotnej tematickej výzvy s názvom Kultúrne dedičstvo Slovákov žijúcich v zahraničí: identifikácia a pasportizácia sa do výzvy prihlásili riešitelia 17 projektov, z ktorých bolo podporených 13 v piatich krajinách v celkovom objeme 18.500 eur,“ uviedol ÚSŽZ.

V oblasti kultúry bolo v roku 2025 schválených 365 projektov z 21 štátov v objeme 2.553.876 eur. Úrad tiež podporil 45 projektov subjektov z 11 štátov, ktorí sa uchádzali o podporu v oblasti informačného pôsobenia, celková schválená alokácia na túto oblasť za rok 2025 predstavovala 95.900 eur. V oblasti médií úrad podporil celkom 25 projektov z deviatich štátov vo výške 81.300 eur.

V prípade investičných projektov úrad v roku 2025 pokračoval v dotačnej podpore rekonštrukcie bývalého evanjelického kostola (tzv. Lutherovho domu) v Budapešti vo výške 1,5 milióna eur. „Po ukončení rekonštrukcie sa objekt stane novým kultúrnym centrom Slovákov žijúcich v Maďarsku. Rekonštrukcia objektu je spolufinancovaná maďarskou vládou,“ pripomenul ÚSŽZ.

Bilančná správa za rok 2025 sa týka aj dát o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, ktoré uľahčuje osobám z tretích krajín vstup na slovenský pracovný trh. ÚSŽZ vydal v roku 2025 celkovo 925 osvedčení. „V roku 2025 sa výrazne zvýšil počet žiadostí z Ukrajiny, ktorý po prvýkrát prevýšil aj počet žiadostí zo Srbska, výraznejšie vzrástol aj počet žiadostí z USA,“ dodal úrad. V správe tiež poukázal na to, že na konci roka 2025 pracovalo na Slovensku 3651 Slovákov žijúcich v zahraničí.

ÚSŽZ v rámci bilancie roka 2025 upozornil aj na to, že sa koncepčne zameral na vytvorenie nového programu Slovenská národná a kultúrna identita (SNAKI). Ďalšie rozpracovanie tohto programu je jedným z návrhov na opatrenia v oblasti štátnej politiky vo vzťahu ku krajanským komunitám v roku 2027. ÚSŽZ takisto zdôrazňuje spoluprácu pri vytváraní komunikačných ciest a nastavovaní foriem spolupráce SR s novodobou slovenskou migráciou do zahraničia, s osobitným dôrazom na profesionálnu diaspóru. V oblasti podpory slovenského jazyka navrhuje aj výmenu pedagógov (do veku 40 rokov) a žiakov (vo vekovom rozmedzí 13 až 30 rokov) z prostredia slovenských komunít v zahraničí so školami v SR vrátane ich účasti na mimoškolských jazykových a motivačno-vzdelávacích pobytoch.

Podľa oficiálnych údajov jednotlivých štátnych štatistických úradov v roku 2025 žilo v zahraničí 1.121.306 Slovákov. Odhady krajanských organizácií a zastupiteľských úradov SR v štátoch, kde majú Slováci zastúpenie, hovoria o počte 1.811.986 Slovákov a potomkov Slovákov, ktorí v jednotlivých migračných vlnách opúšťali územie SR a našli nový domov v rôznych častiach sveta.

Novela spotrebnej dane z alkoholu má zlepšiť podnikateľské prostredie

Zlepšiť podnikateľské prostredie a zefektívniť výkon správy dane má návrh novely zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorý v stredu schválila vláda. Zároveň upravuje aj vybrané zákony o spotrebných daniach z minerálneho oleja, tabakových výrobkov a elektriny, uhlia a zemného plynu.

Ako vyplýva z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorý pripravilo Ministerstvo financií (MF) SR, cieľom je realizovať úpravy na skvalitnenie zákonných mechanizmov, zníženie administratívnej záťaže, ako aj na spresnenie práv a povinností jednotlivých subjektov.

Jednou zo zmien je napríklad povinnosť požiadať o zaradenie do evidencie na miestne príslušnom colnom úrade pre výrobcu vína, ktorý sa rozhodne využívať štatút malého výrobcu. To ho oslobodí od požiadaviek spojených s režimom pozastavenia dane a s ním súvisiacim monitorovaním prepravy. Zároveň sa zavádza informačná povinnosť voči colnému úradu, a to zaslaním kópie sprievodného dokladu pri odoslaní vína. Rovnakú oznamovaciu povinnosť má aj osoba, ktorá víno od malého výrobcu sprevádzané sprievodným dokladom prijíma.

Novela má podľa MF tiež vytvoriť právnu istotu pre daňové subjekty i správcu dane spresnením požadovaných povinností a postupov, zefektívniť výkon daňového dozoru v prípade trvalej prítomnosti správcu dane v daňovom sklade. Spresní aj práva a povinnosti právnických a fyzických osôb vo výrobe, v spracovaní, prijímaní, odosielaní a skladovaní vína, kompetencie správcu dane pri zabezpečovaní, zaistení a likvidácii tovaru (predmetu dane), ktorý prepadol v prospech štátu.

Podľa spresnenia celková hodnota malej zásielky alkoholu neobchodného charakteru, ktorú môže fyzická osoba na daňovom území od inej fyzickej osoby z územia tretieho štátu na osobnú spotrebu prijať, je najviac 45 eur.

Od povinnosti označovať spotrebiteľské balenie liehu kontrolnou známkou sa upúšťa v prípade dovozu liehu fyzickou osobou leteckou dopravou z územia tretieho štátu nad povolený limit, za predpokladu splnenia daňových povinností. „Takýto lieh nesmie byť predmetom predaja ani iného uvádzania na trh. Rovnaká výnimka sa zavádza aj pre spotrebiteľské balenie liehu, ktorým je jednorazový obal (plechovka) s objemom do 0,5 litra a s obsahom alkoholu najviac 10 % objemu,“ uviedlo MF.

Na úpravu v zákonoch o spotrebných daniach súvisiacu so zabezpečením, zaistením a následným zničením predmetov spotrebnej dane nadväzuje novela zákona o dani z príjmov, pričom obstarávacia cena predmetu spotrebnej dane sa bude považovať za nedaňový výdavok. Zároveň sa nastavuje mechanizmus asignácie dane rodičom pri spätnom priznávaní dôchodkov.

Účinnosť novely sa navrhuje od 1. januára 2027 s výnimkou prechodných ustanovení upravujúcich povinnosti osôb, ktoré chcú byť malým výrobcom vína a ktorých účinnosť sa navrhuje dňom vyhlásenia.

Novelou sa upravia pravidlá DPH pre platformové hospodárstvo

Úprava pravidiel pre platformové hospodárstvo, ktorá má prispieť k zlepšeniu výberu dane z pridanej hodnoty (DPH) a odstráneniu narúšania hospodárskej súťaže v oblasti vybraných služieb poskytovaných prostredníctvom online platforiem je jedným z cieľov návrhu novely zákona o DPH, ktorú v stredu schválila vláda. Do slovenského právneho poriadku prevezme zmeny z viacerých európskych smerníc týkajúcich sa DPH.

„Osobitne v sektore krátkodobého nájmu ubytovania a cestnej prepravy osôb sa pre platformy zavádza režim tzv. domnelého dodávateľa ako osoby povinnej platiť daň, okrem prípadov, ak túto daň účtuje skutočný poskytovateľ takejto služby,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.

Novelou sa tak majú upraviť pravidlá určenia osoby povinnej platiť daň pri dovoze tovaru, a to presunom zodpovednosti za platbu dane na dodávateľov a platformy v postavení domnelých dodávateľov. „V prípade, že dodávateľ alebo domnelý dodávateľ (platforma) nie sú usadení v EÚ, ale v treťom štáte, s ktorým EÚ neuzavrela dohodu o vzájomnej pomoci, títo budú povinní určiť si daňového zástupcu v členskom štáte dovozu, ktorý bude osobou povinnou platiť daň pri dovoze,“ vysvetlilo ministerstvo.

S cieľom minimalizácie potreby viacerých registrácií pre daň v rôznych členských štátoch a zníženia administratívnej záťaže podnikateľov sa má rozšíriť a precizovať úprava režimov jednotného kontaktného miesta. Zaviesť sa má nový harmonizovaný osobitný režim pre premiestnenie vlastného tovaru do iného členského štátu.

V súvislosti so spustením povinnej elektronickej fakturácie od 1. januára 2027 sa navrhuje vypustiť povinnosť odberateľa oznamovať údaje z prijatej elektronickej faktúry prostredníctvom doručovacej služby. Od 1. januára do 30. júna 2027 sa tiež zavádza tzv. tolerančné obdobie, počas ktorého sa nedodržanie zákonom určenej lehoty na vyhotovenie elektronickej faktúry a nesplnenie niektorých povinností spojených s digitálnym oznamovaním údajov nebude sankcionovať.

Cieľom je podľa MF umožniť platiteľom prispôsobiť sa novým povinnostiam bez rizika sankcií. Povinnosť vedieť prijímať elektronické faktúry zaslané doručovacou službou, teda zabezpečiť si tzv. digitálneho poštára, však nebude navrhovaným tolerančným obdobím dotknutá.

Novelou sa má tiež predĺžiť lehota pre rozhodnutie daňového úradu o registrácii žiadateľa o dobrovoľnú registráciu pre DPH na 60 dní, ak bude mať daňový úrad pochybnosti o statuse žiadateľa ako zdaniteľnej osoby alebo o úplnosti, správnosti či pravdivosti údajov uvedených v žiadosti o registráciu a k nej priložených dokumentoch.

„Platiteľom, ktorým bolo vydané oznámenie o zániku nároku na nadmerný odpočet z dôvodu, že neumožnili výkon daňovej kontroly do troch mesiacov od jej začatia, sa poskytuje možnosť podať proti tomuto oznámeniu námietku, o ktorej bude rozhodovať daňový úrad,“ avizoval predkladateľ.

Postavenie Slovenskej lesníckej komory sa novým zákonom posilní

Právne postavenie a kompetencie Slovenskej lesníckej komory sa posilnia. Vyplýva to z návrhu nového zákona z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu schválila vláda. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.

„Cieľom návrhu zákona je najmä posilnenie právneho postavenia súčasnej Slovenskej lesníckej komory a vytvorenie celospoločensky rešpektovanej profesionálnej samosprávnej inštitúcie, ktorá vo svojom novom inštitucionálnom postavení bude plnohodnotným partnerom pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako aj pre ostatné ústredné orgány štátnej správy a ďalšie inštitúcie,“ priblížilo agroministerstvo.

Návrh zákona podľa MPRV reaguje na Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2023-2027 v oblasti lesného hospodárstva, podľa ktorého „vláda bude venovať zvýšenú pozornosť lesnému hospodárstvu, poľovníctvu a problematike spracovania dreva, nakoľko ich považuje za integrálnu a významnú súčasť vidieckeho spôsobu života a významných tvorcov zamestnanosti v regiónoch“, pričom práve umožnením profesionalizácie Slovenskej lesníckej komory a vytvorením stabilného a odborného partnera so širokou odbornou členskou základňou, pôsobiacou na vidieku, sa bude môcť jednoznačnejšie a racionálnejšie presadzovať zvýšená pozornosť vlády k lesnému hospodárstvu.

„Návrh zákona upravuje postavenie Slovenskej lesníckej komory na úroveň modernej profesijnej samosprávnej inštitúcie, rozširuje okruh jej kompetencií a spolupráce, poskytuje variabilitu v jej financovaní a posilňuje jej vnútorné kontrolné mechanizmy,“ vysvetlil agrorezort.

Profesionalizácia komory sa podľa MPRV podporí tým, že členmi Slovenskej lesníckej komory budú zo zákona fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčení na výkon odborných spôsobilostí v lesníctve, pričom úkony súvisiace so získaním týchto odborných spôsobilostí a so zabezpečovaním priebežného celoživotného odborného lesníckeho vzdelávania budú tiež pod odbornou záštitou a v pôsobnosti Slovenskej lesníckej komory.

„V nadväznosti na rozsah navrhovaných zmien sa návrh zákona predkladá ako nový zákon, ktorým sa ruší doterajší zákon číslo 259 z roku 1993,“ dodalo v predkladacej správe k návrhu MPRV.

Dodávanie mliečnych výrobkov a ovocia do škôl bude mať nové pravidlá

Do školského programu dodávania ovocia, zeleniny, mlieka a mliečnych výrobkov pribudnú od nového školského roka nové druhy výrobkov a upravia sa paušálne výšky dotácií podľa reálnych trhových cien. Zavedie sa aj nový mechanizmus, ktorý má zamedziť prepadávaniu nevyčerpaných peňazí. Vyplýva to z nariadenia, ktoré v stredu schválila vláda.

V doterajšej aplikačnej praxi sa podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR pravidelne stávalo, že dodávatelia pridelené limity nedokázali vyčerpať a vyčlenené zdroje prepadli. Po novom môžu dodávatelia do konca marca podať žiadosť o zníženie pridelenej maximálnej výšky pomoci na zabezpečenie činností školského programu. Uvoľnené finančné prostriedky sa následne matematicky prepočítajú a prerozdelia medzi ostatných aktívnych dodávateľov.

Schválená nová právna úprava reaguje aj na praktické potreby škôl a explicitne povoľuje distribúciu rozliatych či porciovaných výrobkov z veľkoobchodných balení. Deti tak nemusia dostávať výhradne samostatne balené krabičky či fľaštičky, ale školám bude umožnené naliať im napríklad 200 mililitrov ovocnej šťavy alebo 250 mililitrov mlieka z veľkých litrových obalov, pričom sa dodržia stanovené denné limity na jedného žiaka. Ruší sa aj doterajšia povinnosť dodávať tovar v špecifických druhoch balenia, čo má dodávateľom poskytnúť väčšiu flexibilitu pri zásobovaní škôl.

Zmeny sa dotknú aj samotnej evidencie v školských zariadeniach. Pre materské a základné školy sa zavádza nová povinnosť viesť záznamy o distribuovanom tovare za každý jeden deň vykonávania distribúcie osobitne, nie iba sumárne za celý mesiac ako doteraz. Podľa agrorezortu sa táto úprava zavádza „za účelom vykonávania efektívnej kontroly správnosti tejto distribúcie a dodržiavania množstevných limitov takto distribuovaných poľnohospodárskych výrobkov pre deti alebo žiakov v rámci školského programu“.

Nariadenie vlády nadobudne účinnosť 1. septembra 2026, teda od začiatku školského roka 2026/2027.

SR posilňuje ochranu proti novým drogám, redukovať sa tak má ich šírenie

Slovenská republika posilňuje ochranu proti novým drogám. Zaviesť sa má generický model zaraďovania nových psychoaktívnych látok medzi zakázané látky, čím sa vytvoria podmienky na rýchlejšiu a účinnejšiu reguláciu ich výroby, distribúcie a nezákonnej manipulácie. Vyplýva to z návrhu zákona o nových psychoaktívnych látkach, ktorý vláda schválila na stredajšom rokovaní.

„Dôvodom vypracovania návrhu zákona je potreba reagovať na dynamický vývoj drogovej scény, najmä na rastúci počet nových psychoaktívnych látok na území Slovenskej republiky a v členských štátoch Európskej únie. Platný taxatívny systém zaraďovania nových psychoaktívnych látok medzi zakázané látky sa v praxi ukazuje ako neefektívny, keďže ich zaradenie je časovo a procedurálne náročné a nedokáže pružne reagovať na vznik a šírenie nových látok,“ vysvetlilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR ako predkladateľ návrhu.

Podotklo, že pre väčšinu nových psychoaktívnych látok neexistujú úplné vedecké, farmakologickoklinické údaje, avšak existujú informácie o ich vedľajších účinkoch, intoxikáciách a iných negatívnych vplyvoch na zdravie konzumenta - vrátane vážnych následkov, otráv alebo aj úmrtí.

Návrh zákona rozdeľuje nové psychoaktívne látky do skupín zahŕňajúcich všetky takzvané nabité formy. Ide o skupiny psychoaktívnych látok, ktoré boli najčastejšie zachytené na drogových trhoch v Európskej únii, a ktoré sa nekontrolovane vyrábajú, distribuujú a predávajú, hoci existujú dôkazy o ich zdravotných rizikách.

Predmetom návrhu zákona je úplný zákaz akejkoľvek manipulácie s novými psychoaktívnymi látkami (výroba, držba, dovoz, vývoz, predaj, ponuka, reklama či iné nakladanie). Rovnako je cieľom zvýšiť ochranu verejného zdravia, bezpečnosti obyvateľstva a životného prostredia, ako aj obmedziť činnosť nezákonných laboratórií na výrobu nových psychoaktívnych látok.

„Úplný zákaz držby nových psychoaktívnych látok je primeraný a nevyhnutný vzhľadom na ich povahu. Nové psychoaktívne látky sú často vysoko účinné, toxické už v minimálnych dávkach a nie sú určené na žiadne legitímne užívanie mimo vedeckých a úradných účelov. Rozlíšenie množstva by v tomto prípade nebolo efektívnym ani primeraným regulačným nástrojom a umožňovalo by obchádzanie zákona,“ uviedol rezort.

Navrhovaná právna úprava vychádza z analýz Prezídia Policajného zboru a zo skúseností členských štátov Európskej únie, ako aj zo záverov odborných rokovaní v rámci platformy V4.

Mladí dospelí z centier dostanú lepšiu podporu pri osamostatňovaní

Podpora osamostatňovania pre mladých dospelých, odchádzajúcich z centier pre deti a rodiny (CDR), sa posilní. Štát im uľahčí prístup k bývaniu, zavedie nácvik manažmentu osobných financií a možnosť takejto pomoci otvorí aj pre mladých ľudí po ukončení pestúnskej či inej náhradnej starostlivosti. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, ktorý v stredu schválila vláda.

Príspevok na osamostatnenie bude možné zvýšiť až na trojnásobok, ak sa poskytne vo vecnej forme priamo na zabezpečenie a úhradu bývania. Pre mladých dospelých sa zavedie aj nový paušálny príspevok na bežné výdavky, aby si ešte pred odchodom zo zariadenia reálne natrénovali hospodárenie s vlastnými financiami. Nácvik procesu osamostatňovania sa zároveň bude môcť začať ešte pred dovŕšením plnoletosti.

Novela zároveň rozširuje možnosti využívať ambulantné a terénne formy pomoci a zvyšuje dostupnosť takzvaných dobrovoľných pobytov v centrách na základe dohody.

V rámci prevencie budú úrady prednostne využívať rodinné a prípadové konferencie na riešenie krízových situácií priamo v širšej rodine ešte predtým, ako podajú na súd návrh na umiestnenie dieťaťa do zariadenia. Vynechať tento krok bude možné len v neodkladných prípadoch, keď je ohrozený život alebo zdravie dieťaťa.

Úprava sa dotkne aj matiek v krízových situáciách, ktorým sa predĺži možnosť pobytu v centre z dvoch rokov až do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. Orgány sociálnoprávnej ochrany tiež získajú oprávnenie podať žiadosť o azyl v mene maloletých cudzincov bez sprievodu rodičov, kým im súd nestihne ustanoviť opatrovníka.

Novelou sa sprísnia podmienky pre budúcich osvojiteľov a pestúnov. Po novom sa bude preverovať bezúhonnosť výpisom z registra trestov nielen u samotných žiadateľov o osvojenie či pestúnstvo, ale u všetkých dospelých osôb, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti. Záujemcovia o prijatie dieťaťa zároveň budú musieť deklarovať pripravenosť rešpektovať jeho náboženský, kultúrny a jazykový pôvod.

Nový letecký zákon má po takmer 30 rokoch nahradiť obdobný z roku 1998

Návrh nového zákona o civilnom letectve (letecký zákon), ktorý v stredu schválila vláda, má po takmer 30 rokoch nahradiť obdobný zákon z roku 1998. „Návrhom zákona sa zabezpečí, že príslušné oblasti civilného letectva budú mať svoju právnu úpravu na národnej úrovni alebo na úrovni EÚ,“ priblížilo v dôvodovej správe Ministerstvo dopravy (MD) SR, ktoré návrh zákona pripravilo.

Zároveň sa zohľadňuje meniaca sa legislatíva v civilnom letectve na úrovni EÚ, čím sa zabezpečí vykonanie nielen príslušných právne záväzných aktov EÚ, ale aj odstránenie niektorých súčasných prekážok v civilnom letectve. Vytvorením vnútroštátnej úpravy analogickej s právnou úpravou EÚ možno podľa MD dosiahnuť ľahšie uznávanie dokladov vydaných podľa vnútroštátnej právnej úpravy v zahraničí.

Osoby v civilnom letectve, ak vykonávajú jednu činnosť na základe dokladu vydaného podľa vnútroštátnej úpravy a ďalšiu obdobnú činnosť podľa úpravy EÚ, budú vykonávať tieto činnosti na základe obdobných podmienok, v niektorých prípadoch zjednodušených, čím možno dosiahnuť nižšie náklady na výkon činností.

„Taktiež navrhovaná právna úprava umožní vykonávať niektoré činnosti, ktoré v súčasnosti platná a účinná vnútroštátna právna úprava neumožňuje. Ako príklad možno uviesť oblasť leteckých prác. V súčasnosti sa za letecké práce považujú letecké činnosti v príslušných oblastiach (poľnohospodárstvo, energetika, stavebníctvo) vykonávané za odplatu na základe povolenia vydaného Dopravným úradom,“ vymenovalo MD.

Bude sa rozlišovať medzi leteckými prácami za odplatu na základe povolenia a leteckými prácami, ktoré prevádzkovateľ lietadla môže vykonávať pre vlastnú potrebu na základe vyhlásenia o spôsobilosti a dostupnosti prostriedkov na vykonávanie leteckých prác podaného Dopravnému úradu. Ide o analógiu s úpravou EÚ pre špeciálnu prevádzku.

„Doplnenie nového údaja zapisovaného do registra prevádzkovateľov bezpilotných leteckých systémov, identifikačné číslo organizácie prevádzkovateľa bezpilotných leteckých systémov, ktorý je fyzickou osobou - podnikateľom, možno považovať za goldplating, ktorý má marginálny vplyv na podnikateľské prostredie,“ uviedlo MD.

V civilnom letectve sa rozlišuje medzi niekoľkými úrovňami úpravy technickej stránky. Najvyššiu úroveň predstavujú štandardy, odporúčania a postupy medzinárodných organizácií civilného letectva, najmä Medzinárodnej organizácie civilného letectva. Prostredníctvom Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve a jeho príloh a k nim vypracovaných postupov a odporúčaní upravuje na medzinárodnej úrovni príslušné oblasti civilného letectva. V SR je táto implementácia zabezpečovaná leteckými predpismi.

Strednú úroveň tvoria právne záväzné akty EÚ, ako aj prostriedky preukázania zhody a poradenský materiál vydávané Agentúrou Európskej únie pre bezpečnosť letectva. Tie upravujú len určité oblasti do určitej úrovne. Hlavný rámec pôsobnosti EÚ v úprave civilného letectva predstavuje základné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady zo 4. júla 2018 o spoločných pravidlách v civilnom letectve.

SR je povinná zabezpečiť úpravu nepokrytých oblastí, ako aj oblastí, v prípade ktorých uplatnila mechanizmus opt-out (odhlásiť sa). Táto národná úprava tvorí najnižšiu úroveň úpravy technickej stránky civilného letectva.

Letecký zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2027 okrem vybraných častí. Časť v súvislosti s lehotou na transpozíciu európskej smernice má byť účinná od 27. júna 2027. Vzhľadom na potrebu zriadiť časti vzdušného priestoru SR a určiť zemepisné oblasti bezpilotného leteckého systému na ochranu prírody a krajiny majú ďalšie časti zákona nadobudnúť účinnosť 1. januára 2029.

Nový zákon upraví dohľad nad bezpečnosťou digitálnych výrobkov

Upraviť pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) v oblasti kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami, najmä jeho postavenia ako orgánu dohľadu nad trhom pre tieto výrobky, má návrh nového zákona o kybernetickej odolnosti. Právnu normu z dielne NBÚ v stredu schválila vláda.

Účelom je prevzatie európskeho nariadenia o horizontálnych požiadavkách kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi prvkami do slovenského právneho poriadku. Ide o novú reguláciu Európskej únie (EÚ) v tejto oblasti, ktorá sa vzťahuje na všetky produkty s digitálnymi prvkami priamo alebo nepriamo pripojenými k inému zariadeniu alebo sieti. Výnimkou sú niektoré výrobky s otvoreným zdrojovým kódom alebo produkty, na ktoré sa už vzťahujú existujúce pravidlá, ako napríklad oblasť zdravotníckych pomôcok, letectva alebo automobilov.

Produkt s digitálnymi prvkami je výrobok, ktorý obsahuje alebo je prepojený s digitálnym obsahom alebo službou tak, že bez nich by nevedel plniť svoju hlavnú funkciu. Príkladom sú smart telefóny, hodinky, televízory či iné podobné prístroje.

„Návrh zákona upravuje a precizuje najmä procesnú stránku výkonu dohľadu nad trhom pre produkt s digitálnymi prvkami, taktiež práva a povinnosti hospodárskeho subjektu v súvislosti s produktmi s digitálnymi prvkami a ich uvedením a sprístupňovaním na trh a oprávnenia NBÚ pre prípad, že hospodárske subjekty dobrovoľne nebudú dodržiavať ustanovenia nariadenia EÚ,“ priblížil v dôvodovej správe predkladateľ.

NBÚ má podľa návrhu monitorovať a overovať dodržiavanie povinností hospodárskych subjektov, ktoré im vyplývajú z príslušného európskeho nariadenia. V tejto súvislosti bude mať kompetencie zastupovať SR v rôznych platformách súvisiacich s výkonom dohľadu nad trhom pre produkt s digitálnymi prvkami, poskytovať odborné poradenstvo hospodárskym subjektom, spolupracovať pri výkone dohľadu s vymenovanými subjektmi, plniť informačné povinnosti, ako aj ukladať sankcie za neplnenie povinností.

„Národný bezpečnostný úrad bude vydávať metodiky, politiky a štandardy. Účelom štandardov bude najmä ozrejmiť niektoré postupy súvisiace s výkonom dohľadu nad trhom, aby nielen orgán dohľadu nad trhom pre produkt s digitálnymi prvkami, ale aj hospodárske subjekty mali primerané informácie potrebné v súvislosti s výkonom dohľadu nad trhom pre produkt s digitálnymi prvkami,“ doplnil predkladateľ.

Nový zákon má byť účinný od 1. januára 2027, niektoré jeho ustanovenia potom od 11. decembra 2027.

Katalóg výkonov pre ambulancie sa má zmeniť, MZ navrhuje nový systém

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR pripravuje nový systém evidencie a aktualizácie zdravotných výkonov. Nahradiť má súčasný katalóg zdravotných výkonov pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý platí od roku 2004. Nový systém má okrem iného priniesť dynamický proces aktualizácie zoznamu zdravotných výkonov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorý vláda schválila na stredajšom rokovaní.

Rezort poukázal na potrebu prijatia novej právnej úpravy. Ako vysvetlil, v súčasnom katalógu pre ambulantnú sféru chýbalo bodové ohodnotenie, vyjadrujúce náročnosť jednotlivých výkonov, pravidlá ich vykonávania a vykazovania boli definované vágne a absentoval mechanizmus ich pravidelnej aktualizácie. To v praxi viedlo k tomu, že zdravotné poisťovne uzatvárali zmluvy na nové výkony nad rámec platného právneho predpisu. Nejednotnosť kódov a názvov zároveň zvyšovala administratívnu záťaž poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

„Účelom návrhu zákona je definovať nový legislatívny rámec zoznamu zdravotných výkonov pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Kľúčovou úpravou návrhu zákona je definovanie dynamického procesu medicínskej aktualizácie obsahu zoznamu a pridelenia váhy zdravotným výkonom formou bodového ohodnotenia,“ ozrejmilo MZ.

Zároveň vysvetlilo, že nová právna úprava nezavádza cenovú reguláciu zdravotných výkonov. „Určovanie konečných cien zostáva predmetom zmluvných dojednaní zdravotných poisťovní s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,“ dodalo.

Predloženiu návrhu zákona predchádzala príprava a spustenie dvoch pilotných testovaní nových zdravotných výkonov pre 20 druhov odborných zameraní špecializovaných ambulancií.

Súčasný katalóg sa má podľa návrhu zrušiť 30. júna 2027. Nový zoznam zdravotných výkonov by malo ministerstvo vydať do 31. mája 2027 s účinnosťou od 1. júla 2027. Prechodné obdobie na splnenie nových povinných náležitostí pre každý zdravotný výkon je stanovené do 31. decembra 2030.

Trh s vodíkom a nízkouhlíkovými plynmi prejde zmenami

Trh s nízkouhlíkovými plynmi a vodíkom dostane nové pravidlá. Vyplýva to z návrhu novely zákona o energetike, ktorý v stredu schválila vláda. Hlavným dôvodom zmien je povinná transpozícia európskej reformy schválenej v júni 2024, ktorej cieľom je podpora uhlíkovej neutrality, zníženie emisií a postupný odklon od fosílnych palív.

Legislatíva oficiálne zavádza do praxe nových účastníkov trhu, ako sú výrobcovia a dodávatelia vodíka či prevádzkovatelia vodíkových zásobníkov a terminálov. Na ich odberateľov sa zároveň rozšíri rovnaká úroveň ochrany, akú majú dnes spotrebitelia v plynárenstve. V sektore plynárenstva navyše pribudne inštitút takzvaného aktívneho odberateľa.

Zmeny zasiahnu aj oblasť obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Do zákona sa dopĺňajú presné definície nízkouhlíkového vodíka a palív, pričom doterajší register obnoviteľných plynov sa rozšíri aj o tieto nízkouhlíkové alternatívy. Štát tak pre ne začne vydávať oficiálne záruky pôvodu a potvrdenia o udržateľnosti. Nové kompetencie dostane aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý bude od 1. januára 2033 dohliadať na prechod na režim regulovaného prístupu k vodíkovým sieťam.

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, ktoré novelu predložilo, očakáva pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Opatrenia tiež majú priniesť pozitívne ekologické dopady v podobe zníženia emisií v doprave a energetike. Na druhej strane sa predpokladá negatívny vplyv na spotrebu vody pri výrobe vodíka elektrolýzou.

Zahraničnú službu by mohli zatraktívniť nové benefity

Zahraničnú službu by mohli zatraktívniť nové benefity, ako je doplnková dovolenka alebo príplatok k materskému. Vyplýva to z návrhu nového zákona o zahraničnej službe, ktorý vláda schválila na stredajšom rokovaní. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR zámer predložilo aj preto, že vzhľadom na zvýšené bezpečnostné riziká vo svete záujem o zahraničnú službu klesá.

„Medzi uvedené benefity patrí doplnková dovolenka v trvaní jedného týždňa pre zamestnancov v zahraničnej službe, ktorí ju vykonávajú v krízovej oblasti alebo v štáte so sťaženými životnými podmienkami, príplatok k materskému, príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému, príplatok k ošetrovnému, voľno v trvaní dvoch týždňov po skončení dočasného vyslania alebo vyslania v krízovej oblasti a zavedenie služobného či pracovného voľna pred dočasným vyslaním, respektíve vyslaním a po ňom, zakaždým v trvaní štyroch dní,“ objasnil rezort v predloženom materiáli benefity, ktoré by mali zamestnanci v zahraničnej službe.

Navrhovaná legislatíva reflektuje medzinárodné udalosti posledných rokov, keď muselo ministerstvo reagovať na nové výzvy. Precizuje preto právnu úpravu niektorých inštitútov, napríklad evakuácie. „Cieľom návrhu zákona je tiež podrobne upraviť postavenie zamestnancov ministerstva pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorí sú vysielaní na výkon zahraničnej služby, keďže doterajšia právna úprava v tomto smere nebola vždy postačujúca,“ priblížilo MZVEZ s tým, že snahou je upraviť postavenie týchto zamestnancov porovnateľne so štátnymi zamestnancami v zahraničnej službe.

Zákon má upraviť princípy vykonávania zahraničnej služby, postavenie, zriaďovanie a zrušovanie zastupiteľských úradov SR v zahraničí a ich činnosť, pôsobnosť MZVEZ k cudzím zastupiteľským úradom, vykonávanie konzulárnych funkcií, práva a povinnosti zamestnancov v zahraničnej službe, ako aj diplomatické hodnosti.

V návrhu zákona sa definujú základné princípy, na ktorých je zahraničná služba budovaná a vykonávaná. Ide o princíp vernosti SR, ktorý je základným predpokladom výkonu zahraničnej služby, takisto princíp jednotnosti, profesijnej cti, princíp kariérneho rastu, princíp striedania výkonu štátnej služby, ako aj princíp dodržiavania záväzkov.

Zákon má okrem iného aj vymedziť diplomatickú misiu tak, ako to zakotvuje Viedenský dohovor o diplomatických stykoch. „Pre potreby vykonávania slovenskej zahraničnej služby je žiaduce túto definíciu spresniť, aby bolo riadnym spôsobom umožnené presadzovanie zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky v realite moderných medzinárodných vzťahov,“ vysvetlilo MZVEZ. Za diplomatickú misiu sa má preto považovať aj diplomatická misia zriadená v teritóriu, ktoré nie je uznané Slovenskou republikou ako samostatný štát, „avšak je potrebné, aby tam mala Slovenská republika riadne zahraničné zastúpenie bez toho, aby sa zriadenie takéhoto zastúpenia považovalo za konkludentné uznanie uvedeného teritória za štát, a teda rovnoprávny subjekt medzinárodného práva“.

Nová legislatíva by mala tiež určiť základné právomoci ministerstva pri zriaďovaní cudzích zastupiteľských úradov na území SR.

Zoznam zakázaných omamných a psychotropných látok na Slovensku sa rozšíri

Zoznam zakázaných omamných a psychotropných látok na Slovensku sa rozšíri o nebezpečné syntetické opioidy, syntetické kanabinoidy aj o účinné látky obsiahnuté v kratomových produktoch. Vyplýva to z návrhu novely zákona o omamných a psychotropných látkach, ktorý vláda schválila na stredajšom rokovaní.

Medzi psychotropné látky I. skupiny sa navrhuje zaradiť mitragynín a 7-hydroxymitragynín, ktoré sú hlavnými psychoaktívnymi alkaloidmi rastliny kratom. Rezort zdravotníctva reaguje na podnety Ministerstva vnútra SR, ktoré upozornilo na ponuku výrobkov obsahujúcich tieto látky vo voľnej distribúcii (vo forme nápojov, tabliet či extraktov), ako aj na zvýšený záujem o tieto produkty medzi deťmi a mladistvými.

Slovensko zároveň plní medzinárodné záväzky na základe rozhodnutí Komisie pre omamné látky prijatých na odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Do zoznamu sa majú zaradiť nové syntetické opioidy N-desetyl etonitazén a N-pyrolidino izotonitazén (izotonitazepín). Tie podľa dôvodovej správy predstavujú vysoké riziko závažných intoxikácií, pričom ich účinnosť môže byť vyššia než pri fentanyle. Obe látky majú byť zaradené medzi omamné látky I. skupiny.

Medzi psychotropné látky I. skupiny sa má zaradiť aj syntetický kanabinoid MDMB-FUBINACA. Dôvodová správa upozorňuje na jeho silné psychoaktívne účinky, prípady intoxikácií a úmrtí v zahraničí. Pri fajčení alebo vapovaní látky môže zároveň dochádzať k tvorbe toxických vedľajších produktov vrátane kyanidových zlúčenín.

Zmeny sa dotknú aj liečiv na predpis. Medzi psychotropné látky II. skupiny sa zaradí lisdexamfetamín. Ten sa používa na liečbu poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a v tele sa premieňa na kontrolovaný dexamfetamín, ktorý už je na Slovensku zaradený medzi psychotropné látky II. skupiny.

Novela okrem úpravy zoznamu kontrolovaných látok spresňuje požiadavky na technické a administratívne zabezpečenie priestorov, v ktorých sa omamné a psychotropné látky uchovávajú. Zavádza tiež podrobnejšie pravidlá ich prepravy s cieľom predchádzať strate, odcudzeniu, zneužitiu alebo neoprávnenej manipulácii.

Úprava zároveň vytvára kontrolovateľný systém zaobchádzania s týmito látkami v záchrannej zdravotnej službe a má zaviesť jasnejší sankčný mechanizmus vo veterinárnej oblasti.

Účinnosť novej právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2027.

Schválila komplexnú právnu úpravu oficiálnej štatistiky

Prehĺbenie debyrokratizácie procesov v oblasti oficiálnej štatistiky, ale i možnosť znížiť spravodajské povinnosti, a tým aj záťaž právnických i fyzických osôb, sleduje návrh zákona o oficiálnej štatistike. Cieľom legislatívnej úpravy, ktorú v stredu schválila vláda, je tiež väčší dôraz na štatistické produkty pri implementácii opatrení na ochranu dôverných štatistických údajov v súčasnom kybernetickom priestore, rovnako i jednoznačnejšie a podrobnejšie stanovenie úloh národného štatistického systému.

„Účelom návrhu zákona je prispôsobenie právnej úpravy požiadavkám informačnej spoločnosti, vývoju európskeho štatistického systému a potrebám používateľov oficiálnej štatistiky,“ prízvukuje v predkladacej správe k návrhu jeho predkladateľ - Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Dodáva, že návrh zákona reflektuje na odporúčania Európskej komisie v rámci posúdenia, ktorému sa pravidelne v trojročnej periodicite podrobujú štatistické orgány všetkých členských štátov.

Štatistici vysvetľujú, že dôvodom predloženia návrhu novej legislatívy je nevhodná systematika členenia súčasného zákona o štátnej štatistike i nevyváženosť právnej úpravy presahujúca možnosť novelizácie.

Návrh novej právnej normy preto upravuje samotnú pôsobnosť zákona, postavenie a úlohy ŠÚ, úpravu funkcií jeho predsedu a podpredsedu. Ďalej prináša podrobnú úpravu jednotlivých zdrojov údajov na tvorbu oficiálnej štatistiky, venuje sa obsahu spravodajskej povinnosti, jej plneniu počas mimoriadnej situácie, rámcovo upravuje sčítanie obyvateľov, domov a bytov v Slovenskej republike. Zákon reguluje i oblasť šírenia a zverejňovania štatistických informácií, taktiež ochranu štatistickej dôvernosti.

Zákon má podľa návrhu nadobudnúť účinnosť 1. januára 2027.

Zmeny majú priniesť jednotnú právnu reguláciu ochrany osobných údajov

Zabezpečenie jednotnej právnej regulácie ochrany osobných údajov v právnom poriadku SR a kontrola nad spracúvaním osobných údajov dotknutých osôb je cieľom návrhu zákona o zabezpečení ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane osobných údajov). Nová legislatíva z dielne Úradu na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ), ktorú v stredu schválila vláda, má podporiť dôveru dotknutých osôb v právny rámec zabezpečujúci ich základné ľudské práva, najmä právo na súkromie a ochranu osobných údajov jednotlivcov.

„Návrh upravuje práva a povinnosti prevádzkovateľov a sprostredkovateľov s dôrazom na materiálne plnenie stanovených povinností a zaistenie reálnej bezpečnosti spracúvania osobných údajov,“ dodáva ÚOOÚ. Návrhom zákona taktiež dochádza k presunu regulácie tzv. „cookies“ z pôsobnosti Ministerstva dopravy SR na ÚOOÚ.

Zákon v samostatnej časti upravuje aj spracúvanie osobných údajov orgánmi verejnej moci vo veciach ochrany ústavného zriadenia, obrany a bezpečnosti Slovenskej republiky.

Zákon má byť účinný od 1. januára 2027.

Schválila novelu školského zákona, rieši aj optimalizáciu siete ZŠ

Sieť základných škôl (ZŠ) prejde optimalizáciou, pričom sa upravia najnižšie priemerné počty v triedach. Vyplýva to z návrhu novely zákona o výchove a vzdelávaní, takzvaného školského zákona, a doplnení ďalších zákonov, ktoré v stredu na svojom rokovaní schválila vláda.

V školskom zákone sa navrhuje zavedenie možnosti zásahu regionálneho úradu školskej správy, ak pred konaním externej časti maturitnej skúšky predseda školskej maturitnej komisie zistí, že nie sú zabezpečené podmienky na jej vykonanie. Zmena nastane aj pri presune pedagogických asistentov v materských a základných školách zo špecifických podporných opatrení do všeobecných podporných opatrení.

Upravujú sa aj možnosti, aby ministerstvo školstva mohlo určiť, že systém ePrihlášky sa (pri technických problémoch) nepoužije, ak už bol zverejnený formulár prihlášky s prioritizáciou.

Spresnia sa aj pravidlá pre rediagnostiku. „Ak žiakovi po rediagnostike nebude potvrdené mentálne postihnutie, prioritne sa má vzdelávať v bežnej triede bežnej základnej školy,“ uvádza rezort školstva v predloženom materiáli.

V zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch sa upravujú podmienky výkonu pracovnej činnosti na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru tak, že už sa nebude aplikovať výnimka zo získania stupňa vzdelania. Posilňuje sa aj právo pedagogických a odborných zamestnancov na ochranu pred neodborným zasahovaním. „Spresňujú sa podmienky výkonu atestácií a podmienky platnosti vykonanej atestácie, aby sa predišlo situáciám, v ktorých sa v atestačných organizáciách domáhajú najmä pedagogickí zamestnanci vykonania atestácie pre stupeň vzdelania, ktorý skutočne získali, avšak nezískali vzdelanie, ktoré by bolo splnením kvalifikačného predpokladu,“ priblížilo ďalšiu zmenu ministerstvo školstva. Zriadiť sa má aj nová kategória pedagogického zamestnanca - riaditeľ vymenovaný na základe splnenia požiadaviek podľa osobitného predpisu, a ustanovujú sa podmienky výkonu pracovnej činnosti v tejto kategórii. Spresňujú sa i podmienky organizovania vzdelávania v profesijnom rozvoji pri aktualizačnom vzdelávaní, ktoré je poskytované poskytovateľom inovačného vzdelávania tak, aby odborným garantom aktualizačného vzdelávania bol odborný garant inovačného vzdelávania.

Zmeny sa dotknú aj zákona o školskej správe. Ministerstvo školstva navrhuje zaviesť výkonnostnú zmluvu medzi ministerstvom, školou a zriaďovateľom na účel osobitnej finančnej podpory dobrých škôl, ktoré budú plniť ukazovatele kvality výchovy a vzdelávania. Upraviť sa má aj overovanie plnenia podmienky najnižšieho priemerného počtu žiakov (samostatne pre novozriadené školy a samostatne pre existujúce školy). Rezort navrhuje, aby sa overovanie súladu školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom mohlo realizovať až po zápise do registra škôl a školských zariadení. Upravuje sa aj možnosť označenia škôl, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky (najmä zabezpečenie internátneho bývania) slovom „kampus“.

Ministerstvo v tomto zákone navrhuje s ohľadom na aplikačnú prax aj zúžiť rozsah nezlučiteľnosti funkcie zástupcu riaditeľa s funkciou v kolektívnych orgánoch (po novom bude funkcia nezlučiteľná iba s funkciou člena rady školy), pričom v kontexte blízkych osôb sa už bude nezlučiteľnosť posudzovať iba vo vzťahu k riaditeľovi školy. Okrem toho školy budú môcť mať v názve školy aj dátum významnej historickej udalosti, pri cirkevných školách pôjde aj o meno svätca alebo blahoslaveného.

V zákone o financovaní škôl a školských zariadení dôjde tiež k zmenám. Upraviť sa má napríklad minimálna výška normatívneho príspevku pre gymnáziá, stredné odborné školy a stredné priemyselné školy, ktoré budú mať uzatvorenú výkonnostnú zmluvu podľa zákona o školskej správe, ktorú bude zriaďovateľ povinný rozpísať škole. Zaviesť sa majú aj nové kritériá na určovania mzdového normatívu a prevádzkového normatívu.

Vláda schválila návrh zákona o ochrane osobných údajov v trestnej oblasti

Vláda schválila návrh zákona o ochrane osobných údajov v trestnej oblasti. Upraviť má spracúvanie osobných údajov pre Policajný zbor, Vojenskú políciu, Zbor väzenskej a justičnej stráže, finančnú správu, Ministerstvo spravodlivosti SR, Kanceláriu prezidenta SR, prokuratúry a súdy.

„Návrhom zákona sa upravujú individuálne práva a povinnosti uvedených orgánov v oblasti ochrany osobných údajov na účely zabezpečenia predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti, zisťovania páchateľov trestných činov, stíhania trestných činov alebo na účely výkonu rozhodnutí v trestnom konaní vrátane ochrany pred ohrozením verejného poriadku a predchádzania takémuto ohrozeniu,“ ozrejmil Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) SR.

Ochrana fyzických osôb by sa podľa neho mala vzťahovať na spracúvanie osobných údajov automatizovanými prostriedkami, ako aj na manuálne spracúvanie, ak sú osobné údaje uložené v informačnom systéme alebo do neho majú byť uložené.

V návrhu sa uvádza, že orgány by mali zabezpečiť, aby sa osobné údaje, ktoré sú nesprávne, neúplné alebo neaktuálne, neprenášali ani neposkytovali. „S cieľom zabezpečiť ochranu fyzických osôb, správnosť, úplnosť alebo mieru aktuálnosti a spoľahlivosť prenášaných alebo poskytovaných osobných údajov by mali príslušné orgány pri každom prenose osobných údajov doplniť potrebné informácie,“ doplnil úrad.

Prevádzkovateľ by mal podľa návrhu pri spracúvaní osobných údajov zaviesť účinné opatrenia na ochranu práv a slobôd osôb. Zákon ako vhodné opatrenia uvádza pseudonymizáciu, čo je spracúvanie osobných údajov spôsobom, že ich nie je možné priradiť ku konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií. Ďalej sa v súlade s minimalizáciou spracúvania osobných údajov navrhuje len spracúvanie nevyhnutného množstva osobných údajov vo vzťahu ku každej spracovateľskej operácii.

Ak by došlo k porušeniu ochrany osobných údajov, príslušný orgán by mal najneskôr do 72 hodín oznámiť toto porušenie úradu, vyplýva z materiálu.

Zároveň ÚOOÚ uviedol, že prenos do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie sa môže uskutočniť len vtedy, ak je to potrebné na účely trestného konania. „Takýto prenos sa môže uskutočniť v prípade, ak Európska komisia rozhodla, že daná tretia krajina alebo medzinárodná organizácia zaručuje primeranú úroveň ochrany, ak sa poskytli primerané záruky, alebo ak platia výnimky pre osobitné situácie. Úroveň ochrany fyzických osôb by nemala byť ohrozená, keď sa osobné údaje prenášajú z Európskej únie,“ skonštatoval. Taktiež by sa mal takýto prenos uskutočniť až po tom, čo ho povolil členský štát, od ktorého sa údaje získali. Príslušný orgán by mal tiež zohľadniť, že sa osobné údaje nepoužijú na požadovanie, uloženie alebo vykonanie trestu smrti alebo akejkoľvek inej formy krutého alebo neľudského zaobchádzania.