BRATISLAVA - Sudkyňa Ústavného súdu (ÚS) SR Jana Baricová, ktorej sa končí funkčné obdobie, má podľa informácií predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) záujem na poste pokračovať, kým sa nenájde jej nástupca. Parlament zatiaľ nemá zhodu na nominácii 13. sudcu, ktorý ÚS SR naďalej chýba. Raši o tom informoval po novinárskej otázke na pondelkovej tlačovej konferencii.
„Čo sa týka 13. sudcu na neobsadené miesto po bývalej sudkyni Jane Laššákovej, zatiaľ k dohode nedošlo. Takže zatiaľ bude ústavných sudcov 12 a kým sa nerozhodne, kto bude nominovaný tak, aby mal šancu aj prejsť, tak sa k tejto voľbe nepristúpi,“ vyhlásil Raši.
archívne video
Funkčné obdobie sudcu ÚS je 12 rokov. Jana Baricová je na poste od 10. júla 2014. Zákon hovorí, že sudca ústavného súdu ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia do zloženia sľubu novým sudcom ústavného súdu.
ÚS má tvoriť 13 sudcov, aktuálne je však už vyše dvoch rokov zložený z 12. Parlamentu sa totiž doposiaľ nepodarilo zvoliť kandidátov na sudcu ÚS po tom, čo sa jedno miesto uvoľnilo ešte v septembri 2023, keď sa funkcie vzdala Jana Laššáková. Poslanci už volili viackrát, do volieb sa prihlasovali uchádzači opakovane, no zatiaľ nezískal žiaden z nich potrebný počet hlasov. Parlament štandardne volí dvojnásobok potrebného počtu sudcov, z nich si vyberá prezident SR, ktorý ústavného sudcu vymenúva.
Referendum o predčasných voľbách by nemohlo byť hocikedy
Možnosť vypísať referendum o predčasnom skončení volebného obdobia by občania mali mať, no nie kedykoľvek. Koaličná strana Hlas-SD navrhuje, aby sa podpisy na takéto referendum dali zbierať najskôr rok po parlamentných voľbách a referendum by mohlo byť vyhlásené najneskôr rok pred riadnym skončením volebného obdobia. O detailoch návrhu, ktorý má možnosť vyvolania predčasných volieb referendom zaviesť do ústavy, v pondelok informoval predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD). Avizoval tiež, že v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí našli spôsob, ako rozšíriť počet miest v zahraniční, odkiaľ by občania SR mohli voliť po zrušení voľby poštou.
„Pokiaľ by takéto referendum bolo úspešné, tak 150. dňom od vyhlásenia výsledkov referenda by bolo volebné obdobie Národnej rady ukončené,“ priblížil predseda parlamentu. Zopakoval tiež, že návrh zaviesť takúto možnosť do ústavy predložia ako pozmeňujúci návrh k svojej novele ústavy, ktorú majú poslanci zaradenú v programe. K téme volieb zo zahraničia Raši poukázal, že Hlas-SD vždy chcel, aby sa v prípade rušenia voľby poštou zvýšil počet volebných miestností v zahraničí.
„Či už náš konzulát alebo stála misia pri medzinárodnej organizácii alebo pri medzinárodnom zoskupení môže vytvoriť pracovisko podľa osobitného predpisu. To znamená, že sa môže napríklad v Dánsku, kde bolo zrušené naše veľvyslanectvo, naša ambasáda, bude môcť vytvoriť miesto, kde budú môcť hlasovať občania SR, ktorí žijú v danej krajine. Napríklad v prípade Dánska budú môcť hlasovať v Kodani. Okrem toho sa rozšírili aj miesta, kde sa dá hlasovať, teda mimo samotných veľvyslanectiev a generálnych konzulátov,“ uviedol.
Predseda strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok koncom apríla avizoval, že strana chce presadiť možnosť skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom. Takáto možnosť aktuálne nie je podľa ústavy možná. Úpravu hlasovania zo zahraničia má priniesť novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú poslanci tento týždeň posunuli do druhého čítania. Navrhuje ju Smer-SD, jeho koaličné strany Hlas-SD aj SNS však avizujú pozmeňujúce návrhy. Po novom sa má hlasovať na zastupiteľských úradoch, nie poštou. Zároveň sa má rozšíriť možnosť voľby zo zahraničia aj na prezidentské voľby. Opozícia návrh kritizovala.
