Ilustračné foto
BRATISLAVA - Dosluhujúcej vláde premiéra Roberta Fica sa nepodarilo rozbehnúť najväčší z trojice projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) na dostavbu ciest v krajine. Spusteniu výstavby časti diaľnice D1 na severnom Slovensku stále bráni chýbajúci súhlas od Európskej komisie.
Termín finančného uzatvorenia projektu sa najnovšie posunul na 30. augusta, informovalo dnes ministerstvo dopravy. O diaľnici tak rozhodne až nová vláda štyroch stredopravých strán.
Kladné stanovisko Bruselu je podmienkou na uvoľnenie miliardového úveru od Európskej investičnej banky na vybudovanie 75 kilometrov cesty. Komisia mala výhrady k vplyvu stavby na chránené územia a žiadala od štátu zmierňujúce opatrenia. Prípravné práce na niektorých miestach budúcej trasy D1 sa napriek tomu spustili.
"Až na zložitú enviro problematiku, ktorú som na poslednom trojhodinovom rokovaní nedokázal vyriešiť, je projekt dostatočne pripravený (...). Budúca vláda má možnosť, aby posunutím termínu na 30. augusta 2010 vytvorila podmienky pre dosiahnutie finančného uzatvorenia a kontinuálne tak pokračovala vo výstavbe severnej D1," uviedol minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD).
Kvarteto SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd, ktoré v súčasnosti rokuje o vytvorení kabinetu, však vo svojich programových tézach uviedlo, že ďalšiu realizáciu PPP projektov prehodnotia. V minulosti Ficov kabinet kritizovali, že budovanie ciest touto formou je predražené. Celkovo by mal štát za postavenie a prevádzku časti diaľnice D1 zaplatiť konzorciu pod vedením francúzskej firmy Bouygues viac ako deväť miliárd eur.
Slovenské stavebné firmy, ktoré by sa mali na budovaní cesty podieľať, nedávno upozornili, že zrušenie projektu môže pripraviť o prácu až 1500 ľudí.
Finančné uzatvorenie projektu bolo pôvodne naplánované na polovicu vlaňajšieho októbra, termín sa však viackrát posúval. Spočiatku bola dôvodom horšia dostupnosť úverov v čase svetovej hospodárskej krízy, neskôr pribudli výhrady Bruselu. Naposledy bol stanovený termín na koniec júna.
Prostredníctvom PPP projektu sa už stavia časť rýchlostnej cesty R1 medzi Trnavou a Banskou Bystricou, takýmto spôsobom chcela odchádzajúca vláda postaviť aj technicky náročné úseky diaľnice D1 pri Žiline.
Kladné stanovisko Bruselu je podmienkou na uvoľnenie miliardového úveru od Európskej investičnej banky na vybudovanie 75 kilometrov cesty. Komisia mala výhrady k vplyvu stavby na chránené územia a žiadala od štátu zmierňujúce opatrenia. Prípravné práce na niektorých miestach budúcej trasy D1 sa napriek tomu spustili.
"Až na zložitú enviro problematiku, ktorú som na poslednom trojhodinovom rokovaní nedokázal vyriešiť, je projekt dostatočne pripravený (...). Budúca vláda má možnosť, aby posunutím termínu na 30. augusta 2010 vytvorila podmienky pre dosiahnutie finančného uzatvorenia a kontinuálne tak pokračovala vo výstavbe severnej D1," uviedol minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD).
Kvarteto SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd, ktoré v súčasnosti rokuje o vytvorení kabinetu, však vo svojich programových tézach uviedlo, že ďalšiu realizáciu PPP projektov prehodnotia. V minulosti Ficov kabinet kritizovali, že budovanie ciest touto formou je predražené. Celkovo by mal štát za postavenie a prevádzku časti diaľnice D1 zaplatiť konzorciu pod vedením francúzskej firmy Bouygues viac ako deväť miliárd eur.
Slovenské stavebné firmy, ktoré by sa mali na budovaní cesty podieľať, nedávno upozornili, že zrušenie projektu môže pripraviť o prácu až 1500 ľudí.
Finančné uzatvorenie projektu bolo pôvodne naplánované na polovicu vlaňajšieho októbra, termín sa však viackrát posúval. Spočiatku bola dôvodom horšia dostupnosť úverov v čase svetovej hospodárskej krízy, neskôr pribudli výhrady Bruselu. Naposledy bol stanovený termín na koniec júna.
Prostredníctvom PPP projektu sa už stavia časť rýchlostnej cesty R1 medzi Trnavou a Banskou Bystricou, takýmto spôsobom chcela odchádzajúca vláda postaviť aj technicky náročné úseky diaľnice D1 pri Žiline.
