Radičovej možno pomohli okuliare

„Možno tým, že sa kandidátka prezentuje na billboardoch v okuliaroch, pôsobí na ženy spoľahlivejšie," uviedla pre topky.sk psychologička Eva Jaššová.

Radičová prezentuje aj príbeh zo svojho súkromia. Tomu však chýba podľa psychologičky hlbšia citová dimenzia, keďže predstavuje menej konvenčný, netradičnejší model spolužitia. "Chýba mu klasický, ľúbivý happy end, v ktorom končí ruka v rukáve, čo by akiste istej skupine žien bolo prijateľné a možno aj dojímavé,“ poznamenala. 

A ako vnímajú slovenské ženy kandidátku Radičovú? „Vzhľadom na polarizáciu súčasnej politiky ju vnímajú skôr podľa vlastných volebných preferencií,“ tvrdí psychologička. Podľa nej ženy určite majú sklon solidarizovať so svojimi súpútničkami, ale nemožno sa na to celkom spoliehať. Prax totiž neraz ukázala, že ženy síce majú pocit solidarity voči ženám, ale klasické atavizmy ich môžu inšpirovať aj k tomu, že inštinktívne inklinujú skôr k mužom, než k autorite.

Ak chce žena „prežiť“ v slovenskej politike, nemusí mať podľa psychologičky tvrdú povahu. Existuje totiž aj ženský spôsob vládnutia, ktorý by nemal predstavovať tvrdú ruku, silný hlas či aroganciu. Prednosťou ženy môže byť podľa nej temperament, živosť, vitalita, ale aj emocionalita, ktorá by v podaní političky nemala byť prezentovaná hypersenzivitou, precitivelosťou. „Mala by mať schopnosť vniesť do atmosféry a vzťahov stenické, teda povzbudzujúce city, inšpiráciu v hodnoty,“ dodala Jaššová.

Čo sa týka katolíckej cirkvi, tá podľa nej nemá problém podporiť ženu, ktorá by sa uchádzala o post prezidenta alebo inú významnú funkciu. Mala by to byť však žena, ktorá žije klasickým spôsobom života, aspoň navonok, alebo žije síce sama, v celibáte, svoje city transformuje na pomoc blížnym, charitu, je veľmi výrazne altruistická. „Mala by teda z hľadiska cirkvi spĺňať maximalistické kritériá aj z hľadiska osobného života. Klasická dáma po boku manžela má však asi menšiu motiváciu venovať sa veciam verejným, zrejme ju skôr uspokojuje konvenčný život,“ myslí si psychologička.

Politika si podľa nej vyžaduje pevné nervy. Prezidentský kandidát, či už žena alebo muž, by mal byť natoľko profesionálny politik, aby svoje vlastné prežívanie a pocity povýšil nad záujem celku. Mal by mať veľkú frustračnú toleranciu, teda odolnosť voči záťaži a svoje psychické stavy by mal považovať skôr za luxus, ktorý patrí do jeho súkromia.

„Politika si vyžaduje dobrú nervovú sústavu, ale aj citlivosť voči ľuďom, spojenú s vysokým sebaovládaním. Politik by mal rátať aj s tým, že opozícii môže záležať na tom, aby svoju schopnosť sebaovládania stratil. Profesionalitu očakávame aj napr. od pilota dopravného lietadla aj od moderátora, herca, psychológa, ktorí si svoje nálady musia uzamknúť do trezora, kým sa od nich očakáva služba druhým,“ povedala psychologička.

Inou otázkou podľa jej slov je, ako doľahne záťaž na kandidátku Ivetu Radičovú po opadnutí predvolebného boja. Môžu vtedy totiž nastať aj rôzne postraumatické stavy či eufória - v závislosti od výsledku volieb.

Tvrdenie čo ťa nezabije, to ťa posilní tu podľa Jaššovej obstojí iba do istej miery, kým záťaž nie je priveľká, čo býva u rôznych typov ľudí individuálne. „Psychologické poznatky však vravia o tom, že dlhodobé stresujúce činitele nemusia spraviť človeka odolným voči stresu, ale skôr ďalšie stresy môžu oslabovať nervovú sústavu. V dôsledku toho môže byť človek náchylný na nezvládnuté emocionálne reakcie, teda mal by venovať pozornosť radšej zvýšenej autoregulácii, teda sebaovládaniu, dbať podľa možnosti na psychohygienu a zásobovanie pozitívnymi podnetmi, citmi, myšlienkami, ktoré môžu do istej miery vytesniť to, čo znepokojuje,“ uviedla psychologička.

Tiež dodala, že ľudia výrazne zaujatí nejakou činnosťou zvyčajne zanedbávajú svoje nižšie potreby. Ide napríklad o spánok a jedlo. Zanedbávajú však aj vyššie potreby, teda potrebu sociálneho kontaktu, vzťahu. Vyplýva to podľa nej z poznatkov o mnohých výnimočných ľuďoch, ktorí dosahujú veľký úspech v nejakej tvorivej činnosti, kam patrí do istej miery aj politika.