BRATISLAVA – Prípad niekdajšieho bosa banskobystrickej mafie Mikuláša Černáka opäť silno rezonuje Slovenskom. Dôvodom je jeho snaha dostať sa po 27 rokoch spoza mreží. Otázka toho, či by mal byť po skutkoch, za ktoré bol právoplatne odsúdený, podmienečne prepustený, vyvolala vo verejnom priestore aj medzi ľuďmi z právnickej obce široké debaty. Najnovšie sa k celej veci vyjadril aj prokurátor GP SR Daniel Lipšic, ktorý bol v čase, keď Černák putoval v roku 2003 za mreže, ministrom spravodlivosti.
Lipšic pripomenul, že on ako minister spravodlivosti koncom roku 2002 podával dovolanie proti prvému podmienečnému prepusteniu Mikuláša Černáka na slobodu. Potom, ako Najvyšší súd vyhovel tomuto dovolaniu, podpísal Lipšic žiadosť o jeho predbežnú väzbu a na základe tejto žiadosti bol Černák začiatkom roku 2003 zatknutý v Prahe. Odvtedy sa už na slobodu nedostal. „Z uvedených dôvodov považujem za potrebné sa k danej veci, ako bývalý minister spravodlivosti, ktorý bol vo veci činný, rešpektujúc nevyhnutnú mieru prokurátorskej zdržanlivosti, vyjadriť,“ vysvetlil.
Podľa zákona môže byť osoba odsúdená na doživotie podmienečne prepustená najskôr po 25 rokoch výkonu trestu, ak s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená, a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného činu alebo obdobného činu. Pri rozhodovaní podmienečnom prepustení musí teda súd z hľadiska možnej recidívy zohľadňovať dva faktory a to závažnosť činu, respektíve činov, za ktoré bol páchateľ odsúdený a povahu jeho osobnosti. „Neprináleží mi komplexne hodnotiť osobnostnú štruktúru M. Černáka, keďže nie som oboznámený s aktuálnym spisovým materiálom. Rovnako neviem posúdiť, či ľútosť nad svojimi činmi, ktorú v súčasnosti verejne deklaruje, je z jeho strany úprimnou reflexiou jeho minulosti. Po právoplatnom odsúdení na doživotie sa síce rozhodol vypovedať a spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, avšak závery rôznych psychiatrických a psychologických znaleckých posudkov, ktoré boli v minulosti vypracované, sa vo vzťahu k jeho resocializačnej prognóze značne odlišujú,“ uviedol Lipšic.
„Ako obhajca a ako prokurátor som preštudoval desiatky psychiatrických a psychologických posudkov vo veciach vrážd a úkladných vrážd, a vypočúval som na hlavných pojednávaniach pomerne veľké množstvo znalcov psychiatrov a psychológov. Mám k ním rešpekt a úctu. Ale – psychiatria ani psychológia nie sú exaktné vedy, a preto je v závažných a sporných prípadoch namieste vypracovanie niekoľkých znaleckých posudkov,“ uviedol. A to najmä v situácii, ak sú pochybnosti o preskúmateľnosti a správnosti záverov podaného znaleckého posudku. „Nedávny prípad únosu a znásilnenia študentky v Bratislave, kde mal obvinený únosca nezákonne zastavené trestné stíhanie Krajskou prokuratúrou v Bratislave a Generálnou prokuratúrou pre údajnú nepríčetnosť, nech nám je v tomto určitým varovaním,“ odkázal.
archívne video
„Aj na Úrade špeciálnej prokuratúry sme mali pred necelými dvomi rokmi prípad úkladnej vraždy (brutálna vražda mladej ženy mačetou na dubnickej hrádzi), kde prvý psychiatrický znalecký posudok prišiel k záveru, že páchateľ mal vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, a teda konal v stave nepríčetnosti. Keďže však tento záver nebol dostatočne preskúmateľný a bol rovnako v rozpore s ostatnými dôkazmi (príprava na vraždu upevnením mačety na rám bicykla, konanie páchateľa po skutku) navrhli sme Špecializovanému trestnému súdu vydanie ďalšieho príkazu na vyšetrenie duševného stavu a oslovili sme iný znalecký ústav na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku (obvinený následne spáchal samovraždu vo výkone väzby),“ uviedol príklad.
Čo sa týka Černáka a závažnosti spáchaných činov, Lipšic pripomenul, že bol právoplatne odsúdený za viac ako 20 vrážd a viaceré z nich boli spáchané mimoriadne brutálnym spôsobom. Okrem toho na rozdiel od väčšiny bossov iných zločineckých skupín, ktorí mali na vykonávanie vrážd "svojich" strelcov, Černák prevažnú väčšinu vrážd svojej mafiánskej skupiny vykonal chladnokrvne sám. „Aj táto okolnosť svedčí o fatálnej emočnej plochosti jeho osobnosti,“ uviedol Lipšic. „Za viac ako 20 vraždami sú desiatky pozostalých – detí, manželiek, partneriek, matiek a otcov, desiatky rokov nepredstaviteľného utrpenia, smútku a stovky zničených ľudských životov,“ dodal.
Doživotie – áno, alebo nie?
Trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia presadil v roku 2003 ako minister spravodlivosti práve Lipšic. V roku 2019 bol tento trest vtedajšou vládnou väčšinou v parlamente zrušený. Lipšic však priznáva, že trend spochybňovania trestu absolútneho doživotia má svoj základ v súdnom aktivizme Európskeho súdu pre ľudské práva. „Tento súdny aktivizmus je však v rozpore nielen s textom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale nereflektuje ani práva obetí tých najzávažnejších trestných činov,“ dodal.
„Náš Trestný zákon ustanovuje, že práve okolnosti vykonania desiatok mimoriadne brutálnych a bezcitných vrážd sú jedným z hlavných kritérií pre posudzovanie podmienok na podmienečné prepustenie z doživotného trestu odňatia slobody. Som presvedčený, že základný koncept spravodlivosti a úcta k obetiam brutálnych vrážd vyžaduje, aby ktokoľvek odsúdený za desiatky chladnokrvne spáchaných vrážd, nebol nikdy prepustený na slobodu. Ani po 27 rokoch výkonu väzenského trestu,“ uzavrel Lipšic.
Černák tvrdí, že skutky ľutuje
Niekdajší boss banskobystrického podsvetia si odpykáva doživotný trest odňatia slobody pre účasť na viacerých vraždách. Odsúdení pri doživotných trestoch môžu po 25 rokoch vo väzení požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu. Návrh na podmienečné prepustenie Černáka z väzenia podalo občianske združenie Reštart-nový život. Černák na vlaňajšom májovom verejnom zasadnutí žiadal, aby sa rozhodovalo o návrhu na prepustenie tak, že je to aj jeho osobný návrh. Spáchané skutky opätovne oľutoval.
Verejné zasadnutie v tejto veci sa na piešťanskom pracovisku Okresného súdu Trnava uskutočnilo v stredu po takmer roku. Senát okresného súdu odročil konanie o návrhu na podmienečné prepustenie Mikuláša Černáka z väzenia po vypočutí znalcov z odboru psychológie a psychiatrie na 20. a 22. mája. Odročenie súviselo s potrebou vypracovania ďalších znaleckých posudkov z odboru psychológie a psychiatrie.
