BRATISLAVA - Ruská federácia na svoje rozhodnutie vojensky napadnúť Ukrajinu napokon ťažko doplatí. Je však dôležité, aby sme pre tento krok nezačali nenávidieť obyčajných Rusov, ktorí zaň zodpovednosť nenesú. V diskusii v TASR TV to zdôraznil predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár.
"Môžeme sa tu baviť o všeslovanskej vzájomnosti, ale tu Slovan napadol Slovana a je jasné, kto je agresor. Je to hrubý akt agresie voči štátu, ktorý k tomu nedal žiadnu príčinu," povedal Kollár. Voči tejto agresii sa slovenský parlament jasne postavil svojím vyhlásením z 25. februára. "Tu sa nezomkol iba náš parlament, ale celý svet a vyslal jasný signál," zdôraznil Kollár.
Na Slovensko zložky NATO a privezú systém Patriot
Poslanci za hnutie Sme rodina v parlamente jednoznačne podporili vytvorenie predsunutej účasti vojsk NATO na východnej hranici Slovenska. Argument Smeru-SD, ktorý by za takýto krok zahlasoval iba v prípade bezprostredného ohrozenia Slovenska, podľa Kollára neobstojí. "Nejde o to, či tu bude alebo nebude nejaký kontingent 2000 vojakov, ale či naši občania budú v bezpečí alebo nebudú," upozornil Kollár. Je rád, že prídu na Slovensko zložky NATO a privezú systém Patriot. "Bude nás chrániť, aby na územie Slovenska nepreletel zablúdený dron alebo raketa. Veľmi sa čudujem stranám, ktoré toto nepodporujú," povedal.
Kollár podporuje pomoc ľuďom utekajúcich z Ukrajiny pred vojnou
Hnutie Sme rodina je podľa neho stále proti systému povinných európskych migračných kvót, na základe ktorých k nám mali byť privezení migranti z Afriky. Podporuje však pomoc ľuďom utekajúcich z Ukrajiny pred vojnou. "Ukrajinci sú náš civilizačný rámec, majú rovnaké kresťanské hodnoty, majú rovnaké postavenie žien, je to úplne inak postavené ako Afrika. Z Ukrajiny utekajú pred vojnou matky s deťmi, a nie 18- a 19-roční chalani s mobilmi ako z Afriky. To sa nedá porovnávať," tvrdí Kollár.
Pripomenul prácu dobrovoľníkov
V súvislosti s pomocou na hraniciach pripomenul prácu dobrovoľníkov. Štát by podľa neho mohol zvýšiť úsilie napríklad v tom, že by delegoval jednu osobu na koordináciu aktivít rôznych zložiek štátu a občianskej spoločnosti na hraniciach. Parlament však podľa Kollára reagoval promptne, prvé legislatívne zmeny schválil na mimoriadnej schôdzi už 25. februára a stále schvaľuje nové.
