Vladimír Cingel: "Nie som bohorovný, ale ako lekár som v práci k Bohu bližšie ako ostatní."
BRATISLAVA - Zodpovednosť! Obrovský psychický tlak, ale aj poctu! To všetko prežíval Vladimír Cingel, šéf lekárskeho tímu, pri oddeľovaní siamských dvojičiek Marka a Michala, zrastených bruškom a hrudným košom.
Unikátna operáciu, ktorá trvala 20 hodín, sledovalo celé Slovensko. Vladimír Cingel však pracuje takmer bez prestávky ďalej. Operuje, vedie vizity, "slúži" a samozrejme sa venuje aj Markovi a Michalovi.
Čo pre vás znamená, že ste mohli viesť tím pri operácii?
Bola to zodpovednosť, pocta a psychický tlak. Zároveň vnútorná satisfakcia, že roky, ktoré som venoval chirurgii, priniesli svoje hmatateľné, výnimočné ovocie.Zmenila vás operácia siamských bratov?
Áno. Som možno ešte pokornejší, ako som bol pred tým.Aký máte vzťah s rodičmi chlapcov, stali sa z vás priatelia?
Vzájomne si rozumieme. Cítim silné puto dôvery, otvorenosti, rešpektu a úcty. Ak toto možno nazvať priateľstvom, tak áno.Viete o nich veľa, poznáte zdravotný stav dvojičiek, ale aj pocity rodičov, podmienky v akých žijú. Ale ako poznajú oni vás? Vedia, ako žijete, či máte ženu, deti, ako bývate, čo vás trápi?
Myslím, že teraz sa dozvedajú viac, ako vedeli pred operáciou. Drobnosti o mne vedia, ale o tom, čo trápi mňa, sme spolu nehovorili. Vzťah postupne nadobúda iný rozmer.Myslíte si, že operácia zvýšila váš odborný kredit?
Určite áno. Lekári vedia, akú ťažkú prácu sme kolegami urobili a vedia to ohodnotiť. Mnohí mi to dali aj najavo.Závidia vám?
Nemyslím. Čo sa dá na tom závidieť? Skôr to lekárov môže inšpirovať k tomu, že sa im môže v živote podariť niečo, čo si ľudia viacej všimnú. A potom budú môcť verejne otvárať témy o živote, o systéme.
|
||||||||||
