PRAHA - Naozaj obrovské sklamanie z našich Tatier opísal Čech Tomáš Baldýnský. Rozohnil sa natoľko, že do slovenských hôr už nechce nikdy viac prísť. V Tatrách nechal kopec peňazí za skipas, či za služby, no a na koniec aj tak nič nefungovalo. Pozrite sa, čo Čecha tak rozhorčilo. Ešteže to bral s humorom.
"Hovoríte si, že už nikdy do Tatier nepôjdete, pretože Tatry vás asi proste nechcú, ale nemuseli vám to naložiť takto po lopate. Stačilo len naznačiť," začína opisovať Tomáš Baldýnský vo svojom pravidelnom stĺpčeku v Lidových novinách, ktorý je ladený ironicky, svoj zážitok z pobytu v našich Tatrách.
No, s „chválou“ na slovenské služby rozhodne nešetrí: „Prídete a hneď na recepcii vás zkásnu o štyridsať eur navyše k tomu, čo ste im už zaplatili, pretože sa počas vášho pobytu odohrá tzv. "víkend" a za ten je prirážka, čo pred tým buď nevedeli alebo zabudli, ťažko povedať, nechcú prezradiť,“ a vo svojich zážitkoch Tomáš farbisto pokračuje: „To ešte krčíte ramenami (koniec koncov nie je to viac, než by stačilo eritrejskej rodine na mesiac spokojného života), zájdete si omrknúť ich tak inzerovaný wellness, ale ouha, je sanitárny deň, tak rovno na večeru, zoznámiť sa s kuchárom, ktorého zjavne pred časom vyhodili z nemocnice za to, že varil pokrmy príliš mdlej chuti. Požiadate teda o dochucovadlo - Kečup iba k raňajkám - zaznie striktne.“
Vo svojom príspevku, ktorý zverejnili aj lidovky.cz, ďalej pokračuje v ironickom, no zrejme pravdivom opise, ktorý získal na základe vlasných zážitkov: „Kúpiť skipasy za plnú cenu, pretože aj keď jazdia len dva vleky, sezóna predsa ešte neskončila, vypočuť chlapíka v oranžovej veste a zaparkovať po kolená v bahne kilometer od vleku, zaujímať sa, kde je ten skibus, dozvedieť sa, že skibus predsa nepremáva, lebo už sezóna skončila...“
Keď sa spoločne s deťmi Tomáš akosi cez deň pretrápil, nasledovala cesta späť do hotela: „Rýchlo do auta, kúrenie naplno a šup naspäť, lenže aha, policajti, pekne na ceste od zjazdovky vyberajú české autá, takže vystúpiť, byť príjemný, dýchnuť do trubičky, zistiť, že techničák zostal v peňaženke na izbe, ale to nás nemusí zaujímať, pokuta päťdesiat eur, lenže to vy nemáte, máte dvadsať, tak dvadsať, čo s vami máme robiť, no tak treba ma nechať dôjsť pre ten techničák, že áno, keby sme to mali takto urobiť s každým, kam by sme prišli...“
Čech je teda očividne nespokojný s ubytovaním, so službami a celkovým prístupom Slovákov, jeho rozhorčenie vrcholí, keď v hotelovom wellness omylom zoberie spolu s vecami jeho detí nohavičky „obrej veľkosti“. Keď to zistí, chce ich vrátiť tak, aby si to nikto nevšimol, no na recepcii začuje dámu, ako sa rozčuľuje. „Jednoducho za ňou choďte a ospravedlňte sa, takže sa vraciate na recepciu, pristupujete k nej a hovoríte - prepáčte, nie je toto vaše? - a ona na vás vytreští oči a zhučí - no prepáčte! - a vy tam stojíte, s cudzími spodkami v ruke a hovoríte si, že už nikdy do Tatier nepôjdete, pretože Tatry vás asi proste nechcú, ale nemuseli vám to naložiť takto po lopate. Stačilo len naznačiť.“
