BRATISLAVA - Kresťania na Slovensku i vo svete slávia dnes sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov, ktorý patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Na Východe sa slávil už od 3. storočia a na Západe sa rozšíril v 4. storočí.
Ústrednou témou tohto sviatku je udalosť, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom. Veriaci si pripomínajú príchod Troch mudrcov z Východu do Betlehema, kde sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary - zlato, kadidlo a myrhu.
V katolíckych kostoloch na Slovensku počas slávnostných omší je zvykom, že kňazi posväcujú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymián. V minulosti sa na sviatok Troch kráľov obvykle konala aj tzv. kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky. Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami troch kráľov (Gašpar-Melichar-Baltazár). Na viacerých miestach, najmä na vidieku, sa táto tradícia zachovala dodnes.
Vo viacerých kostoloch sa dnes konajú aj trojkráľové koncerty alebo Betlehemské hry. Kým v minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán, od reformy cirkevného kalendára v roku 1969 sa táto udalosť slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Tento rok pripadá sviatok Krstu Pána na 12. januára. Vianočné obdobie sa nekončí dnešným sviatkom Zjavenia Pána - Troch kráľov, ale sviatkom Krstu Pána 12. januára.
Po Troch kráľoch tradične nasledujú fašiangy
Fašiangy každoročne trvajú od Troch kráľov do Popolcovej stredy, ktorá v tomto roku pripadá na 5. marca. Na Slovensku sa od dávnej minulosti spájali s veselosťou, ľudovými zábavami, hrami, karnevalmi a prekáračkami. V ostatných desaťročiach sú však ľudové zvyky na ústupe a väčšiu tradíciu získavajú plesy a bály.
Termín fašiangov je pohyblivý, riadi sa Veľkou nocou, ktorej predchádza 40-dňový pôst. Ten v 4. storočí zaviedla cirkev, aby zabránila pohanským zvykom. Tradícia fašiangových zvykov siaha do dávnej minulosti slovanských pohanských predkov. Zlučuje v sebe mnoho obyčajov, ktoré súviseli pravdepodobne s vyháňaním zimy, smrti a príchodom jari.
Fašiangové radovánky majú v rôznych oblastiach Slovenska iný zvykový charakter. Podstatou sú však veselice, maškarády, tance za dobrú úrodu, nahováračky. Neodmysliteľným doplnkom fašiangov je hojnosť dobrého jedla a nápojov.
Tradične sa v domácnostiach ponúka vyprážané pečivo, ako sú šišky či fánky, niekde nazývané i krapne alebo pampúchy. Súčasťou fašiangových zábav a hier sú sprievody masiek, kôň, koza, medveď a tiež znetvorené postavy mužov a žien.
