BRATISLAVA – Ministrovi školstva Dušanovi Čaplovičovi sa nepáči, že viaceré samosprávy zneužívajú podielové dane, ktoré štát vyčleňuje pre školy, školské jedálne, internáty či centrá voľného času. Na tie, ktoré za eurá určené školám budujú chodníky či opravujú budovy, pletie bič.
„Mojím cieľom je dosiahnuť, aby až 40 percent zdrojov, ktoré idú na originálne aj prenesené kompetencie na obce a mestá, vytvárali balík peňazí, ktoré pôjdu len do školstva,“ vyhlásil Čaplovič.
Na základe súčasných pravidiel by malo ísť na školstvo 40 percent z podielových daní podľa počtu žiakov s trvalým pobytom v obci či meste. Súčasná legislatíva však samosprávy nezaväzuje, aby peniaze na tento účel reálne použili. Pritom sú zriaďovateľmi až 80 percent všetkých základných a stredných škôl. „Poznáme prípad, kedy centrum voľného času dostalo zo 192 eur, ktoré dáva štát na mimoškolskú aktivitu jedného žiaka, len 92 eur a sto eur si nechala samospráva,“ povedal agentúre SITA hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák. Sťažnosti na postup obcí adresujú rezortu školy, rodičia aj asociácie škôl.
Rezort sa počas leta chystá o zmenách hovoriť so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS). Po rokovaniach predloží návrh na novelu zákona. Predseda sekcie školstva, mládeže a športu ZMOS Ľubomír Parízek hovorí, že celá diskusia stojí len na spôsobe výpočtu podielových daní. Je jedno, z ktorého balíka dajú obce školám peniaze, dôležité je, aby tak urobili. Zafixovať konkrétny podiel z daní pre školstvo je podľa neho nereálne.
„Musel by sa zmeniť celý spôsob komunikácie a zákonov medzi samosprávou a štátom, pretože rovnaký príjem dnes môžu mať dve obce s rovnakým počtom žiakov, ale odlišným počtom učiteľov či kuchárok,“ povedal agentúre SITA Parízek. Ako dodal, novela zákona od roku 2013 ošetrila systém financovania CVČ, no problém môže byť ešte so školskými klubmi. Dnes možno založiť školský klub aj mimo školy. „Naša snaha bude, aby mohli byť zriaďované iba ako súčasť základnej školy,“ dodal Parízek.
