PRAHA - Český hudobník a skladateľ Ladislav Štaidl, ktorý bol dlho blízkym spolupracovníkom Karla Gotta, zomrel v nedeľu ráno vo veku 75 rokov. Podľa servera Blesk.cz podľahol komplikáciám spojeným s koronavírusovým ochorením.
Štaidla ešte 7. januára hospitalizovali pre zhoršujúci sa zdravotný stav v súvislosti s koronavírusom. Patril do rizikovej skupiny nielen vzhľadom na svoj vek, ale aj predošlé onkologické problémy, píše server Novinky.cz.
Ladislav Štaidl bol veľmi úspešný multiinštrumentalista – hral na gitaru, klavír, spieval, no zároveň pôsobil aj ako textár, dirigent, kapelník, skladateľ a hudobný aranžér. Úzko spolupracoval napríklad s Karlom Gottom, ktorého dlhé roky sprevádzal ako vedúci Orchestra Ladislava Štaidla.
Celkovo napísal viac než 200 piesní, okrem Gotta tiež pre Dalibora Jandu, Darinu Rolincovú či Ivetu Bartošovú. K jeho najznámejším hitom patria Kávu si osladím, Dva roky prázdnin, Oheň, voda, vítr, Trezor, Málo mě zná či Když láska schází. Bol tiež autorom hudby k desiatkam televíznych filmov.
Štaidl sa narodil 10. marca 1945 v stredočeskej obci Stříbrná Skalice. Mal troch synov - Jana a Jiřího s Annou Štaidlovou, s ktorou sa rozviedol, a Artura so speváčkou Ivetou Bartošovou.
Naštartoval Gottovu životnú kariéru
Speváčka Helena Vondáčková spomína na Štaidla nielen ako na autora množstva jej pesničiek. "Nepokazil žiadnu srandu, bol to výborný muzikant, organizátor a manažér. Budem mať na neho tú najkrajšiu spomienku," uviedol Vondráčková v reakcii na informáciu o skladateľovej úmrtí.
Jeho dlhoročný spoluhráč v Orchestri Ladislava Štaidla Felix Slováček povedal, že Štaidl spolu s Karlom Gottom naštartoval jeho životnú kariéru. "Je mi to strašne ľúto, bol to jeden z najlepších ľudí v mojom živote," dodal Slováček.
Patril k hlavným postavám československej popmusic
Vo svete populárnej hudby sa Štaidl presadil v prvej polovici 60. rokov spolu so svojím o dva roky starším bratom Jiřím. Po maturite hral Štaidl, ktorého ako množstvo iných uchvátili Beatles, v kapele Mikiho Volka. Potom sa spoločne s bratom spolupodieľal na činnosti klubu a kapely Olympic, pôsobil aj v karlínskom kultúrnom kabarete zvanom Karkulka. V roku 1963 sa dostal do divadla Semafor, kde sa zoznámil s Gottom. Spoločne s ním a s bratom v roku 1965 založili divadlo Apollo, z ktorého hudobného súboru vznikol Orchester Ladislava Štaidla.
Skupina hrala napríklad na montrealskej svetovej výstave Expo 67, veľkým úspechom bol polročný angažmán v hoteli New Frontier v Las Vegas. Spolu s Gottom sa v roku 1971 po turné po západnom Nemecku odmietol vrátiť do normalizačného Československa, po zásahu šéfa komunistov Gustáva Husáka ake od emigrácie upustili.
Celkovo má Ladislav Štaidl na konte cez 200 piesní. Texty mu často dodával brat Jiří, ktorý však zahynul pri automobilovej nehode v roku 1973. Štaidl tiež napísal hudbu k asi 80 televíznym a celovečerným filmom a k niekoľkým seriálom (Romance za korunu, Hviezda padá nahor, Skúšky z dospelosti). Vedľa Gotta spievali jeho hity napríklad Helena Vondráčková, Jiří Korn a Dalibor Janda. K najznámejším patrí Kávu si osladím, Odnauč se říkat ne, Dám dělovou ránu, Jsou dny kdy svítá o něco dřív či Mží ti do vlasů.
Orchester Ladislava Štaidla, ktorý v rokoch 1977 a 1978 zvíťazil v vtedy populárnej ankete Zlatý slávik, hral predovšetkým po boku Karla Gotta, ale sprevádzal napríklad aj Jitku Zelenkovú a Vlastu Kahovcovou. Od roku 1987 Štaidl spolupracoval s Ivetou Bartošovou, s ktorou neskôr 13 rokov žil a s ktorou má syna Artura.
Po novembri 1989 prestal byť mocným mužom šoubiznisu, lebo v televízii odsúdil demonštrácie proti režimu. "Po vystúpení, kedy som naivne zatúžil po tom, aby moje deti vyrastali v pokoji a mieri, som bol pochopiteľne zo sveta kultúry vytesnený ...," povedal k tomu začiatkom 90. rokov a dodal, že len "pár statočných" vedelo, že sa nedopustil ničoho opovrhnutiahodného.
Štaidl sa narodil v Stříbrné Skalici neďaleko Sázavy, jeho otec mával továreň, o ktorú ale po februári 1948 prišiel. Spolu s bratom chodil na hodiny klavíra k bratovi husľového virtuóza Rafaela Kubelíka. V roku 1974 sa oženil, z manželstva s právničkou Annou, ktoré sa skončilo v roku 2001 až po Štaidlov rozchod s Ivetou Bartošovou, má dvoch synov a dcéru.
V roku 2003 vzbudil pozornosť spomienkovou knihou Víno z hrozna. V memoároch, ktoré Karel Gott označil za Štaidlov "duševný striptíz", spomínal napríklad na zástupy svojich mileniek, predovšetkým z radov populárnych speváčok. Exmanželku Annu vinil z alkoholizmu, u Bartošovej zmienil neveru a pokusy o samovraždu.
Po roku 1989 sa Štaidl venoval hlavne svojím firmám, okrem iného podnikal v kinoreklamě a začiatkom 90. rokov patril k priekopníkom predaja popcornu v slovenských kinosálach. Pôsobil napríklad aj vo firme vyrábajúcej strešné krytiny, bol spoločníkom firmy Prago - Tex, ktorá má ako predmet podnikania nákup a predaj kultúrnych pamiatok alebo predmetov kultúrnej hodnoty. Štaidl bol známy ako milovník výtvarného umenia a vlastnil hodnotnú zbierku.
Štaidl je niekedy označovaný za "normalizačného umelca". "Nezaoberám sa tým, rovnako ako sa nezaoberám tým, či dobrý kardiológ, ktorý neemigroval a ďalej robil svoju prácu doma, bol 'normalizačný lekár'. V strane som nebol, tajnej polícii som nič nepodpísal, ale napriek tomu som po revolúcii z brandže dobrovoľne odišiel. To sa ukázalo prezieravé, pretože v podnikateľskej oblasti, vďaka génom po otcovi, som dosiahol ešte väčšie úspechy ako v šoubiznise," povedal Štaidl v marci 2015. V októbri 2015 mu prezident Miloš Zeman udelil Medailu Za zásluhy za zásluhy o štát v oblasti umenia.
