BRNO - Údaje na obaloch potravín číta čoraz menej ľudí. Z najnovšieho výskumu Štátnej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie vyplýva, že im nevenuje pozornosť 56% nakupujúcich, čo je o 7% viac, ako ukazoval podobný výskum z roku 2005.
Ako najčastejší dôvod uvádzajú ich zlú čitateľnosť, druhým dôvodom je, že ich to nezaujíma. Výrazne, zo 77 na 56% navyše klesol počet ľudí, ktorí sa domnievajú, že tieto údaje sú pravdivé. Na potravinárskych veľtrhoch Salima v Brne to povedala hovorkyňa SZPI Matina Šmídtová.
"Ak už spotrebitelia informácie na potravinách čítajú, tak sa zaujímajú hlavne o podmienky skladovania a dátum trvanlivosti. Sledujú aj informácie o výrobcovi a krajine pôvodu. Až na piatom mieste sa zaujímajú o zloženie potravín. Pritom len zo zloženia možno usudzovať na kvalitu potravín," povedala Šmídtová.
Výskum o správaní spotrebiteľov pri nákupe potravín vytvorila pre inšpekciu na konci minulého roka agentúra Focus, Marketing & Social Research. Výsledky podľa zastupujúceho riaditeľa SZPI Martina Klanice potvrdzujú súčasný trend. "Prípady porušenia bezpečnosti potravín sú dnes už výnimočné, oveľa častejšie ale čelíme prípadom klamania spotrebiteľa," povedal Klanica. Výrobcovia podľa neho vymýšľajú stále nové spôsoby, ako upútať pozornosť zákazníka. Na obaloch sa preto čoraz častejšie objavujú tvrdenia prisudzujúce potravinám špeciálne vlastnosti, ako sú nutričné hodnoty a výživové alebo zdravotné tvrdenia.
Inšpekcia kvôli tomu výrazne zvýšila kontrolu takýchto tvrdení. Zatiaľ čo v roku 2006 vykonala 1067 kontrol zameraných na klamanie spotrebiteľa, v roku 2007 ich bolo 1975, predvlani 3113 a vlani dokonca 4343. Každoročne vyšší je aj počet správnych konaní za klamanie spotrebiteľa, v roku 2006 ich bolo 63, o rok neskôr 190 a vlani už 230.
Z výsledkov výskumu ďalej vyplýva, že čoraz viac ľudí nakupuje potraviny v diskontných predajniach, oproti roku 2005 sa ich počet zvýšil z 21 na 31%. Mierne sa zvýšil počet nákupov v hypermarketoch, záujem o supermarkety a menšie samoobsluhy naopak klesol. "Veľkú úlohu pri nákupe potravín hrá naďalej ich cena. Ľudia síce deklarujú, že preferujú čerstvé potraviny, zároveň ale radi nakupujú vo veľkom do zásoby, ak je to za výhodnú cenu," dodala Šmídtová.
