CALIFORNIA - Deťom matiek, ktoré mali počas tehotenstva chrípku, hrozí v dospelosti podstatne väčšie riziko srdcových ochorení. Odhalil to posledný výskum amerických vedcov z University of Southern California.
Štúdia, uverejnená v časopise Journal of Developmental Origins of Health and Disease, skúmala viac ako 100-tisíc ľudí, ktorí sa narodili v období okolo roku 1918, kedy zúrila vo svete pandémia španielskej chrípky. Tá si vyžiadala približne 50 miliónov obetí a je vzdialenou príbuznou súčasnej chrípky H1N1, známej aj pod názvom prasacia chrípka.
Z výsledkov vyplýva, že chlapci, ktorých matky sa počas druhého alebo tretieho trimestra tehotenstva infikovali vírusom chrípky, mali po dovŕšení šesťdesiateho roku života až o 23 percent vyššiu šancu dostať nejakú zo srdcových chorôb. U dievčat zaznamenali o 17 percent vyššie riziko, ale len v prípade infekcie počas prvého trimestra.
Chlapci, ktorých matky mali počas tehotenstva chrípku, dosahovali taktiež v dospelosti priemerne nižšiu výšku. Vedci to zistili porovnaním záznamov o výške mužov narodených v období rokov 1915 až 1922. Zistili, že s každým nasledujúcim rokom priemerná výška narastala s výnimkou obdobia chrípkovej pandémie.
Tehotné ženy sú jednou z najzraniteľnejších skupín obyvateľstva voči chrípkovej infekcii. Odborníci preto zdôrazňujú, aby sa tehotné ženy dali zaočkovať aj proti bežnému, sezónnemu typu tohto ochorenia, nakoľko tak môžu lepšie ochrániť seba aj svoje dieťa.
