TENNESSEE – Škótska bežkyňa sa zapísala do histórie tým, že sa stala prvou ženou, ktorá dokončila neslávne známy maratón „mučenia“. Dokázala prejsť neuveriteľných 160 kilometrov za 60 hodín. Po príchode do cieľa od vyčerpania klesla na zem.
Notoricky známy Barkley Marathon sú preteky, ktoré prvýkrát zorganizovali v roku 1977 Gary „Lazarus Lake“ Cantrell a Karl Henn. Inšpirovali sa Jamesom Earlom Rayom, vrahom Martina Luthera Kinga Jr., ktorému sa za 60 hodín podarilo prejsť len 13 kilometrov, kým ho chytili. Cantrell veril, že za ten čas mohol prejsť aspoň 160 kilometrov, a tak sa pustil do organizovania pretekov, aby dokázal svoje tvrdenie.
Preteky organizované v Tennessee sú navrhnuté tak, aby nikto neuspel. Zvyčajne sa začínajú cez víkend, ktorý je najbližšie k 1. aprílu a všetci účastníci musia zaplatiť vstupný poplatok v hodnote 1,60 amerických dolárov (1,48 eur). Čo je však zaujímavé, je to, že Barkley Marathon nemá oficiálny čas štartu. Tí, ktorí prídu do kempu Frozen Head State Park v správny dátum, dostanú informácie len hodinu pred začiatkom pretekov. Tie sa oficiálne začnú až vtedy, keď si riaditeľ pretekov zapáli cigaretu.
Štyridsaťročná Jasmin Parisová sa tohtoročnými pretekmi zapísala do histórie, pretože náročnú trať dokončila len minútu a 39 sekúnd pred 60-hodinovým limitom. Škótka sa po dokončení pretekov vyčerpaním zrútila na zem. Po prejdení 160 kilometrov, ktoré zahŕňali až 18-kilometrové stúpania a klesania, Parisová nedokázala rozprávať. „Stále mi nedošlo, že som to konečne urobila. Tento rok som mala silný pocit, že to dokážem. Tieto posledné momenty pre mňa nanovo definovali, čoho som schopná,“ uviedla neskôr pre BBC.
O svoje myšlienky sa s BBC podelil aj David Miller, profesionálny fotograf na pretekoch. „V cieli boli veľké očakávania a tri minúty pred 60-hodinovým limitom sme počuli krik a rev a boli to ľudia, ktorí Jasmin povzbudzovali,“ povedal. „Šprintovala a dala zo seba všetko, pretože nebol priestor na chyby,“ uviedol ďalej. „Dotkla sa brány a vyčerpaním sa zrútila. Bola to tá najlepšia vec, akú som kedy videl, bolo to neuveriteľné,“ dodal Miller a prezradil, že pri fotografovaní tohto historického momentu sa mu do očí tlačili slzy.
